18. november 2018. Eugen. °C  drop down arrow
Svet financií jasne a pútavo
Quotes by TradingView
 

JUDr. Martin Katriak – Najdôležitejšia je disciplína

NextFuture NextFuture NextFuture  1.3.2013 1.3.2013  

Aktívny a cieľavedomý človek, angažovaný vo viacerých oblastiach obchodu. Jeho kariéra sa spája najmä s pôsobením v COOP Jednota Slovensko, kde sa postupne vypracoval až na podpredsedu predstavenstva. Počas svojho pôsobenia zažil zmenu režimu i zavedenie eura. Vníma ich ako zaujímavé a neoceniteľné skúsenosti. V tomto vydaní NEXT Future sa s nami o svoje empírie v rubrike Osobnosť podelil pán JUDr. Martin Katriak.

 

Ste vyštudovaný právnik, kedy vás prvýkrát napadlo, že sa chcete venovať právu a prečo? Aký bol váš „detský sen“, po akom povolaní ste ako dieťa túžili?

V detstve som mal rôzne sny, niektoré boli smiešne, iné sa viac približovali reálnemu  povolaniu. Mal som asi 15 rokov, keď som si uvedomil, že by som rád šiel študovať právo. Bol som dobrý v matematike, veľa som čítal a vždy som mal dobrú pamäť. Keď som teda zmaturoval, moja prihláška putovala na Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Pôvodne som však mal v úmysle venovať sa diplomacii a predpokladal som, že je na to potrebná právnická fakulta. Aj to bolo dôvodom môjho rozhodnutia ísť študovať právo. S vekom som však svoj názor, venovať sa diplomacii, postupne prehodnotil. 

 


 

 

„Aj zlé rozhodnutie je lepšie ako žiadne rozhodnutie.“

 


 

Ste veľmi aktívny človek, už počas štúdia na právnickej fakulte, ktoré je pomerne náročné, ste sa aktívne venovali športu.  Počas štúdia ste boli taktiež angažovaný v mládežníckej organizácii. Ako ste to zvládali a čo vám to prinieslo?

Počas VŠ som hral za Slávia UK v Bratislave vodné pólo, prvú ligu. Boli sme v tom čase dokonca aj majstri Československa. So zvládaním štúdia a súčasne športu som problém nemal. V mládežníckej organizácii som si jednak privyrábal popri štúdiu a zároveň som sa tam veľa naučil. Poznával som predpisy, organizačný poriadok, rôzne štatúty, získaval som skúsenosti. V podstate sa mi podarilo vypracovať sa na celkom slušnú úroveň. Stal som sa metodikom mládežníckej organizácie pre vysokoškolské kluby, kde som mal na starosti práve oblasť štatútov a organizačných poriadkov. Nebola to jednoduchá práca, vyžadovala si najmä dobré organizačné schopno­sti, ale bola to pre mňa veľmi užitočná skúsenosť. Okrem zárobku som nadobudol vzťah aj k istej oblasti práva. 

 


 

 

„Človek, ktorý je so všetkým úplne spokojný, nenapreduje a prestane byť „v strehu“. Dôsledkom toho sa môže stať, že nečakané problémy ho zaskočia.“

 


 

Hneď po ukončení vysokej školy ste sa začali venovať obchodu. Nastúpili ste do Domácich potrieb, Podnikové riaditeľstvo Bratislava. Čím vás zaujala práve táto práca a čo vám táto skúsenosť retrospektívne dala? 

Po ukončení vysokoškolského štúdia som bol už šťastne ženatý. V tom čase, bolo to v roku 1972, bolo na trhu práce pre právnika obrovské množstvo ponúk. Pamätám si na obrovskú nástenku na našom študijnom oddelení. Bolo na nej minimálne 150 špendlíkov, pričom pod kaž­dým bolo asi 6 pracovných ponúk. Možnosť výberu bola teda veľká. Ani neviem ako, ale padla mi do oka práve ponuka práce pre Domáce potreby. Bola to náhoda. Šiel som teda na pohovor, ktorý trval len asi 3 minúty. Ponúkli mi zaujímavú prácu a veľmi slušný plat a týmto sa vlastne začala moja kariéra v oblasti obchodu, ktorá trvá až doteraz.

Spočiatku som sa venoval najmä hospodárskemu právu (dnes je to obchodné pravo) a pracovnému právu. Postupne som sa v tomto zamestnaní začal venovať aj ochrane záujmov práv obchodníkov. Od pána riaditeľa, pod ktorého vedením som pracoval, som sa naučil mnoho vecí. Bol to veľmi prísny, ale aj priamy a čestný človek. Vedel pokarhať, ale aj pochváliť a patrične ohodnotiť kvalitnú prácu. V domácich potrebách som sa naučil obrovskej disciplíne. Postupne som sa z pozície právnika stal vedúcim právneho odboru a vďaka dôvere môjho nadriadeného, ktorý ma nominoval do komisie ministerstva obchodu s vtedajším sídlom v Čechách, som mal možnosť byť prítomný aj pri tvorbe legislatívy. Komisia mala na starosti prípravu zákona o vnútornom obchode a bol som vtedy jediný zástupca zo Slovenska.

Ak to mám zhrnúť, bola to pre mňa škola života. Bola to výnimočne zaujímavá práca, kde som získal mnoho skúseností. Prial by som si, aby takýchto „Domácich potrieb“ s podobnými možnosťami pre absolventov vysokých škôl bolo viac.

Neskôr ste šli pracovať do Slovenského zväzu spotrebných družstiev (dnes COOP Jednota Slovensko), kde úspešne pôsobíte až dodnes. Čo všetko ste počas tohto obdobia zažili a s čím všetkým ste sa pri svojej práci stretli?  

 

Po návrate z povinného vojenského výcviku prišla ponuka pracovať pre Slovenský zväz spotrebných družstiev. Bol to družstevný obchod, čiže prechod bol jednoduchý  a plynulý. Do roku 1993 som spravoval právnu agendu a neskôr som prešiel na obchodný úsek. Rozšírili sa mi obzory a opäť som nadobudol nové skúsenosti, nakoľko v právnom odbore, ktorého som bol riaditeľom, som sa už postupne začal cítiť „upnutý“. Môj prestup naobchodný úsek teda považujem za veľmi šťastný krok.

Mal som znovu šťastie na ľudí okolo seba, na kolegov a aj môjho nadriadeného.

Mal som však jeden problém. Ako právnik som nevedel povedať „nie“. Právnici sa totiž snažia vec doriešiť dohodou, niekde ustúpia, inde pritlačia. Obchodný riaditeľ na tomto oddelení ma naučil, že niekedy je jednoducho nevyhnutné povedať „nie“. Hneď ďalšia dôležitá skúsenosť, ktorú som nadobudol, bola schopnosť rozhodnúť sa. Ako hovorieval môj vtedajší riaditeľ: „Aj zlé rozhodnutie je lepšie ako žiadne rozhodnutie.“

Práca v COOP Jednota sa ukázala ako dobrá voľba aj z dôvodu oveľa väčšej možnosti postupu. Hneď po zmene režimu som bol zvolený za podpredsedu predstavenstva a tým som bol potom niekoľkokrát opakovane zvolený a pô­sobím v tejto funkcii až doteraz.

Momentálne môžem povedať, že pracujem v najväčšom obchodnom systéme na Slovensku, kde už 23 rokov pôsobím ako podpredseda predstavenstva a považujem to za česť a zároveň pociťujem veľkú zodpovednosť. Je tu obrovský ľudský a majetkový potenciál, ktorému je potrebné venovať príslušnú pozornosť. A nech to znie akokoľvek pateticky, ja som skutočne veľmi rád, že pracujem práve pre túto spoločnosť a mám možnosť realizovať svoje zámery a zastupovať tento obrov­ský kolos.

 

 

„Za veľké životné šťastie takisto považujem zázemie a podporu v rodine a to, že som mal šťastie na ľudí, s ktorými som pracoval.“

 

 

 

Venujete sa ochrane práv obchodníkov aj spotrebiteľov, verejne vystupujete. Máte na starosti aj vzťahy voči parlamentu a vláde. Neuvažovali ste niekedy nad vstupom do politiky?

Počas svojho pôsobenia som dostal dve ponuky v rôznych časových obdobiach. Jedna z nich bola pozícia štátneho tajomníka na Ministerstve hospodárstva. Po zvážení a po porade s mojou manželkou som sa rozhodol ponuku odmietnuť. Svoje rozhodnutie neľutujem. V politike sa 

vládne garnitúry striedajú a niekedy smerujú viac vpravo, inokedy viac vľavo a ja som vo svojej pozícii a s prácou, ktorú vykonávam, spokojný. Teda relatívne spokojný, pretože človek, ktorý je so všetkým úplne spokojný, nenapreduje a prestane byť „v strehu“. Dôsledkom toho sa môže stať, že nečakané problémy ho zaskočia.

Počas svojho pôsobenia v COOP Jednota ste boli aj pri zmene režimu. Vedeli by ste porovnať situáciu v obchode pred a po páde železnej opony?

To sa ani nedá porovnať. Situácia, podmienky aj postavenie obchodníkov sú dnes úplne iné. Vtedy sme fungovali systémom „prídelového hospodárstva“. Bol veľký nedostatok tovaru. Snažili sme sa nejako prerozdeľovať to, čo bolo. Vyslovene sme bojovali o to, aby sme dostali sortiment v primeranom objeme na pulty predajní. Často sa stávalo, že sa nám to nedarilo. Do dnešného dňa si pamätám, aké boli problémy s obyčajným toaletným papierom či octom, o dovozových potravinách ani nehovorím. Napríklad mandarínky, banány a ananás sme dovážali len na Veľkú noc a Vianoce, prípadne na začiatok a koniec školského roka. Dôvodom bol nedostatok devízových prostriedkov na nákup dovozového tovaru a taktiež skutočnosť, že sa jednoducho nevyrábalo dostatok tovaru.

Po zmene  režimu sa situácia otočila. Trh sa otvoril. Dnes nemáte problém kúpiť čokoľvek, ide len o to, aby to bolo v primeranej kvalite a v primeranej cene. Zmena, pokiaľ ide o ponuku sortimentu na trhu, obchodníkom jednoznačne prospela. Dnes je zákazník náš najväčší pán. Od neho závisí, čo budeme predávať a ako a koľko toho budeme predávať. Nový režim je z hľadiska ponuky na trhu neporovnateľný.

So zmenou ale taktiež prišli aj nové problémy. Napríklad slovenskí výrobcovia, a musím povedať, že často oprávnene, kritizujú reťazce za nedostatočnú ponuku produktov vyrobených na Slovensku. COOP Jednota je v tomto smere najlepšia zo všetkých obchodných sietí. Naša ponuka slovenských potravinárskych výrobkov tvorí okolo 72%. Pre porovnanie, jeden z obchodných reťazcov pôsobiacich na Slovensku ponúka len  20 % slovenských výrobkov. Táto skutočnosť ma pochopiteľne mrzí, pretože si myslím, že na Slovensku sa vyrábajú kvalitné potraviny.

 

 

„Som presvedčený, že euro je z ekonomických dôvodov pre Slovensko prínosom.“

 


 

Zmena režimu so sebou priniesla aj obrovskú konkurenciu, ktorú sme dovtedy nepociťovali. Vyrovnať sa s tým nebolo ľahké. Som veľmi rád, že COOP Jednota v konkurencii obstála a dnes je najväčším predajcom potravín na Slovensku. Táto pozícia nám však nespadla z neba, je za tým kus práce a odvážnych rozhodnutí.

Ako vnímate z pohľadu obchodníka prijatie eura? Bolo zložité pre veľký obchodný systém, akým je COOP Jednota, zaviesť euro do reálnej obchodnej praxe?   

 

Som presvedčený, že euro je z ekonomických dôvodov pre Slovensko prínosom, aj keď má svoje problémy. Nikto však pri jeho zavádzaní nemohol predpokladať problémy s Gréckom a pod. Ja som napriek tomu eurooptimista a návrat späť ku korune nepredpokladám.

Na samotné zavádzanie eura spomínam veľmi rád. Bola to skutočne veľmi zaujímavá práca, ktorá sa už zrejme nezopakuje.

V skupine COOP Jednota sme sa začali pripravovať na zavedenie eura už niekedy na prelome rokov 2006 a 2007. Veľmi nám pomohli skúsenosti zo sesterských COOP systémov v Taliansku, Španielsku, Portugalsku a inde. Potom, čo bolo prijaté politické rozhodnutie o zavedení eura, boli sme už na túto situáciu pripravení. Nakoniec bolo zavedenie eura a úkony s tým spojené zvládnuté veľmi dobre. Nevyhli sme sa síce vysokým nákladom s tým spojeným, ale zvládli sme to bez nedorozumení a väčších problémov. Možno by sa vysokým nákladom predišlo, keby bola prijatá príslušná legislatíva, ale inak hodnotím aj spoluprácu s vládnymi splnomocnencami pre zavedenie eura pánom Štefancom aj pánom Barátom a Ministerstvom financií ako veľmi dobrú. Po prekonaní počiatočnej nedôvery voči sebe sme nakoniec všetci ťahali za jeden povraz.

Čo sa týka zvyšovania cien, v obchode sa ceny nezvyšovali, ak, tak len pri zaokrúhľovaní, ktoré sa inak vyriešiť nedalo. Nehodnotím však zvyšovanie cien v oblasti služieb.

Moja posledná otázka pre úspešného človeka s pozoruhodnou kariérou. Čo je váš „recept na úspech“ – húževnatosť, profesionalita, kvalitné štúdium, talent...?

Ja považujem za prvoradú najmä disciplínu. Tiež by som ešte raz vyzdvihol spomínanú schopnosť rozhodnúť sa. Za veľké životné šťastie takisto považujem zázemie a podporu v rodine a to, že som mal šťastie na ľudí, s ktorými som pracoval.

Ďakujeme za rozhovor

 

 

 

 

Aktuálne správy

tlacove spravy left arrowtlacove spravy right arrow