19. november 2017. Alžbeta. °C  drop down arrow
Svet financií jasne a pútavo
Quotes by TradingView
 

Okrášľovací spolok má víziu o tuneli popod Tatry do Poľska

SITA SITA SITA  10.12.2016 10.12.2016  
 

Cezhraničná železničná trať by mohla viesť z Popradu, cez Kežmarok, Spišskú Belú a Tatranskú Kotlinu, v Poľsku by sa napojila na trať Krakov – Nowy Sancz.TATRANSKÁ LOMNICA 10. decembra (WebNoviny.sk) – Zatraktívnenie podtatranského regiónu, podporu cestovného ruchu, vyriešenie problému s nákladnou dopravou a zlepšenie spojenia medzi letiskami v Poprade a v poľskom Krakove. Takéto prínosy by podľa občianskeho združenia Tatranský okrášľovací spolok mohol priniesť železničný tunel popod Tatry do Poľska, o ktorom sa v súčasnosti opätovne hovorí v podtatranskom regióne.
"Využiť by sa mohla existujúca trať z Popradu cez Kežmarok po Spišskú Belú, pokračovala by na Tatranskú Kotlinu, odtiaľ by viedla údolím Spišskej Magury smerom na Spišskú Starú Ves, poľskú Niedzicu a napájala by sa na rekonštruovanú trať Krakov – Nowy Sacz," predstavil pre agentúru SITA náčrt železničného prepojenia Slovenska a Poľska Patrik Kolesár, riaditeľ tatranského spolku.

Rekonštrukcia trate Krakov – Nowy Sacz

Oblasti dopravy sa spolok venuje už takmer šesť rokov, okrem iného vytváral aj koncepciu skibusov v Tatrách, ktorú následne tri roky realizoval. Hlási sa k odkazu Uhorského karpatského spolku (1873-1945), prvej turistickej organizácii v niekdajšom Uhorsku a na Slovensku, ktorá sa okrem iného pričinila k výstavbe Cesty slobody vo Vysokých Tatrách.
Odporúčame:

Obnovili diskusiu o tuneli popod Tatry do Poľska

Tatranský okrášľovací spolok už na tému slovensko-poľskej železničnej trate začal komunikovať aj s poľským partnerom Pociag-autobus-góry. Aj vďaka iniciatíve tejto poľskej skupiny sa začalo so spomínanou rekonštrukciou trate Krakov – Nowy Sacz.
"Čas cestovania medzi týmito mestami sa skráti z 3,5 hodiny na 1,5 hodiny. Trať má viesť okolo Niedzického jazera. Tým pádom sme zvažovali alternatívy trasy na Slovensku, a prepojili sme tieto dve iniciatívy. Našli sme ideový zámer toho, kadiaľ by trasa mohla viesť," vysvetlil Kolesár.
Podľa jeho slov by vďaka novému prepojeniu mohla napríklad cesta z popradského letiska do centra Zakopaného vlakom trvať maximálne 90 minút.
"Najprv chceme nechať vypracovať dopravnú štúdiu. Železničná trasa by napríklad nemusela ísť stredom Tatranskej Kotliny, dalo by sa v nej odpojiť doprava a tam pokračovať popod zem, pričom by sme vyšli na druhej strane v údolí Magury. Možno by išlo o dvojkilometrový, či maximálne päťkilometrový tunel," opísal možnosť Kolesár, podľa ktorého však až geologické skúšky ukážu reálnu možnosť tohto návrhu.

Riešenie pre nákladnú dopravu

Tunel by podľa Kolesára ponúkol aj riešenie pre nákladnú dopravu, stiahol by kamióny z ciest a odbremenil dediny, ktoré bojujú s tým, že cez ne prechádzajú všetky kamióny smerujúce do Poľska.
"Bolo by možné vytvoriť terminály na nákladnú dopravu, ktorá by tak nemusela ísť cez Tatry. Kamionisti s kamiónmi by mohli nastúpiť v Poprade na vlak a niekde v Krakove či v Novom Targu zísť z vlaku a pokračovať ďalej," uviedol.
Práve nákladná doprava by trati pomohla po ekonomickej stránke, bez nej by sa podľa neho tunel sám neuživil.
"V noci, keď sú prázdne trate, by bola trať využívaná pre nákladnú dopravu. Kamionisti by sa napríklad vedeli počas tohto času vyspať v kamióne a zároveň by tak nákladiaky nerušili obyvateľov. Počas dňa by zase trať patrila ľuďom a turistike, teda v tom čase by bola atraktívna pre ľudí a večer by trať zarábala peniaze," predstavil ďalšiu myšlienku Kolesár.

Lepší prístup na letisku v Krakove

Ďalším prínosom tunelu by podľa spolku mohol byť aj lepší prístup na letisko v Krakove. "Veľa našich ľudí by lietalo z Krakova, ktoré je medzinárodné letisko, ale nemajú sa tam ako dostať," pripomenul problém Kolesár.
Na druhej strane by tunel podľa neho ešte viac zatraktívnil región Tatier pre Poliakov. "Neradi cestujú autom, pretože musia prechádzať cez viaceré dediny, no majú radi intimitu slovenských hôr. Keďže Zakopané je preplnené, radi prichádzajú do Tatier. Vlak by pre nich znamenal komfortnejší a rýchlejší spôsob prepravy," myslí si riaditeľ spolku, pričom pripomína, že zatiaľ ide len o víziu.
Cieľom spolku je vytvoriť tím, ktorý by vypracoval štúdiu, a počkať si na výzvu v rámci cezhraničnej spolupráce, prostredníctvom ktorej by bolo možné zámer realizovať. Reálne by stavba trate spolu s tunelom mohla podľa neho trvať minimálne dvanásť rokov. "Budeme však tvrdo proti tomu, aby akákoľvek alternatíva išla cez Tichú a Kôprovú dolinu, sú to pre nás doliny, ktoré by mali ostať nedotknuté," dodal.

O tuneli diskutovali aj Kiska s Dudom

O možnosti vytvorenia tunelového spojenia medzi Zakopanym a Štrbským Plesom už napríklad diskutovali vo februári tohto roka slovenský prezident Andrej Kiska spolu s poľským prezidentom Andrzejom Dudom.
V Novej Lesnej sa tejto téme v novembri rovnako venovala konferencia s názvom Podzemné mosty, ktoré spájajú, s podtitulom Príležitosť pre Vysoké Tatry. Možnosť budovania železničného spojenia medzi Slovenskom a Poľskom v podobe tunela podporili aj predstavitelia viacerých samospráv pod Tatrami.
V súvislosti s budovaním portálu tunelu nevidí zásadný problém ani Správa Tatranského národného parku, a to v prípade, ak by k tomu došlo v zastavanom území obce, uviedol pre SITA riaditeľ Správy TANAPu Pavol Majko.
Zdroj: WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené.

Zdroj a foto: SITA

Aktuálne správy

tlacove spravy left arrowtlacove spravy right arrow