23. november 2017. Klement. °C  drop down arrow
Svet financií jasne a pútavo
Quotes by TradingView
 

Turecko sa pre EÚ musí vyrovnať s minulosťou, tvrdí Bugár

SITA SITA SITA  5.11.2016 5.11.2016  
 

Podľa Bugára v histórii genocídy, žiaľ, boli a existujú snahy vykynožiť obyvateľov alebo národy.
BRATISLAVA 5. novembra (WebNoviny.sk) – Podmienkou pre vstup Turecka do Európskej únie by podľa predsedu strany Most-Híd a podpredsedu NR SR Bélu Bugára malo byť vyrovnanie sa s minulosťou. Ako povedal Bugár pre agentúru SITA, Turecko by malo uznať genocídu zo začiatku 20. storočia, ktorú spáchali Turci na Arménoch. Podľa neho je otázne, či si potrebu takéhoto kroku uvedomujú aj predstavitelia EÚ.
"Nie som si tým istý," konštatoval s tým, že Turecko si musí uvedomiť, že je potrebné splniť všetky podmienky pre vstup do EÚ, alebo nebude jej členom. "Teraz uvažujú, že zavedú trest smrti. Ak sa to stane, nedostanú sa do EÚ," zdôraznil.
Odporúčame:

Danko ukončil návštevu Arménska, navštívil tamojší Vatikán

Andrej Danko dostal v Arménsku vysoké štátne vyznamenanie

Danko chce výstavu o arménskej genocíde

Slovenská parlamentná delegácia si tento týždeň uctila obete arménskej genocídy, keď položila vence k Pamätníku obetí arménskej genocídy v Jerevane a následne navštívila múzeum genocídy. Za arménsku genocídu je označované vyvražďovanie Arménov Turkami v rokoch 1915 a 1918. Národná rada SR v roku 2004 prijala uznesenie, ktorým uznala genocídu Arménov. Pri genocíde bolo Turkami vyvraždených 1,5 milióna Arménov. Turecko však spáchanie genocídy odmieta.
Podľa Bugára v histórii genocídy, žiaľ, boli a existujú snahy vykynožiť obyvateľov alebo národy. "Je veľmi dobré, že NR SR v roku 2004 odsúdila genocídu, pretože niektoré štáty dodnes neuznávajú, že Turci urobili na Arménoch genocídu. Ak hociktorý národ zabúda na históriu a nepoučí sa z nej, tak nebude mať budúcnosť," skonštatoval Bugár.
Predseda parlamentu Andrej Danko, ktorý slovenskú delegáciu viedol, sa neobáva, že by slovenský postoj ku genocíde poškodil vzťahy s Tureckom. "Do Arménska sme prišli vzdať úctu obetiam a pripomenúť si udalosť, ktorá bola obrovským utrpením miestnych kresťanov. Arméni sú približne rovnako veľký národ ako Slováci. Sme si mentálne blízki. Aj my sme od roku 1526 zažívali útrapy pod Osmanskou ríšou," povedal Danko, ktorý chce, aby na Slovensku bola zorganizovaná výstava o arménskej genocíde. Jej zriadenie má mať na starosť podpredseda parlamentu Martin Glváč (Smer-SD).

Zo strany Turecka nenastala reflexia

Poslankyňa Oľga Nachtmanová (Smer-SD) by bola za to, aby sa slovenskí žiaci o arménskej genocíde učili na hodinách dejepisu. Bol by to podľa nej krok k predchádzaniu extrémizmu cez vzdelávanie. "Kde je vojna, umierajú najmä muži. Tu boli vyvraždené ženy, deti i starci. Bolo by vhodné, aby sa učilo o arménskej genocíde v slovenských školách," povedala pre agentúru SITA.
Predsedu poslaneckého klubu OĽaNO Richarda Vašečku desí, že Jerevan sa nachádza približne 300 kilometrov od irackého Mosulu, kde tzv. Islamský štát páchal podobné veci ako robili Turci s Arménmi pred sto rokmi. "Uvedomujeme si, že je to zlo, čo robí Islamský štát, ako zabíja ľudí, ale na druhej strane zo strany Turecka nenastala reflexia. Je to stret hodnôt. Slovensko a naša civilizácia má v tom jasno, že sú to neprijateľné veci," povedal Vašečka pre agentúru SITA.
Poslanec NR SR za SaS Juraj Droba si v deň výročia arménskej genocídy, 24. apríla, pravidelne pripína fialový kvietok na sako. Po návšteve múzea genocídy v Jerevane však bol zaskočený. "Je to omnoho prítomnejšie, ako som si myslel. Nikdy som si neuvedomil, že genocída mala taký rozsah a bola taká brutálna. Vidíme na vlastné oči fotografie a filmové zábery, ukazujúce čo sa dialo. Diskutovať o tom, či išlo o genocídu, sa mi zdá strašne cynické," povedal pre agentúru SITA a dodal, že ako Nemecko bolo schopné priznať si niekoľko rokov po vojne svoju chybu a ospravedlniť sa, Turecko s tým má sto rokov problém a to sa mu nezdá správne.

Sahakian ocenil uznanie arménskej genocídy

Slovenský postoj ku genocíde ocenil aj predseda arménskeho parlamentu Galust Sahakian. "Oceňujem uznanie arménskej genocídy Národnou radou SR. Veľa pre nás tento postoj znamená," povedal po stretnutí so slovenskou delegáciou.
Danko je prvým predsedom Národnej rady SR, ktorý oficiálne navštívil Arménsko. V Jerevane sa parlamentná delegácia stretla s najvyššími predstaviteľmi Arménska, predsedom Národného zhromaždenia Galustom Sahakianom, predsedom vlády Karenom Karapetianom a prezidentom Serzhom Sargsianom. Zároveň sa stretla s arménskym arcibiskupom Nathanom Hovhannisianom v takzvanom arménskom Vatikáne v meste Ečmiadzin. Arcibiskupovi ako dar odovzdala detviansky kríž. "Ečmiadzin je dôležité miesto pre život a históriu arménskeho národa, odtiaľto vyšlo kresťanstvo k celému nášmu národu," povedal arcibiskup. Miestna cirkev bola založená už v 1. storočí apoštolmi Bartolomejom a Tadeášom. Kresťanstvo bolo v Arménsku uznané ako štátne náboženstvo ako v prvej krajine na svete. Miestny chrám bol postavený v rokoch 301 až 303.
Zdroj: WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené.

Zdroj a foto: SITA

Aktuálne správy

tlacove spravy left arrowtlacove spravy right arrow