19. jún 2019. Alfréd. °C  drop down arrow
Svet financií jasne a pútavo
Quotes by TradingView
 

Andrej Kiska úspešný a odvážny vizionár

NextFuture NextFuture NextFuture  28.3.2013 28.3.2013  

Kedysi mimoriadne úspešný podnikateľ, dnes filantrop s neúnavnou chuťou pomáhať iným. S rovnakým odhodlaním ako sa pred rokmi pustil do podnikania a spoluvybudoval najúspešnejšiu firmu vo svojom odbore, dnes rozvinul neziskovú organizáciu Dobrý Anjel, ktorá je v súčasnosti najväčšiu charitatívnu organizáciu na Slovensku. S Ing. Andrejom Kiskom sme sa porozprávali o jeho živote aj o jeho ďalších odvážnych ambíciách.

 

Hneď po ukončení štúdia na Elektrotechnickej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave ste odcestovali do USA s úmyslom usadiť sa tam. Prečo ste neskôr zmenili názor a čo vám pobyt „za veľkou mlákou“ dal z pohľadu budúceho manažéra a podnikateľa? 

Som človek, ktorý rád skúša niečo nové. Preto som po revolúcii ako vyštudovaný inžinier odišiel na rok a pol do Spojených štátov, kde som robil ľudovo povedané „gastarbeitera“. Umývali sme dlážky a bývali sme piati na izbe v neklimatizovaných priestoroch. Na záver môjho pracovného pobytu som investoval do jednej spoločnosti v Amerike. Firma však do šiestich týždňov zbankrotovala, takže som o všetko prišiel. Byť rok a pol odrezaný od rodiny za štyri doláre na hodinu a potom o všetko prísť, to bola poriadne tvrdá škola. Niečo som si však z Ameriky predsa len prinie­sol – nesmiernu chuť podnikať.

 


 

„Z Ameriky som si priniesol nesmiernu chuť podnikať.“

 


 

Našiel som odvahu nebáť sa ísť „do toho“ aj napriek tomu, že to nemusí vyjsť. Jednoducho, taký je život. Treba to vyskúšať. Práve to je to, čoho sa ľudia najviac boja. Boja sa riskovať a vo väčšine prípadov sa skôr tešia zo stability a istoty. Kým našinec uvažuje: „Nech sa o mňa niekto postará, nech mi dá prácu…“, ľudia v Amerike sa neboja toho, že to nevyjde. Počítajú aj s tým a neúspech v tomto smere za neúspech ani nepokladajú. Dnes ste možno padli, ale zajtra sa opäť postavíte na nohy a môžete ísť ďalej.

 


 

„Ľudia u nás sa tešia zo stability a istoty a boja sa riskovať.“

 


 

Amerika vám teda dala chuť podnikať aj na Slovensku?

Ako sa zrodil biznis plán pre založenie spoločnosti Tatracredit, s.r.o., ktorá realizovala katalógový splátkový systém Triangel a neskôr aj splátkový systém Quatro?

Keď som sa vrátil z USA, povedal som si, že už nepôjdem do práce a skúsim podnikať. Po podnikaní vo veľkoobchode so zlatými šperkmi sme sa rozhodli vytvoriť nový splátkový systém. V deväťdesiatom piatom roku banky neboli veľmi ochotné poskytovať úvery ľuďom s nižším príjmom. Chceli ich dávať jedine bohatým, ktorí ich nepotrebovali. Úroky boli vyše 20% a bežný človek si ich nemohol dovoliť. Ľudia samozrejme chceli mať nový televízor alebo práčku. Tak sme si povedali, že výrobky nakúpime priamo od výrobcu, obídeme veľkoobchod aj maloobchod a dovezieme to zákazníkovi priamo domov, pričom mu umožníme platiť po splátkach bez navýšenia. Tak vznikol Triangel. Urobili sme prvú reklamu, prvý katalóg a začali sme budovať sieť. Na záver sme mali zhruba šesťtisíc predajcov. Za približne tri roky sa nám podarilo predávať aj dvadsaťtisíc výrobkov mesačne.

 


 

„Každý manažér musí mať svoj pohľad na svet, nebáť sa ísť svojou vlastnou cestou, hoci ho od nej bude odrádzať celé jeho okolie.“

 


 

 

Neskôr sme zistili, že splátkový systém by ľudia ocenili aj v predajniach. Tvorilo to však konkurenciu Trianglu. Tento nový systém sme nazvali Quatro a postavili sme ich proti sebe ako dva konkurenčné produkty. Samozrejme, boli sme majiteľmi oboch, ale nechali sme ich bojovať. Je to typický americký model, kde vlastníte úspešnú značku a sami jej vytvoríte aj konkurenciu. Z malej kancelárie, kde som začínal so štyrmi ľuďmi, napokon vyrástol kolos s vyše štyristo zamestnancami, ktorí do konca minulého roku obslúžil už vyše milión ľudí na celom Slovensku.

Zrejme to ale nebolo jednoduché. Aké predpoklady musí mať podľa vás manažér, aby vybudoval najúspešnejšiu firmu vo svojom odbore (najväčší splátkový systém na Slovensku)?  Kedy ste začali cítiť ten obrovský potenciál firmy?

Manažér musí mať svoj pohľad na svet a nebáť sa ísť svojou vlastnou cestou, hoci ho od nej bude odrádzať celé jeho okolie. Čo je ale dôležité, je ochota skúšať. Ísť ďalej aj napriek pádom. Víťazstvám predchádzajú pády. Na vybudovanie skutočne najúspešnejšej firmy potrebujete aj šťastie.

Čo sa týka samotného potenciálu úspechu – ten je ťažko odhadnúť. Mnohé projekty, o ktorých som bol presvedče­ný, že budú úspešné, nedopadli dobre a naopak. Potenciál sa dá odhadnúť, až keď sa projekt reálne rozbehne a má za sebou rok, dva činnosti.

 


 

„Pomáhať je morálnou povinnosťou každého úspešného človeka.“

 


 

Napriek veľkému úspechu a povedzme aj šťastiu pri podnikaní so splátkovými spoločnosťami ste v roku 2005 všetky spoločnosti predali VÚB banke. Môžem sa opýtať na dôvody? Mali ste niekedy v pláne užívať si „predčasný dôchodok“, alebo ste už pracovali na realizácii projektu Dobrý anjel?

Po viac ako desiatich rokoch podnikania sme na ďalší rozvoj našich finančných aktivít potre­bovali nové finančné zdroje. Ako majitelia sme mali viacero možností. Pre mňa osobne bola najlepšia cesta predať všetky svoje podiely. Vedel som, že za to dostanem dostatok peňazí na to, aby som už nemusel ďalej zarábať. Naopak, vedel som, že môžem po zvyšok života pomáhať a aj zarobené peniaze použiť na pomoc ľuďom. Podľa mňa pomáhať je morálnou povinnosťou každého úspešného človeka.

 

Zrejme ste už podobnú otázku dostali mnohokrát, napriek tomu sa opýtam. Kedy nastal ten „bod zlomu“, keď sa z ús­pešného podnikateľa, ktorý sa orientuje najmä na základe čísel a faktov, stal filantrop, ktorý sa zrazu ocitol vo „svete“ extrémnych emócií?

Počas celého môjho podnikania som mal pocit, že keď niečo od života dostávam, mal by som mu to aj vrátiť. Ja som bol úspešný, mal by som sa teda s mojím úspechom podeliť aj s tými ostatnými. Už v za­čiatkoch podnikania, keď sme ešte nemali skoro žiadne zisky, som navštívil najbližší detský domov a zaklopal som riaditeľovi na dvere s otázkou, či mu môžeme pomôcť. Keď už sme boli úspešnejšia firma, mohli sme pomáhať stále viac a viac. A potom prišla situácia, o ktorej hovorím v predošlej odpovedi.

 

Ako momentálne vnímate svet biznisu? Zmenil sa váš názor na ľudí, pre ktorých je hlavná motivácia finančný zisk?

Môj názor sa nezmenil. Medzi úspešnými ľuďmi, tak ako aj medzi všetkými ostatnými, sú ľudia s veľkým a dobrým srdcom, ale aj takí, ktorí sa do pomoci druhým nikdy nezapoja.

 

Stretávate sa s mnohými mimoriadne smutnými príbehmi. Neovplyvňuje to nejako aj váš osobný život? Nestal sa z vás smutný a zádumčivý človek? Prípadne nemáte niekedy chuť od tohto niekam ujsť?

Dobrý anjel mi dal veľmi veľa a som za to vďačný. Pravdou je, že keď sa dotknete utrpenia, keď zoberiete na ruky ťažko choré dieťatko, tak v danom momente pocítite smútok a bolesť. Nedá sa tomu vyhnúť. No potom, keď prídete domov, stretnete sa so svojou šťastnou rodinou, zahráte sa so svojimi zdravými deťmi, uvedomíte si, čo všetko ste v živote dostali. Zistíte, že všetky tie problémy, ktoré vás robia nešťastnými a ktoré vás dennodenne trápia, sú len maličkosti, nad ktorými sa dá pousmiať. A ak ten pocit smútku, ktorý ste zažili pri styku s utrpením, dokážete premeniť na energiu, s ktorou chcete pomáhať, tak sa z vás možno stane aj trochu iný človek. Určite sa budete viac usmievať. Ja sa usmievam viac.

Pokiaľ mám správne informácie, náklady na Dobrého anjela zatiaľ financujete z vlastných prostriedkov, to asi nebude možné stále. Máte nejaký plán do budúcnosti?

Jeden milión eur, ktoré som vyčlenil na financovanie réžie organizácie sa pomaly míňa. Mojou snahou je zachovať princíp 100%-ného rozdelenia príspevkov. Preto som sa rozhodol osloviť úspešných a bohatých ľudí Slovenska, aby mi pomohli s dlhodobým financovaním chodu organizácie. Dnes máme približne 70 pravidelných prispievateľov, partnerov Dobrého anjela, ktorí sa na to podujali a ich príspevky už dokážu vykryť skoro celú réžiu Dobrého Anjela. Som im za to veľmi vďačný.

 

Aké sú vaše osobné plány? Máte ešte nejakú métu, ktorú by ste chceli dosiahnuť?

Mojou prioritou v poslednom období bolo zabezpečiť dlhodobé financovanie chodu organizácie Dobrý anjel. To som splnil. Nedávno som sa však rozhodol pre veľmi dôležitý krok vo svojom živote, a to pre kandidatúru na prezidenta Slovenskej republiky. Toto rozhodnutie bolo výsledkom dlhých úvah a rozhovorov s mnohými ľuďmi. Už ako podnikateľ som sa stretával s mnohými negatívnymi javmi v spoločnosti. Pri pomoci rodinám s chorými deťmi som spoznal zlyhávania štátu s desivými následkami. Stretávam sa s nespravodlivo nastaveným sociál­nym systémom, korupciou toho najhrubšieho zrna a zbytočnými úmrtiami detí spôsobenými našim upadajúcim zdravotníctvom. Keďže mi záleží na našej krajine, záleží mi na tom, aby tu mladí ľudia chceli žiť a aby sa im tu žilo dobre, chcel by  som silou autority prezidentského úradu pomôcť zmeniť Slovensko. 

Ďakujeme za rozhovor.

Aktuálne správy

tlacove spravy left arrowtlacove spravy right arrow