21. november 2017. Elvíra. °C  drop down arrow
Svet financií jasne a pútavo
Quotes by TradingView
 

Slováci si do bánk odložili viac peňazí ako vlani

SITA SITA SITA  30.10.2016 30.10.2016  
 

V auguste si Slováci odložili do bánk o takmer desatinu viac peňazí ako vlani, priemerné tempo v eurozóne sa pohybovalo pod štyrmi percentami.
BRATISLAVA 30. októbra (WebNoviny.sk) - Slováci si do bánk odložili o takmer desatinu viac peňazí ako vlani a na konci augusta tak mali na účtoch približne 30 mld. eur. Slováci podľa ČSOB sporia najrýchlejšie spomedzi celej eurozóny. Priemerné tempo v eurozóne sa pohybovalo pod štyrmi percentami. "Ekonomická situácia sa oproti minulým rokom zlepšila. Ľudia toto zlepšenie postupne pretavujú aj do svojich preferencií. Rast reálnych miezd, zlepšenie situácie na trhu práce, ale možno aj nedostatok alternatívnych investičných príležitostí, či konzervatívny prístup slovenských sporiteľov je dôvodom rastu depozít,” povedal hlavný ekonóm ČSOB Marek Gábriš.
Väčšinu peňazí, viac ako 40 % objemu, držali klienti na bežných účtoch. Na konci augusta na nich mali odložených cez 12 mld. eur. Druhé najobľúbenejšie sú termínované vklady. Na nich mali Slováci odložených zhruba 11,5 mld. eur. "Najobľúbenejšie medzi domácnosťami sú pritom termínované vklady s viazanosťou do jedného roka, na ktorých mali Slováci ku koncu augusta uložených takmer 5,8 mld. eur, čo predstavuje necelú pätinu z celkových vkladov. Nasledovali termínované vklady s viazanosťou nad dva roky, na ktorých mali Slováci uložených 4,4 mld. eur," uviedla analytička Poštovej banky Jana Glasová.
Z údajov Národnej banky Slovenska však vyplýva, že objem prostriedkov na termínovaných vkladoch medziročne klesá a objem peňazí na sporiacich produktoch naopak rastie. "Môže to súvisieť s tým, že klienti chcú mať v období nízkych sadzieb peniaze rýchlejšie k dispozícii pre prípad zmeny produktu s vyššou sadzbou,” domnieva sa hovorkyňa ČSOB Anna Jamborová.

Najväčší úspech zažíva sporiaci účet

Zo sporiacich či investičných produktov zažíva na Slovensku podľa Slovenskej sporiteľne najväčší úspech sporiaci účet. Od roku 2013 narástlo jeho používanie o 10 percentuálnych bodov na 59 %. Vyplynulo to z reprezentatívneho prieskumu, ktorý v septembri tohto roka pre Slovenskú sporiteľňu uskutočnila firma IMAS International.
Svoje vklady Slováci zhodnocovali podľa ČSOB v priemere sadzbou 0,1 %, čo bolo tesne nad priemerom eurozóny (0,08 %). Banky teda aj napriek poklesu sadzieb na trhu evidujú rast záujmu o sporenie. "Pravidelné sporenie zlepšuje finančnú disciplínu klienta a peniaze, ktoré by možno minul na zbytočnosti, si tak radšej odloží," povedala Jamborová. "Napriek nízkym úrokovým sadzbám sa sporiť oplatí, a to nielen kvôli tomu, aby sme si vytvárali finančnú rezervu. K zhodnocovaniu našich úspor totiž v súčasnosti prispieva aj skutočnosť, že ceny na Slovensku nerastú. Po zohľadnení inflácie nám teda investované peniaze aj reálne zarábajú,” hovorí Glasová.
Ako však uviedol Pavel Škriniar z portálu FinancnaHitparada.sk, ročná viazanosť úspor je v dvoch bankách odmenená 0,05 %. Ak si do banky klient vloží 10 tis. eur, tak banka mu po roku podľa Škriniara pripíše 5 eur. Z toho ešte odvedie daň a klientovi nakoniec ostane 4,05 eura. No podľa Škriniara sú banky, ktoré ponúkajú aj 18-násobne viac. "No stále sa bavíme o zhodnotení pod 1 % ročne. Presne 1 % ročne sa dá dosiahnuť pri poldruharočnej viazanosti a dvojročná viazanosť znamená výnos 1,05 %. Opäť ešte pred zdanením," skonštatoval Škriniar.
Banky si stav úrokových sadzieb uvedomujú, a preto do svojej ponuky už pred časom zaradili rôzne alternatívy. Pri dlhej viazanosti peňazí totiž do úvahy pripadajú aj iné investičné príležitosti ponúkajúce podstatne vyšší výnos. "Samozrejme, nie je pri nich garancia vkladu do 100 000 eur ako pri termínovaných vkladoch, " upozorňuje Škriniar. "Banky namiesto nich vybraným klientom ponúkajú dlhové cenné papiere, napríklad hypotekárne záložné listy, dlhopisy banky alebo rôznych spoločností," dodal Škriniar.

Polovica Slovákov sporí približne rovnakú sumu

Z prieskumu Slovenskej sporiteľne ďalej vyplynulo, že polovica Slovákov sporí približne rovnakú sumu ako pred dvomi či tromi rokmi. Sedemnástim percentám sa v súčasnosti darí odkladať viac najmä kvôli tomu, že buď začali pracovať alebo sú opäť zamestnaní. Ďalšími dôvodmi sú, že im banka či iná inštitúcia ponúkla atraktívny produkt, respektíve sa im zvýšil celkový príjem domácnosti. Tí, ktorí sporia menej, ako hlavné dôvody uvádzajú, že majú väčšie rodinné výdavky či si medzitým založili rodinu.
Hovorí sa, že človek by si mal odkladať zhruba 10 % zo svojich príjmov na horšie časy. Podľa NN SR berú Slováci toto odporúčanie vážne, v priemere totiž usporia 9,3 % zo svojich príjmov. Pred rokom 2008 pritom dosahovala miera úspor na Slovensku len 6 až 7 %. V súčasnosti sa miera úspor blíži k optimálnym 10 %, čo je priemer Európskej únie. Vo výške úspor však v porovnaní s okolitými krajinami Slovensko zaostáva. Podľa prehľadu OECD predstavuje finančný majetok priemerného Slováka necelých 19 tis. eur, čo je najmenej z celej EÚ.
"Naše úspory však nezarábajú a bojíme sa s nimi aktívne pracovať,” povedal Branislav Tuš, manažér investičného oddelenia NN SR. Dokazuje to podľa neho objem investícií do akcií. Akcie alebo ich deriváty tvoria len 0,2 % finančného majetku Slovákov. "Ak hovoríme o dlhodobých investíciách, určite by som sa nebál akcií alebo fondov. Napriek krízam, ktoré prídu a budú sa opakovať, z histórie vieme, že akciové trhy vždy dokázali prekonať svoje pády a z dlhodobej perspektívy je krivka jednoznačne rastúca,” dodal Tuš.
Zdroj: WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené.

Zdroj a foto: SITA

Aktuálne správy

tlacove spravy left arrowtlacove spravy right arrow