20. september 2019. Ľuboslav(a). °C  drop down arrow
Svet financií jasne a pútavo
Quotes by TradingView
 

Finančná gramotnosť na Slovensku

NextFuture NextFuture NextFuture  4.6.2013 4.6.2013  

Pád socializmu priniesol so sebou aj nové finančné nástroje, ktoré boli pre väčšinu Slovákov ešte donedávna neznáme. Otázka finančnej gramotnosti teda naberá na význame a nastavuje spoločnosti zrkadlo.

 

Wikipédia definuje finančnú gramotnosť ako súbor znalostí a zručností, ktoré človeku umožnia porozumieť financiám a správne s nimi zaobchádzať v rôznych životných situáciách. Tento súbor ale nie je definovaný a konkrétne definície finančnej gramotnosti vo svete sú rôzne. Existuje niekoľko prieskumov a zdrojov, ktoré sa venujú zisťovaniu finančnej gramotnosti. Medzi zdroje, ktoré nás zaujali, patrí posledný vlaňajší prieskum realizovaný spoločnosťou ING, kde Slováci boli na chvoste rebríčka vo finančnej gramotnosti. Reálne správanie sa pri riešení rôznych finančných transakcií a zaobchádzanie s peniazmi dobre zmapovala štúdia finančnej situácie slovenských domácností. V každom prípade dnes neexistuje ucelený učebný program na školách, ktorý by systematicky pripravoval budúce generácie na rozumné hospodárenie a rozhodovanie sa pri finančných transakciách. Na strane druhej existuje niekoľko zdrojov (v podobe kurzov, webových stránok a iných iniciatív), ako sa zodpovedne správať pri nakladaní s peniazmi.

Prieskum o finančnej gramotnosti Slovákov možno nazvať triezvym pohľadom do zrkadla. Podľa tohto prieskumu si až 80 % Slovákov myslí a je presvedčených, že sa vyzná vo financiách. V tejto štúdii porovnávala poisťovňa ING finančnú gramotnosť obyvateľov v 10 krajinách južnej, strednej a západnej Európy. Slováci sa zaradili v prieskume na 8. miesto z desiatich. Finančne najvzdelanejší vyšli Gréci, kým za nami na úplnom konci tabuľky sú Španieli a Turci. Dobrú úroveň finančnej gramotnosti preukázalo iba 8 % Slovákov. Základnú malo 71 % a 20 % opýtaných malo slabú znalosť pri narábaní s financiami. Zostávajúce jedno percento predstavuje tých, ktorí pracujú so svojimi peniazmi na výbornú.

„Zahraničná štúdia ukázala, že väčšina bohatých ľudí, ktorí získali bohatstvo počas svojho života, prišla o majetok už v druhej generácii. Bohatí (a často ani ostatní) ľudia sa zvyčajne vôbec nevenujú tomu, ako naučiť deti narábať s peniazmi. A tak majetok získaný rodičmi stratia ich ratolesti veľmi rýchlo. Ba čo viac, samy sa môžu dostať do finančných ťažkostí.“

Finančné sebavedomie Slovákom rozhodne nechýba, realita je však úplne opačná. Najväčšie problémy nám robia otázky o sporení. Len 34 % Slovákov si dokázalo správne spočítať úroky, či výnos z vkladu. Pritom v prípade neočakávanej finančnej odmeny by sme si viac ako polovicu z nej uložili ako úspory do banky, čím sme sa v prieskume zaradili medzi najsporivejšie národy hneď za Holanďanov (63 %). Až 55 % Slovákov má finančnú rezervu na úrovni jedného až 6-tich mesačných príjmov a len 24 % nemá usporené vôbec nič. Opačným extrémom je Turecko, kde si až 61 % ľudí netvorí žiadnu finančnú rezervu. V úveroch sa podľa prieskumu vyzná len 45 % Slovákov.

Tieto čísla potvrdzuje aj štúdia o finančnej gramotnosti v podobe príležitostnej štúdie NBS pod názvom „Výsledky prieskumu finančnej situácie slovenských domácností“. Podľa tejto štúdie vlastní nejaký finančný majetok 90 % domácností. Najväčšie zastúpenie majú bežné účty. Druhým najrozšírenejším aktívom sú sporiace účty, ktoré vlastní štvrtina domácností. Podielové fondy vlastnili v čase štúdie iba necelé tri percentá. Vlastníctvo dlhových cenných papierov, alebo akcií potvrdilo spolu iba 2 % respondentov. Nevyužívanie iných investičných produktov môže rovnako viesť k nízkej finančnej gramotnosti, ktorú týmto spôsobom štúdia aj priamo dokazuje. Mnoho domácností nevyužíva tieto produkty aj z dôvodu neznalosti, alebo z dôvodu neexistencie úspor, ktoré by dokázali premeniť na investície.

Starostlivosť o financie

Okrem majetku, ktorý slovenské domácnosti vlastnia, sledovala štúdia aj ich zadlženie. Viac ako štvrtina domácností uviedla, že jej členovia sú nejakým spôsobom zadlžení. Najpočetnejšiu skupinu, takmer 13 %, tvoria nezabezpečené úvery, kam patria napríklad spotrebné úvery. Necelých 10 % domácností ručí za úver kolaterálom vo forme nehnuteľnosti. Nesplatený zostatok na kontokorentnom účte uviedlo 8 % a nesplatený zostatok na kreditných kartách po zaplatení mesačných účtov viac ako 5 % domácností. Celkovo z tejto štatistiky tiež vyplýva, že máme málo praktických skúseností s pasívami, t. j. so zadlžovaním. Niektorí Slováci ani nie sú ochotní si požičať. Niektorí z dôvodu pravidelného príjmu, niektorí kvôli konzervatívnemu prístupu z minulosti. Pravda je ale taká, že existujú obdobia, keď sa požičať naozaj oplatí. Zadlžiť sa ale treba rozumne.

Slabú orientáciu vo financiách dokladuje aj odpoveď na otázku, s kým sa Slováci radia o finančných otázkach. 28 % sa spolieha na seba a až 56 % sa radí so svojou rodinou. Iba 7 % oslovuje niekoho ďalšieho, ako napríklad finančných sprostredkovateľov. Takýto spôsob dokazuje takmer hazardovanie so svojimi financiami, a preto je zložité získať viac skúseností priamo z praxe, pokiaľ nedokážeme osloviť a komunikovať s personálom, ktorý je vyškolený v poskytovaní odborného poradenstva.

Zahraničná štúdia ukázala, že väčšina bohatých ľudí, ktorí získali bohatstvo počas svojho života, prišla o majetok už v druhej generácii. Inak povedané, o peniaze pripravili rodinu ich vlastné deti. Bohatí (a často ani ostatní) ľudia sa zvyčajne vôbec nevenujú tomu, ako naučiť deti narábať s peniazmi. A tak majetok získaný rodičmi stratia ich ratolesti veľmi rýchlo. Ba čo viac, samy sa môžu dostať do finančných ťažkostí. Depresie z toho sú tým väčšie, čím väčší je stratený majetok.

Ako začať zlepšovať finančnú gramotnosť?

Na prvý pohľad to znie ako šialenstvo, ale treba začať učiť už malé deti pracovať s peniazmi. Žiaľ, často to nedokážu ani dospelí. Navyše, či si to uvedomujú alebo nie, deti sa od nich učia už od chvíle, keď chodia spolu s nimi nakupovať, sú účastníkmi rozhovorov o zrealizovaných transakciách v banke alebo kedykoľvek, keď sa použije platobná karta.

Zdroj:
1. Finančná gramotnosť. Starajú sa Slováci o svoje financie lepšie ako Európania? Prieskum poisťovne ING. Zverejnené v roku 2012
2. Výsledky prieskumu finančnej situácie slovenských domácností. Príležitostná štúdia NBS. Zverejnené v roku 2012

Aktuálne správy

tlacove spravy left arrowtlacove spravy right arrow