18. jún 2019. Vratislav/Vratislava. °C  drop down arrow
Svet financií jasne a pútavo
Quotes by TradingView
 

Na podnikanie musíte mať guráž

NextFuture NextFuture NextFuture  12.6.2013 12.6.2013  

Jej príbeh pozná celé Slovensko a netají sa ambíciami, aby ju a jej spoločnosť Pelikán.sk poznali i v zahraničí. Ako sama hovorí, začiatky dráhy podnikateľky boli ťažké, no vďaka húževnatosti, cieľavedomosti a entuziazmu presvedčila obchodných partnerov i zamestnancov o svojej vízii. Dnes odovzdáva skúsenosti nasledujúcej generácii podnikateľov. Budúcnosť biznisu vidí v internetových službách, a preto i jej ďalšie aktivity smerujú do online prostredia. Tatiana Ondrejková.

 

Nakoľko sú vám blízke princípy tzv. slobodných firiem (napr. zmysel a vízia, možnosť voľby, celistvosť...)? Stotožňujete sa s nimi a zavádzate niektoré do svojej spoločnosti?

Myslím si, a z mojich dlhoročných skúseností vyplýva, že v určitej skupine ľudí princípy môžu fungovať v plnom rozsahu. Niekde sa však nebudú môcť uplatniť. Podobne ako demokracia a jej princípy, ktoré sú pre niektorých ľudí jednoducho neuchopiteľné. Ak berieme do úvahy základnú ideu slobodných firiem, a to „Nechať ľudí robiť to, čo ich baví“. Záleží na tom, aký typ firmy vediete, koľko má zamestnancov a akých ľudí si môžete dovoliť zamestnať, resp. angažovať. Iste, snom každého zamestnávateľa je, aby mal angažovaných zamestnancov, ktorých práca baví. Často ide naozaj o sen. Vo výrobných podnikoch je práca zamestnancov na linkách založená na presnosti, rýchlosti a efektivite, tam jednoducho priestor na slobodu v zmysle kreativity a experimentovania nie je. No v niektorých oddeleniach výrobného podniku si viem predstaviť uplatňovanie princípov slobody v práci. Napríklad v marketingu.

Drvivá väčšina ľudí pracuje len preto, lebo potrebuje plat, peniaze. Chýba im vyšší cieľ, vyšší princíp, práca ich neteší, berú ju ako povinnosť a nutnosť. Nájsť ľudí, ktorých práca naozaj baví, pre ktorých je skôr koníčkom ako prácou, je umenie. Zväčša sú to kľúčoví zamestnanci, ktorí sú spôsobom nazerania na biznis veľmi blízko zamestnávateľovi. Žiaľ, tí, ktorí majú na najvyššej priečke rebríčka hodnôt peniaze, takýchto zamestnancov nazývajú expresívne, napr. pätolízač, vorkoholik a dávajú im to najavo. Len ťažko si predstaviť firmu, kde je každý 100-percentne spokojný a s nadšením chodí do práce, alebo kde každý rozhoduje o všetkom. Navyše, bežne si firma nemôže dovoliť zamestnávať človeka, ktorého síce niečo baví a je dostatočne profesijne pripravený, no jeho zvyšné kompetencie by museli suplovať ďalší zamestnanci. Mnohým chýba profesionalita, zodpovednosť za zverené úlohy a vysoká dôveryhodnosť vedenia, aby získali právomoci pre samostatné rozhodovanie.

 


 

 

„Mnohí ľudia majú problém vysúkať si rukávy a začať „makať“.

 

 


 

 

Ako vnímate súčasnú mládež v zmysle zapojenia sa do pracovného procesu alebo biznisu? Vy sama ste príkladom manažérky, ktorá rovno zo školy prišla do podnikateľského prostredia, a to veľmi úspešne. Majú mladí ľudia podnikateľské ambície?

 

Existuje malá skupina ľudí, ktorí chcú niečo dokázať. Sú vnútorne, snáď i geneticky, motivovaní alebo vedení okolím k biznis mysleniu. Zväčša majú iné vzory ako ostatní. Ďalší, mnohokrát chybne vychovaní systémom už od základnej školy, sa chcú len dobre zamestnať mysliac si, že zamestnávateľ sa o nich postará. Rodičia by mali už deťom vštepovať, že i to vreckové si musia zaslúžiť. Máme skúsenosti s absolventmi, ktorí po skončení školy jednak nemajú praktické skúsenosti, a jednak zodpovednosť. Žiadnu ani nechcú, ale naopak, chcú zarábať veľa peňazí, vysedávať pri Facebooku a žúrovať. Ich želania sa navzájom vylučujú. Platí pravidlo reciprocity. Nikde nepadajú pečené holuby do úst. Výsledky majú tí, ktorí majú nastavený režim, majú určitú mieru zodpovednosti a pracujú. Až odmena za výsledky slúži na to, aby si ju užívali. Pozerám sa na mládež prísnejšou optikou. Majú len malú predstavu o tom, čo je zodpovednosť a tvrdá drina. Mnohých potom realita života zaskočí. V konečnom dôsledku firmy trpia tým, že nemajú dobrých ľudí a trpí tým i slovenská ekonomika.

 


 

 

„Rodičia by mali už deťom vštepovať, že i to vreckové si musia zaslúžiť.“

 

 


 

 

Okolo 80 % start-upov zanikne v prvých dvoch rokoch svojej existencie. Čo by ste poradili začínajúcim podnikateľom, keď začínajú, ak prídu ťažké časy?

 

Ako som spomínala, mnohí majú problém vysúkať si rukávy a začať „makať“. Veľakrát som diskutovala so študentmi, budúcimi podnikateľmi. Dnes majú k dispozícii množstvo príkladov, či už z kníh, časopisov alebo priamo z úst podnikateľov ochotných tvárou v tvár sa podeliť o svoje skúsenosti, podobne ako v mojom prípade. Otázkou je, či si z dostupných informácií vedia vyextrahovať tie, ktoré im skutočne pomôžu. Začiatky sú oproti časom, kedy som s podnikaním začínala, o čosi ľahšie. Existujú spomínané knihy, inkubátory, investori podporujúci start-upy. Určite by som začínajúcim podnikateľom poradila, aby si nastavili zrkadlo a spýtali sa: „Prečo to robím?“, „S akým cieľom idem do podnikania?“ Ak bude odpoveď: „Pre peniaze,“ odporúčam radšej ani nezačínať. Peniaze nie sú cieľ, ale prostriedok. Sú veľmi krátkozrakou motiváciou, ktorá sa stráca hneď pri prvom probléme. Keď prídu ťažké časy, dôležité je vytrvať a nepoľaviť. Po páde sa postaviť a ísť ďalej. A po ďalšom páde znova.

 


 

 

„V ťažkých časoch je dôležité vytrvať.“

 

 


 

 

Mnohí vstupujú do podnikania opatrne s tvrdením „ešte nenadišiel ten správny čas, ešte to nemám dobre pripravené“. Aký je váš názor na prototypy, teda na to, keď firma vyjde na trh s neúplným riešením, s beta verziou, ktorú upravuje „za pochodu“ a napokon dosiahne úspech?

 

Pomenovali ste presne náš prípad. Začínali sme s tzv. krabicovým softvérom, hotovým riešením, ktoré však zďaleka nespĺňalo naše požiadavky. Preto sme po polroku začali vyvíjať vlastné riešenie, ktoré sme implementovali „za pochodu“, približne počas šiestich mesiacov, neskôr sme pridávali nové a nové funkcionality tak, aby riešenie spĺňalo požiadavky klientov. Trh je tak dynamický, že udržať s ním krok je možné len vďaka neustálemu zlepšovaniu a vďaka realizovaniu nápadov. Ak by mal podnikateľ čakať na to, kedy budú jeho biznis model, riešenie či služba dokonalé, tak podnikať nezačne nikdy. Vždy budú chyby, „muchy“. Potrebné je vyjsť „von“ aspoň s nejakým riešením, a to potom zdokonaľovať. Klienti firme sprievodné chyby odpustia ak vidia, že firma sa ospravedlní, veľmi rýchlo ich napraví a rýchlo sa zlepšuje. Skvelé výrobky a skvelé služby si svojich zákazníkov nájdu i napriek počiatočným nedostatkom.

Je podľa vás opatrnosť a prehnaná skromnosť start-upov výsledkom nedôvery v seba samého, resp. nedôvery v produkt, službu?

Kto sa bojí, nech nejde do lesa. Nikde nie je napísané, že podnikanie je ľahké. Naopak, je často ako adrenalínový šport, žiadna prechádzka ružovou záhradou. Na podnikanie musí mať človek odvahu. Neexistujú tu stopercentné záruky, istoty a ani bezpečie biznis modelu. Vždy nastanú nepredvídateľné okolnosti, ako v našom prípade útok na WTC v roku 2001 alebo islandská sopka Eyjafjallajökull v roku 2010. Spleť slovenskej a európskej legislatívy podnikanie tiež neuľahčuje. Každý deň je potrebné riešiť nové a nové problémy, výzvy a stresujúce prostredie vytvára i zodpovednosť za zamestnancov a klientov. Do toho sa primiešava konkurencia a jej praktiky, prípadne nestabilné vnútorné prostredie firmy. Všetko toto patrí ku každodennému životu podnikateľa. Ale, samozrejme, nie je to len o problémoch. Podnikanie má aj svoje svetlé stránky. Každopádne sme ľudia a máme tendenciu negatívne veci vnímať oveľa intenzívnejšie a dlhšie ako tie pozitívne.

Impulzom pre vaše podnikanie bola aj ambícia byť bez nadriadeného. Čo vám konkrétne prekážalo a aká ste vy ako nadriadená?

Nadriadený bol typom človeka, ktorý chcel všetko riadiť, pritom manipuloval s ľuďmi až na hranicu psychického vydierania. Mladícke nadšenie z práce všetkých zamestnancov „zabíjal“ tým, že si nevedel priznať vlastné chyby. Konflikty vyústili až do môjho odchodu. A štartu podnikania. Riadiaca a organizačná štruktúra je a bude predmetom trecích plôch. Spomínam si, že i prvý väčší spor v našej firme vznikol tiež kvôli jej zavádzaniu do praxe. Snažím sa pri manažovaní firmy vyvarovať tých vlastností, ktoré mal bývalý nadriadený. Patríme medzi menšie stredné firmy, ale rastieme a naberáme kritickú masu. Práca s ľuďmi je zložitá. Je o kompromisoch a konsenzusoch.

 


 

 

„Na podnikanie musí mať človek odvahu.“

 

 


 

 

Keď už sme zabŕdli do správania ľudí, ako sa mení slovenský cestujúci a dovolenkár? Hľadá viac na webe, je sofistikovanejší, pýta sa, nebojí sa reklamovať?

 

Veru áno. Dovolenkári uprednostňujú kratšie dovolenky, predĺžené víkendy, kedy to, čo ušetria na dĺžke pobytu a letenkách, investujú do lepších hotelov a atrakcií. Dovolenkári však nakupujú letenky raz, možno dvakrát do roka, ich rozhodovacie procesy sú odlišné ako u obchodných cestujúcich a biznismenoch, ktorí lietajú častejšie. Obe skupiny klientov sú viac edukované, obe sa snažia zistiť si o produkte čo možno najviac informácií. Kúpa letenky je relatívne jednoduchá procedúra, v rámci výberu a prípravy na dovolenku spadá do kolónky „preprava“. Detaily leteckej prepravy do cieľovej destinácie nie sú prioritou pre dovolenkárov, ktorí sú oveľa náchylnejší zľaviť z komfortu prepravy. Žiaľ, často nevedia, čo je zľava z komfortu a čo už je dôvod na reklamáciu, na čo majú vlastne legitímny nárok. Naopak ten, kto cestuje často, dokáže výberom leteniek stráviť oveľa času a porovnáva na základe vlastných skúseností.

Nezaznamenali sme medziročne výrazné výkyvy individuálneho cestovania, ako som spomínala, klienti skôr hľadajú lacnejšie cestovanie. Významné rozdiely sú pri porovnaní Slovenska so zahraničím. Poliaci sú mimoriadne citliví na cenu leteniek. Česi – a to je o nich známe – sú skúsenejší, dobre informovaní a odvážnejší cestovatelia. Častejšie navštevujú ázijské destinácie. Na Slovensku úspešné marketingové aktivity na Čechov nezaberajú a už vôbec ich nemožno uplatniť v Maďarsku.

Zistiť o vás niečo, čo ešte nebolo zverejnené, je pomerne náročné. Odpovedáte vždy na všetky otázky? Je otvorenosť vašou prirodzenou vlastnosťou a vyžadujete ju aj od svojich ľudí?

Naozaj nemám čo skrývať, som veľmi otvorený človek. Nehanbím sa za to, keď niekedy urobím chybu, alebo keď sa vyjadrím priamo a bez servítky. Snažím sa o to, aby aj zamestnanci boli transparentní a otvorení. Aby otvorene povedali, že majú konkrétny problém a nedusili to v sebe, nebáli sa otvorene komunikovať. Uľahčuje sa tým množstvo procesov, dolaďuje motivácia. Ľuďom sa totiž časom menia priority. To čo ich motivovalo na začiatku, ich nemusí motivovať po rokoch. Problém nastáva, ak si to nedokážu pripustiť a obviňujú svoje okolie, ohovárajú a vytvárajú zlú atmosféru v tíme.

Tatiana Ondrejková

Kde sa vidíte o 5 – 10 rokov? Plánujete sa časom venovať filantropii, prednáškam ako mnohí významní podnikatelia?

Kedysi som viac prednášala na odborných fórach a konferenciách. Jedného dňa sa budem venovať i filantropii, ale neskôr o takých 10 rokov (smiech). Najmä sa mi páči myšlienka neziskového združenia Manageria, ktorú založil Stanislav Boledovič. Raz by som sa rada pričinila o to, aby na Slovensku nastala zmena. Aby na významných pozíciách boli slušní a schopní ľudia. Pociťujem totiž nedostatok kvalitných ľudí takmer na všetkých pozíciách v komerčnom i verejnom sektore. Vezmite si len operátora call centra. Už len ponuka leteniek je tak komplikovaná, že tí talentovaní sa ju zvládnu naučiť až za tri mesiace, ostatní za pol roka. Vnímame akútny nedostatok ľudí s analytickým myslením, ktorí majú prehľad o produktoch a cestovnom ruchu.

Nedávno vyšiel prieskum PwC o tom, ktorí lídri sú najobdivovanejší terajšími CEO´s. Na prvom mieste bol Churchill, na druhom Jobs, siedma skončila jediná žena v rebríčku, a síce Margaret Thatcher. Koho si vážite vy zo zahraničných a koho z domácich lídrov?

Nikdy som nemala takpovediac dogmatický vzor. Snažila som sa a snažím sa ísť vlastnou cestou. Sú však ľudia, ktorých obdivujem. Steven Jobs bol úžasný vizionár, pod jeho vedením to dotiahla firma Apple naozaj ďaleko. Margaret Thatcher bola ženou, ktorej myšlienky sú mi veľmi blízke. Vedela ako má fungovať ekonomika a vedela, že najprv je potrebné vysúkať si rukávy a pracovať. Zo slovenských lídrov si nielen moje uznanie a obdiv zaslúži Miroslav Trnka, ktorý skutočne vybudoval firmu Eset od piky, poctivo, bez vplyvných konexií a štátnych zákaziek. Takýchto podnikateľov potrebujeme viac.

Na záver, aké je vaše životné krédo?

Všetko zlé je na niečo dobré.

 

Ďakujeme za rozhovor.

 

 

Životopis

Výkonná riaditeľka a spolumajiteľka agentúry Pelikán.sk, Tatiana Ondrejková
V roku 2000 založila spoločnosť ITC Travel, ktorá v roku 2004 pretransformovala svoj biznis model na úspešnú cestovnú agentúru Pelikán.sk. Spoločnosť dnes zamestnáva okolo 70 ľudí, pôsobí na Slovensku, v Česku, Maďarsku, Poľsku, Rakúsku a v tomto roku plánuje expanziu na Ukrajinu a do Ruska. K letenkám pridala firma rezervácie hotelov, prenájom áut, víza, dovolenky, víkendové pobyty aj cestovné poistenie. V roku 2006 získala Tatiana Ondrejková prvé miesto v kategórii Začínajúca podnikateľka v súťaži organizovanej Národnou agentúrou pre rozvoj malého a stredného podnikania a v roku 2009 Začínajúci podnikateľ udeľovanou spoločnosťou Ernst & Young. Budúcnosť vidí v internetových službách a aj svoje ďalšie podnikateľské aktivity smeruje do online prostredia. Jej meno sa spája s úspešnými e-shopmi so spodnou bielizňou, obuvou a doplnkami Saxana.sk, Manpark.sk a Topankovo.sk.

 

 

Aktuálne správy

tlacove spravy left arrowtlacove spravy right arrow