23. jún 2017. Sidónia. °C  drop down arrow
Svet financií jasne a pútavo
 

Brexit musí schváliť parlament, rozhodol súd

Ján Beracka Ján Beracka Ján Beracka  26.1.2017 26.1.2017  

Britská vláda si musí na brexit pýtať povolenie od britských poslancov. Britská premiérka Theresa Mayová teda bez súhlasu parlamentu nemôže aktivovať Článok 50 Lisabonskej zmluvy. Najvyšší súd vo Veľkej Británii o tom rozhodol v utorok.

 

Verdikt  Najvyššieho súdu vzišiel z hlasovania jedenástich sudcov pomerom osem ku trom. To, že sa britská vláda musí uchádzať o súhlas poslancov, by mohlo znamenať, že začiatok brexitu sa oddiali. Ambíciou vlády je aktivovať odchod krajiny z EÚ do konca marca tohto roku. Britský parlament tak teraz bude musieť rokovať o legislatíve, ktorá bude súhlasom pre britskú vládu o vstupe do rokovaní o brexite.

 

 

„Brexit musí odobriť parlament, rešpektuje to vláda aj opozícia.“

 

 

Jedným z dôvodov pre rozhodnutie súdu je napríklad to, že pre Veľkú Britániu nebude viac záväzná legislatíva EÚ, čo si vyžiada aj ústavné zmeny v rámci Veľkej Británie. Podľa Najvyššieho súdu si britská ústava vyžaduje pri takýchto závažných zmenách parlamentný súhlas. Ďalším dôvodom je aj to, že aktivácia Článku 50 znamená zásah do v súčasnosti existujúcich práv britských rezidentov.

 

 

Veľká Británia naďalej smeruje von z EÚ

Britský minister pre brexit David Davis však v reakcii na rozhodnutie súdu uviedol, že pôvodný časový harmonogram začiatku procesu vystúpenia Veľkej Británie z EÚ zostáva v platnosti. Uviedol to na pôde dolnej komory britského parlamentu s tým, že táto komora je naklonená pôvodnému časovému harmonogramu.

 

Zároveň zdôraznil, že na smerovaní Veľkej Británie z EÚ sa nemení nič. „Toto nie je o tom, či by Veľká Británia mala opustiť EÚ, alebo nie. Toto rozhodnutie už urobili britskí občania,“ povedal Davis. Teoreticky je totiž možné, že poslanci neodobria aktiváciu Článku 50 a proces vystúpenia krajiny z EÚ by sa nezačal. Znamenalo by to však, že britský parlament nerešpektuje výsledky júnového referenda.

 

Z jeho stanoviska vyplýva, že britská vláda bola presvedčená, že má právomoci na to, aby sama aktivovala Článok 50, rozhodnutie súdu však bude rešpektovať. „Aby som sa vyjadril jasne, veríme nezávislosti súdnej moci a vážime si ju... Vzhľadom na to budeme rešpektovať toto rozhodnutie,“ povedal David Davis. Legislatíva, ktorá bude pre vládu znamenať právny nástroj na štart brexitu, by mala podľa Davisa byť pripravená počas niekoľkých nasledujúcich dní.

 

Vzhľadom na to, že sa brexit dostáva do parlamentu, sa k slovu dostáva aj parlamentná opozícia. „Labouristická strana rešpektuje výsledok referenda a vôľu britských občanov a nebude mariť proces aktivácie Článku 50,“ povedal líder Labouristickej strany Jeremy Corbyn. Zároveň však žiada od vlády plán, ktorý bude môcť prejsť parlamentom.

 

 

Britský plán sa nemení

David Davis zároveň naznačil, že ani pozícia britskej vlády smerom k budúcim rokovaniam sa nemení. „Premiérka už stanovila komplexný plán vrátane základných cieľov, s ktorými ideme do vyjednávaní. Povedala jasne, že chce nové, pozitívne a konštruktívne partnerstvo medzi Veľkou Britániou a EÚ, partnerstvo, ktoré bude dobré pre Spojené kráľovstvo a dobré pre zvyšok Európy,“ poznamenal.

 

 

„Krajina naďalej smeruje von z EÚ, zastavenie brexitu nie je na stole.“ 

 

 

Theresa Mayová 17. januára zverejnila dvanásťbodový plán odchodu Veľkej Británie z EÚ. V podstate avizovala tvrdý brexit znamenajúci v zásade úplné oddelenie EÚ a Veľkej Británie. Mayová avizuje, že Veľká Británia nemá záujem o spoločný trh s EÚ. Ak by jej krajina bola súčasťou tohto trhu, podľa jej slov by v podstate Spojené kráľovstvo z EÚ neodišlo. Naopak ambíciou britskej vlády je posilniť britskú úniu, teda vzájomné vzťahy medzi Anglickom, Walesom, Škótskom a Severným Írskom.

 

Mayová zároveň upozornila, že krajina z EÚ vystúpi bez ohľadu na to, či dosiahne dohodu s EÚ, alebo nie. Podľa jej slov je totiž možné, že dohoda nebude. V porovnaní s uzatvorením zlej dohody je to podľa Mayovej lepšie riešenie.

 

Preto je zatiaľ neisté, čo brexit Európe prinesie. „Ekonomické vplyvy brexitu na Britániu aj EÚ budú závisieť od toho, aké obchodné dohody nakoniec obe zoskupenia uzatvoria. V rámci príprav na brexit sa Británia snaží a bude snažiť uzatvárať dohody o voľnom obchode s viacerými krajinami, ktoré sú jej obchodnými partnermi. Uplynulý týždeň britský minister zahraničných vecí Boris Johnson oznámil snahu o uzavretie dohody o voľnom obchode s Indiou,“ hovorí analytický tím Poštovej banky.

 

Zdroj foto: pixabay

Aktuálne správy

tlacove spravy left arrowtlacove spravy right arrow