14. december 2018. Branislava, Bronislava. °C  drop down arrow
Svet financií jasne a pútavo
Quotes by TradingView
 

Aj Slovensko má čo ponúknuť – spoznajte jedinečnosť vidieka

Tomáš Szabo Tomáš Szabo, E-PRO (tvorba dokumentov regionálneho rozvoja (PHRSR, KPSS)) Tomáš Szabo  31.12.2016 31.12.2016  

V dnešnej rýchlej dobe je život v mestách často taký náročný, že človek občas potrebuje „vypnúť“ a „zmeniť vzduch“. Nie je pritom potrebné zháňať drahé letenky či cestovať do zahraničia – stačí sadnúť do auta či vlaku a precestovať našu malú, ale zato malebnú krajinu. Hoci sa dnes všetky dôležité aktivity človeka sústreďujú do miest, je to práve vidiek, kde môže každý nájsť priestor pre rekreáciu tela i duše. Vidiek na Slovensku má stále veľký a nevyužitý potenciál aj z hľadiska rozvoja cestovného ruchu na Slovensku.

 

Slovensko, to je predovšetkým krajina s krásnou prírodou a scenériami, ktoré u nás obdivuje nejeden fotograf. Zďaleka nejde len o Nízke či Vysoké Tatry, ktoré síce patria k slovenskej špičke čo sa týka návštevnosti našimi a zahraničnými turistami, ale predovšetkým o lokality, ktoré nie sú až tak propagované. Každý región na Slovensku je špecifický a jedinečný v niečom inom. Výzvou však je, ako dokáže svoj potenciál zúročiť.

 

Agroturizmus

V posledných rokoch sa čoraz viac dostáva do popredia pojem agroturistika ako jedna z foriem cestovného ruchu. Pod agroturistiku možno zahrnúť skoro všetky rekreačné činnosti. Slovensko má mimoriadne vhodné podmienky pre agroturistiku a vidiecku turistiku, osobitne v horských a podhorských oblastiach.

Prvým zaujímavým znakom našej krajiny je jej reliéf. Od Podunajskej nížiny na juhozápade až po končiare Vysokých Tatier prechádza všetkými výškovými stupňami. Terén a prírodné danosti územia výrazne ovplyvňujú celý segment vidieckeho turizmu a agroturistiky. Na Slovensku si však dokáže vybrať každý – od milovníkov hôr a horskej turistiky až po ľudí, ktorí si radi oddýchnu v kúpeľoch.

Agroturizmus (vidiecky turizmus) v podmienkach Slovenska by mal a postupne už aj plní niekoľko dôležitých cieľov. Jedným z nich je zachovanie tradičného osídlenia vidieka a s tým spojené oživenie kultúrno-historických, folklórnych a remeselníckych tradícií v regióne. Ďalšími pozitívami, ktoré tento druh turizmu prináša, je rešpektovanie prírodného prostredia v jeho súčasnej podobe, príp. s minimálnymi zásahmi. Len cestovaním po Slovensku ľudia objavia, čo všetko im môže ich krajina ponúknuť a prečo je dôležité nielen budovať a vytvárať nové materiálne statky, ale zachovávať aj hodnoty (príroda, zvyky, tradície), ktoré sú tu celé desaťročia či dokonca storočia.

 

Kvalitu vidieckeho turizmu, a tým aj návštevnosť daného regiónu, ovplyvňujú predovšetkým ľudia, ktorí v ňom žijú. Sú súčasťou imidžu a identity jednotlivých sídiel. Pre príklad je vhodné uviesť tradičné folklórne slávnosti či podujatia, ktoré živia práve miestni obyvatelia. Ukážku klasického spôsobu života, resp. života spred približne 40 rokov, je možné vidieť v skanzene Vlkolínec. Chalupy ako z rozprávky, ktoré sa svojím vizuálnym štýlom zapíšu do mysle každého návštevníka, zase môžeme obdivovať v obci Čičmany. Ten, kto má rád tradičné domáce výrobky z našej krajiny, môže navštíviť niektorý z miestnych salašov a okrem pochutenia si na dobrom ovčom syre, bryndzi či žinčici spoznať, aká náročná a v dnešných časoch už vzácna je práca pastierov.

 

Na Slovensku sa nachádza viac ako 2 700 obcí (dedín), z toho väčšina je vidieckych. Sú tu obce, ktoré potenciál majú, pracujú s ním a vedia ho využiť. Potom sú tu však aj také, ktoré sa o to veľmi nesnažia. Je na predstaviteľoch a obyvateľoch každej jednej obce, ako pracujú s potenciálom, ktorý majú. Sami môžu rozhodnúť o tom, ako bude vyzerať ich obec v budúcnosti, kam sa bude uberať. Niektoré sídla sú predurčené na to, aby sa uberali práve smerom vidieckeho turizmu (podhorské oblasti, miestne lazy, oblasti s tradičnými remeslami). Každá obec si vytvára plán na päť a viac rokov, v ktorom si určuje, či sa bude zameriavať napríklad na ukážku tradičných remesiel, či vybuduje nové ubytovacie kapacity pre návštevníkov, alebo náučný chodník pre turistov. Bohužiaľ, ešte aj dnes väčšina samotných obyvateľov nepozná rozvojové zámery svojej obce, a tým sa znižuje aj úroveň jej propagácie. Hoci by sa na týchto rozvojových plánoch mali podieľať predovšetkým obyvatelia, realita je odlišná. Každý jeden z nás by si mal uvedomiť, že za všetkým pekným a fungujúcim stojí kvalitný plán, príprava a práca. Nič nevznikne lusknutím prsta.

 

Úroveň poskytovaných služieb

Samostatnou kapitolou je úroveň poskytovaných služieb a prístup k návštevníkom. V tomto ohľade sa situácia postupne zlepšuje, ale stále je ešte možné hľadať inšpiráciu v susednom Rakúsku. Je pochopiteľné, keď sa z turizmu a z návštevníkov snaží mať prospech nielen samotná obec, ale aj jej obyvatelia (napr. prenájmom svojej chaty). Netreba však zabúdať, že dobré meno obce tvorí celá skupina faktorov. Pokiaľ si obyvatelia niektorej z obcí začnú za služby účtovať neprimerané ceny a ich prístup k návštevníkom bude neadekvátny, znížia tým atraktivitu celého regiónu. Dobrá povesť sa buduje celé roky, ale zlá sa šíri rýchlosťou svetla. Negatívnym príkladom v cenotvorbe sú napr. Donovaly či Vysoké Tatry. Stali sa z nich navonok luxusné rezorty pre vybranú klientelu, keďže priemerne zarábajúci Slovák si len ťažko môže dovoliť pobyt v niektorom z množstva hotelov či luxusných penziónov. Tým sa tieto lokality stávajú miestom pre relax a oddych len pre solventnejšiu klientelu, čím sa však vytráca pôvodný význam rozvoja turizmu. Ceny tu nie sú premrštené len pre našinca, ale sťažovalo sa na ne už aj niekoľko zahraničných návštevníkov. To je situácia, ktorej je lepšie sa vyvarovať. Najmä ak si už každý dnes vie porovnať ceny, ale aj kvalitu poskytovaných služieb u nás a inde v zahraničí. Hoci sú ceny už v mnohých prípadoch vyššie, ako napr. v Rakúsku, kvalita služieb a najmä personálu je stále nižšia.

 

Posledné desaťročie veľmi neprialo vidieckemu spôsobu života a prevládal výrazný trend sťahovania sa obyvateľov do miest, no situácia sa začína postupne meniť. Ľudia opäť začínajú túžiť po oddychu v prírode a na vidieku. Každodenný stret s mestským zhonom spôsobuje, že pokoj na vidieku je hlavným lákadlom a argumentom, prečo ísť dovolenkovať niekam, kde život nie je poznačený rýchlosťou a modernosťou, ale zato ponúka krásy a hodnoty, ktoré v mestách nenájdeme. Naša krajina je napriek svojej malej veľkosti natoľko rozmanitá, že má čo ponúknuť každému z nás.

Bola by určite veľká škoda, ako pre slovenskú ekonomiku, tak aj pre nás všetkých, nevyužiť potenciál, ktorý ponúka zatiaľ stále autentický slovenský vidiek. 

 

Slovensko je považované za vidiecku krajinu, ktorá má čo ponúknuť nielen zahraničným turistom, ale aj našincom. Stupeň vidieckosti krajiny je daný podielom obyvateľov žijúcich vo vidieckych obciach. Regióny s podielom obyvateľstva žijúceho vo vidieckych obciach vyšším ako 50 % sa nazývajú prevažne vidiecke. Regióny s podielom obyvateľstva od 15 % do 50 % sú prechodné a regióny s podielom menším ako 15 % sú prevažne urbanizované. Na Slovensku žije v prevažne vidieckych regiónoch 48 % obyvateľstva, v prechodných 40 % a v urbanizovaných len 12 % obyvateľov. Aj toto kritérium potvrdzuje zväčša vidiecky charakter Slovenskej republiky.

(Juraj Kerekeš)

Aktuálne správy

tlacove spravy left arrowtlacove spravy right arrow