21. september 2019. Matúš. °C  drop down arrow
Svet financií jasne a pútavo
Quotes by TradingView
 

Inflácia na Slovensku do roku 2014

NextFuture NextFuture NextFuture  20.2.2015 20.2.2015  

Každá inflácia znamená rast cien, no nie každý rast cien znamená infláciu. Táto na prvý pohľad paradoxná veta vcelku presne vystihuje infláciu ako fenomén či už v ekonomickej teórii, alebo praxi. Zadefinovať infláciu je pomerne jednoduché, keďže ide o všeobecný nárast cenovej hladiny, no o poznanie zložitejšie je zadefinovanie toho, ako ju vôbec merať, lebo práve spôsoby merania sú nielen u nás, ale aj v iných krajinách mimoriadne rôznorodé a vždy závisí od toho, aký index sa na meranie použije a taktiež ceny ktorých tovarov a služieb do merania a takzvaného spotrebného koša zahrnieme. Zároveň platí, že čím dlhšie je sledované obdobie, tým je miera presnosti merania nižšia.

 

Cenový index je váženým priemerom individuálnych cien v rámci daného spotrebného koša, ktorý zahŕňa reprezentatívne výrobky a služby.

Na Slovensku sa na meranie používa tak index spotrebiteľských cien (CPI), ako aj harmonizovaný index spotrebiteľských cien (HICP), index cien výrobcov (PPI), ktorý sa nezameriava na spotrebiteľov, ale naopak meria dynamiku zmien cien statkov ponúkaných   výrobcami a poľnohospodármi. A v neposlednom rade sa tiež sleduje takzvaná jadrová inflácia a čistá inflácia.

Index spotrebiteľských cien (CPI) je základným cenovým indexom, ktorý vyjadruje cenovú hladinu spotrebných tovarov pomocou spotrebného koša. Spotrebný kôš tvoria vybrané skupiny tovarov a služieb (vyše 700 vybraných položiek), ktorý zostavuje Štatistický úrad SR a člení sa do 12 odborov, 44 skupín a 101 tried. Váhou, ktorou sa vážia ceny jednotlivých položiek spotrebného koša, je ich ekonomický význam daný podielom výdavkov domácnosti na príslušnú skupinu tovarov a služieb. Samozrejme, v čase sa významnosť jednotlivých položiek v rámci spotrebného koša môže meniť, preto často dochádza aj ku zmenám váh jednotlivých položiek pri meraní inflácie, čo, samozrejme, ovplyvňuje aj finálny výsledok merania. Podiel výdavkov sa zisťuje výberovým štatistickým zisťovaním.

Keďže v SR pomerne často dochádza k významným zmenám regulovaných cien a úpravám nepriamych daní, je vhodnejšie sledovať aj takzvanú jadrovú infláciu. Tá inflácia totiž kvantifikuje mieru rastu cenovej hladiny na neúplnom spotrebnom koši a snaží sa takpovediac očistiť pohľad na vývoj cien o politický vplyv, lebo zo spotrebného koša sú vylúčené položky s regulovanými cenami a cenami ovplyvňovanými inými administratívnymi opatreniami. Pri výpočte jadrovej inflácie sa tiež eliminuje aj vplyv prípadných zmien nepriamych daní na ostatné položky spotrebného koša. Čistá inflácia je zadefinovaná na Slovensku ako rozdiel medzi celkovou infláciou, regulovanými cenami a taktiež cenou potravín. Čistá inflácia teda kvantifikuje zmeny cien ostatných tovarov okrem potravín a ceny trhových služieb.

Pre medzinárodné porovnanie a aj pre potreby Eurostatu sa v rámci EÚ sleduje takzvaný harmonizovaný index spotrebiteľských cien (HICP). Každý mesiac používajú národné štatistické úrady harmonizované metódy na zaznamenávanie spotrebiteľských cien pre širokú škálu tovarov a služieb, ktoré predstavujú výdavky domácností jednotlivých krajín na konečnú spotrebu. Eurostat používa údaje národných štatistických úradov na zozbieranie HICP pre eurozónu a pre EÚ ako celok. Nesporný význam HICP spočíva pri riadení menovej politiky a na posúdenie cenovej stability v eurozóne. 

Ako môžeme vidieť aj na grafe, miera inflácie v sledovanom období dosahovala najvyššie hodnoty v roku 2000 (medziročne nad 12 %) a možno tiež sledovať postupný trend znižovania miery inflácie, čo súvisí s viacerými opatreniami v menovej politike aj v súvislosti s plnením maastrichtských kritérií a následne rokom 2009, teda prijatím eura. Rast cenovej hladiny už v roku 2007 dosahoval hodnoty výrazne pod 3 %, čo bola vtedajšia referenčná hodnota a výrazne nízky rast inflácie bol zaznamenaný aj v nasledujúcich rokoch (najmä 2009 a 2010, teda po prijatí eura). Napríklad jadrová inflácia dokonca zaznamenala v roku 2009 medziročný pokles o 0,5 % a index cien výrobcov medziročný pokles až o 4,9 %.

Po dvoch rokoch pomerne výrazných inflačných tlakov (2011 a 2012, keď sa v SR/lokálne nedodržiaval cieľ ECB, teda miera inflácie do 3 %) dochádza za posledné dva roky k zmierneniu inflačných tlakov a môžeme tak v roku 2014 pozorovať historicky najpomalší rast cien od vzniku Slovenskej republiky. Tento vývoj je v súlade s neinflačným trendom pozorovaným naprieč eurozónou. V rámci jednotlivých komponentov inflácie môžeme zaznamenať výrazné zlacnenie potravín, mierny pokles regulovaných cien a len slabý rast čistej inflácie. Pomalý rast cien je výsledkom pozitívneho vývoja nákladových faktorov, a to predovšetkým poklesu cien energií.

Delegovaním menovej politiky na ECB sme sa dobrovoľne vzdali kompetencií v tejto oblasti a hoci neustále a rôznymi nástrojmi a druhmi indexov sledujeme vývoj inflácie, nedisponujeme nástrojmi na jej výraznejšie ovplyvnenie (teda najmä určenie kľúčovej úrokovej sadzby, ktorú má už v kompetencii výhradne Európska centrálna banka/ECB a ďalšie monetárne opatrenia vrátane regulovania jednotlivých menových agregátov).

To, čo však zostalo ešte na národnej úrovni, je predovšetkým fiškálna politika, teda opatrenia tak v oblasti daní ako aj výdavkov, pričom kroky v tejto oblasti predstavujú taktiež ďalšie a nezanedbateľné opatrenia na riadenie inflácie v ekonomike. Ak je v záujme štátu udržať nízku mieru inflácie, mal by predovšetkým presadzovať nižšie dane pre obyvateľov a podniky, keďže dane vstupujú do finálnych cien produktov a služieb. Reštriktívna fiškálna politika patrí medzi ďalšie nástroje boja proti inflácii, keďže pri vyšších štátnych výdavkoch (napríklad výdavky na infraštruktúru alebo iné projekty) sa síce zvyšuje a podporuje domáci dopyt, no vedie to v konečnom dôsledku aj k neželaným inflačným tlakom.

Inflácia je tak v teórii ako aj v praxi považovaná za jeden z najvážnejších problémov a svojimi dôsledkami ovplyvňuje všetky sféry ekonomického života, pričom často vyvoláva aj sociálne napätie. Inflačný rast cien totiž prerozdeľuje dôchodky medzi jednotlivé skupiny obyvateľstva, čo má dosah predovšetkým na sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva. Síce nie každý rast cien, ale každá inflácia má vplyv aj na delenie národného dôchodku, čím mení proporcie rozdelenia medzi spotrebou a akumuláciou. Rýchle tempo inflácie taktiež brzdí ekonomický rast a vedie ku stagnácii výroby, pričom zároveň znižuje kúpyschopnosť spotrebiteľov a mení štruktúru spotreby. 

Foto: Stockfresh

Aktuálne správy

tlacove spravy left arrowtlacove spravy right arrow