17. november 2018. Klaudia. °C  drop down arrow
Svet financií jasne a pútavo
Quotes by TradingView
 

Nemecký štandard pre Slovensko

NextFuture NextFuture NextFuture  13.4.2015 13.4.2015  

Slovensko dnes v ekonomickej oblasti nevie, ako ďalej. Od svojho založenia žije permanentne na dlh, ktorý narástol až do takej výšky, že je vyšší ako celý majetok Slovenskej republiky. Bežný občan ale žiadne výhody z tohto zadlžovania a (ľudovo povedané) „prejedania“ majetku štátu necíti.

 

Priemerná čistá mzda v sume 576 € je oproti vyspelejšej časti únie štvrtinová (Nemecko 2 245 €), nezamestnanosť je 14 % (skoro trikrát vyššia ako v Rakúsku či Nemecku), nezamestnanosť mladých viac ako 35 % a rozdiely v nezamestnanosti sa v posledných rokoch nezmenšujú, ale naopak, prehlbujú. Sme v bode nula. Máme dlhy väčšie ako majetok a žiadnu skvelú perspektívu.

Slovenská republika je dnes v podobnom stave, v akom bola spoločnosť VSŽ v roku 1998. Podobnú zmenu, akú pred 15 rokmi realizoval Gabriel Eichler v dnešnom US Steel Košice, potrebujeme urobiť s celým Slovenskom. Eichler s odstupom času opísal, ako to vyzeralo vo VSŽ po jeho príchode: „Kradlo sa tam na všetkých úrovniach. Od hlavy až po vrátnika. Taká bola podniková kultúra. Každý mal z toho svoj kšeft.“ Nepripomína vám to dnešnú situáciu na celom Slovensku?

Dnes nekradne v US Steel takmer nikto. Čo sa zmenilo? Vymenili 15-tisíc zamestnancov? Nie, vymenili pár manažérov a zmenili štandard firemnej kultúry. Zlodejstvo a lajdáctvo sa nepodporuje ani netoleruje, ale naopak, trestá. Takmer všetci zamestnanci to pochopili. Tí, ktorí to pochopili, dnes majú prácu a platy nad úrovňou slovenského priemeru.

Veľmi podobný manažment zmeny urgentne potrebuje celé Slovensko. Ale na rozdiel od VSŽ má celé Slovensko 2,2 milióna zamestnancov. Len štátnych zamestnancov máme vyše 340-tisíc v takmer 7-tisíc organizáciách. Manažment zmeny v toľkých štátnych organizáciách s takým veľkým počtom zamestnancov bude teda trvať viac rokov. Spolu jedno až dve volebné obdobia.

Preto musíme začať postupne, podobne, ako sa to robí pri firemných reštrukturalizáciách. Začnime s uplatňovaním overenej „firemnej kultúry“ v špeciálnych ekonomických zónach. V podnikateľských zónach, ktoré vytvoríme vo veľkej miere transformovaním súčasných priemyselných parkov. Ide o to vytvoriť okamžite, aj keď iba na malej časti Slovenska, „nemecké“ podnikateľské a zamestnanecké prostredie. Podobne, ako sa Gabrielovi Eichlerovi podarilo na jednom kúsku Slovenska vytvoriť „americké“ prostredie.

Krajina „Akože“

Dnes je, žiaľ, Slovensko „placebo“ krajina. Všetko sa tu (na rozdiel od prosperujúcich krajín) deje iba „akože“. Akože tu budujeme sociálny štát, pritom bude čoskoro väčšina ľudí sociálnymi prípadmi. Akože tu funguje justícia, no v skutočnosti funguje iba pre „vybraných“. Akože tu funguje zdravotníctvo a školstvo, pritom sú v rozklade. Akože tu podnikajú nejaké finančné skupiny, ibaže ony len ako prísavky vysávajú náš spoločný štátny majetok.

Nemecký štandard

Čo vlastne predstavuje nemecký štandard v riadení štátu? Slovami mojej 7-ročnej dcéry: „robiť veci poriadne, čestne a slušne“. Alebo inak, ide o princípy a pravidlá odlišujúce veľmi dobrú správu vecí verejných od správy priemernej, biednej, nekompetentnej a skorumpovanej.

Predovšetkým ide však o:

  • jasné pravidlá a ich dodržiavanie,
  • zodpovedných a pracovitých zamestnancov,
  • kvalitné a jednoduché procesy,
  • účelnosť a zmysluplnosť práce a procesov, ako aj
  • zameranie sa na potreby klienta (občana).

 Ak je tento štandard dlhodobo úspešný v jednej, resp. vo viacerých krajinách, je viac než pravdepodobné, že bude fungovať aj na Slovensku.

Ako zaviesť nemecký štandard u nás?

V prvom rade sú potrebné opatrenia, ktoré prinesú rýchle výsledky. Vo firmách sa im hovorí „quick wins“ (rýchle výhry).

Mám na mysli najmä nasledujúce opatrenia:

  • Špeciálne ekonomické zóny
  • Vymožiteľnosť práva:
  1. nepravá exteritorialita – možnosť využitia nemeckého práva a súdov,
  2. zriadenie špeciálneho finančno-obchodného súdu.
  • Vzdelávanie: Zavedenie duálneho vzdelávania.
  • Verejná správa: Zriadenie špeciálnej verejnej správy.
  • novácie: Centrá podpory pre startupy.
  • Daňový systém – daňový „trojlístok“ dane z príjmov
  1. rovná daň na úrovni 16 % pre podnikateľov,
  2. oligopolná daň pre regulované subjekty vo výške do 33 %,
  3. monopolná daň vo výške do 50 %, ale tiež aj
  4. daňovo-odvodové koncesie s jednorazovou ročnou platbou štátu,
  5. plošné daňové stimuly pre juhovýchodné regióny Slovenska.
  • Konkurencieschopnosť (Zníženie cien energií).

Pre krátkosť priestoru v skratke opíšem len dva najdôležitejšie body.

Nepravá exteritorialita je riešenie pre zlyhávajúcu justíciu a takmer neexistujúcu vymožiteľnosť práva. To je v podnikaní a tvorbe pracovných miest zásadný problém.

Audit EÚ ukázal, že slovenská justícia je prezamestnaná, relatívne predražená a veľmi pomalá. Vo výdavkoch na súdy z verejných zdrojov sme na 6. mieste. V počte sudcov dokonca na treťom, ale konkurzné konanie u nás trvá suverénne najdlhšie v celej únii. V dĺžke trvania obchodného či občianskeho sporu sme, žiaľ, na 6. mieste. Vo všetkých kategóriách sa „držíme“ skupiny neúspešných či krachujúcich krajín PIGS (Grécko, Cyprus, Španielsko, Portugalsko, Taliansko). 

Nefunkčnosť justície ekonomicky prináša dva veľmi negatívne fakty:

  • Miliardy eur sú uväznené v konkurzoch a sporoch (pozri napr. bytový dom Glance house), pričom neslúžia ľuďom, nevytvárajú hodnoty, len chátrajú a upadajú. Miliardové makroekonomické škody, za ktoré nie je nikto braný na zodpovednosť. Ničenie hodnôt, na ktorých pracovali tisíce a tisíce ľudí. Len tak.
  • Nespravodlivo sa prerozdeľujú vytvorené hodnoty a majetok (účelové presuny majetku pri vlečúcich sa sporoch mimo dosahu súdov), pričom podnikanie v takomto prostredí stráca zmysel.

Funkčnosť súdov a ich aktivita priamo koreluje aj s ich dôveryhodnosťou medzi podnikateľmi a verejnosťou. Kým na Slovensku dôveruje súdom necelá štvrtina ľudí, v Nemecku presne naopak – viac ako tri štvrtiny ľudí nepochybuje o objektívnosti a kvalite svojich súdov. V Nemecku totiž viac ako polovica malých sporov (do 5 000 €) je právoplatne rozhodnutá do 3 mesiacov a pri väčších sporoch (nad 5 000 €) je tretina rozhodnutá do 3 a ďalšia štvrtina do 6 mesiacov (t. j. 58 % sporov do 6 mesiacov). To sú z pohľadu súčasnej justície v SR neskutočné čísla.

V špeciálnych ekonomických zónach by sa mala preto zaviesť nepravá exteritorialita, t. j. stav, kde funkčné nemecké právo a súdy, resp. sudcov, budeme môcť využívať aj u nás. Nemecké obchodné právo je možné v určitom rozsahu využívať na Slovensku už dnes. Ak zmluvný obchodný vzťah obsahuje tzv. cudzí prvok, môžu si zmluvné strany zvoliť rozhodné právo podľa vzájomnej dohody (aj nemecké).

Daňový „trojlístok“ je zasa kľúčom k spravodlivému, efektívnemu a stimulujúcemu daňovému systému. O úspechu nízkej podnikateľskej dane vo výške 16 % a jej pozitívnom vplyve na oživenie podnikania, investícií, zamestnanosti atď., sa rozpisovať nebudem, historický vývoj po roku 2004 (zavedenie rovnej dane) je jednoznačný. Skôr preto na príklade energetických a plynárenských monopolov uvediem, prečo som presvedčený, že oligopoly a zvlášť monopoly majú platiť podstatne vyššie dane (do 33 %, resp. do 50 %).

Prevádzkovanie týchto monopolov v SR sa zmenilo z podnikania na čisté rentiérstvo či mýtnictvo. Chcete elektrinu/vodu/plyn? Zaplaťte „mýto“ distribučnej spoločnosti. Nikto im nekonkuruje. Nič neriskujú. Užívajú si bezpečnú rentu garantovanú štátom vo vyhláške, na ktorú sa im všetci skladáme. Štátom garantovaná monopolná renta ale podnikaním nie je. Ako táto renta v realite vyzerá? Energetické a plynárenské spoločnosti dnes v SR zamestnávajú len 3,2 % (11 886) ľudí zamestnaných v priemysle v stredných a veľkých podnikoch (nad 20 zamestnancov), ale vďaka zlej štátnej regulačnej politike ich tržby predstavujú až 16,6 % celého priemyslu a z koláča celkového zisku všetkých priemyselných podnikov si ukrojujú takmer celú polovicu (48,1 %, resp. 1,232 mld. €).

Takáto deľba zisku v rámci priemyslu na Slovensku je absolútne chorá a škodlivá. Masívny transfer zisku od podnikateľov smerom k monopolom má extrémne negatívne vplyvy na všetky ostatné priemyselné a nepriemyselné odvetvia – počnúc chýbajúcimi zdrojmi na investície, vedu, výskum a rozvoj, cez chýbajúce finančné rezervy pre obdobie krízy, až po nízke mzdy, prepúšťanie a vysokú nezamestnanosť. V kontexte týchto čísel je hneď jasnejšie, prečo sa viacerí oligarchovia a finančné skupiny zameriavajú na „podnikanie“ v energetickom sektore. Toto nespravodlivé rozdelenie je jednou z najvážnejších prekážok hospodárskeho rozvoja a oživenia ekonomiky SR.

Špeciálne ekonomické zóny s nemeckým štandardom

Samozrejme, dôležitou otázkou je, kde tieto zóny budú, resp. kde vzniknú. Ako základňa pre ich vznik by poslúžila premena časti siete existujúcich priemyselných parkov. Na Slovensku existuje v súčasnosti 51 priemyselných parkov, ktorých rozvoj sme podporili našimi daňami. Mnohé z nich sú prázdne, resp. vykazujú len veľmi biednu obsadenosť – napr. Vranov nad Topľou, Rožňava, Prievidza a pod. Pokiaľ audit neprinesie výsledok vo forme strednodobo neprekonateľných prekážok, bude na platforme tejto siete pôvodne priemyselných parkov budovaná nová sieť špeciálnych ekonomických zón. Optimálny finálny cieľ je, aby sa v každom mimobratislavskom okrese s dostupnosťou max. 50 km z akéhokoľvek sídla takáto zóna nachádzala (t. j. celkovo 75 zón).

Budovanie špeciálnych ekonomických zón by prebiehalo v dvoch krátkych vlnách. Reverzne k úrovni hospodárskeho rozvoja regiónov Slovenska. Prvú vlnu bude predstavovať juhovýchod – dnes najproblematickejšia oblasť SR, ktorá paralelne k nezamestnanosti plošne prekračujúcej hranicu 20 % (okrem výnimiek ako Košice-mesto) vykazuje aj postupné vyľudňovanie z pohľadu vysoko a stredne kvalifikovanej pracovnej sily. Každoročne tisíce absolventov univerzít, vysokých škôl, ale aj stredných škôl, sa nemôžu vrátiť do svojich rodných krajov pre nedostatok až neexistenciu pracovných príležitostí. Zostávajú buď v meste, kde absolvovali vysokoškolské štúdium, idú do Bratislavy, alebo odchádzajú do Českej republiky či inej krajiny západnej Európy, prípadne prijímajú nižšie kvalifikované pracovné pozície na Slovensku (čím znižujú možnosti zamestnať sa ďalším). Vo všetkých aspektoch je to devastačný proces pre našu spoločnú budúcnosť. V druhej vlne budú bezodkladne nasledovať ostatné kraje SR.

Šanca na zmenu

Často počúvam, že zlepšiť súčasný stav Slovenska zásadným spôsobom nie je možné. Že sú tu historické, infraštruktúrne či mentálne rozdiely, ktoré nás „neoprávňujú“ očakávať viac. S takýmito názormi zásadne nesúhlasím. Uvediem iba niekoľko dôvodov:

  1. Rakúsko bolo po druhej svetovej vojne oveľa chudobnejším štátom ako vtedajšie Česko-Slovensko. Desať rokov po vojne už Rakúsko v životnej úrovni Česko-Slovensko predstihlo. T. j. ešte naši starí rodičia si pamätajú dobu, keď sme na tom boli ekonomicky podobne ako Nemecko či Rakúsko.
  2. Žiadne infraštrukúrne prekážky nezabránili tomu, aby v rokoch 2001 – 2008 klesla nezamestnanosť v SR na polovicu (z 19,5 na 9,6 %), kým v Nemecku aj Rakúsku stagnovala.
  3. V približne 500 nemeckých firmách v SR pracuje viac ako 100-tisíc zamestnancov, v rakúskych podobný počet. Priamo v Nemecku a Rakúsku dnes oficiálne pracuje cca 40-tisíc Slovákov. Približne štvrť milióna Slovákov tak už dnes pracuje podľa nemeckého štandardu. Bratislavský závod Volkswagenu je jedným z najlepších závodov skupiny, ktorá doň presúva najsofistikovanejšiu výrobu a čoraz viac aj činnosti s najvyššou pridanou hodnotou. Nie je to mentálny problém, ani problém zručností či schopností Slovákov.
  4. Starosta obce Kechnec, p. Konkoly, dokázal pri obci s ledva 1 000 obyvateľmi a bez kvalitnej infraštruktúry vybudovať možno najlepší priemyselný park v SR. Vlastným nasadením a pozitívnou „tvrdohlavosťou“ dostal do regiónu s vysokou nezamestnanosťou špičkových investorov ako Henkel, Getrag Ford, Schelling, Gefco, Kuenz a pod.

Nemecký štandard funguje, o tom niet najmenších pochýb. Som presvedčený, že rovnako môže fungovať aj na Slovensku. Môže nám priniesť zníženie nezamestnanosti, vyššiu priemernú mzdu, vyššiu životnú úroveň, ale v neposlednom rade aj získanie stratenej sebaúcty pre mnohých, ktorí nemôžu pracovať v profesijnej oblasti, ktorej rozumejú, v krajine, ktorá je im blízka.

Foto: Stockfresh

Aktuálne správy

tlacove spravy left arrowtlacove spravy right arrow