Hľadaj

Peter Staněk: Slovensko má špecifický ekonomický potenciál

Alica Balaščíková 30.7.2014 4 Ekonomika

Profesor Peter Staněk je označovaný za „nemainstreamového“ slovenského ekonóma. Je známy svojimi často katastrofickými ekonomickými prognózami, ktoré sa neraz vyplnili. V rámci Ekonomického ústavu SAV sa venuje najmä oblastiam ako finančné trhy, globalizácia, svetová ekonomika, štruktúrny a technologický rozvoj a znalostná ekonomika. Jeho pohľad na ekonomickú vedu charakterizuje nasledovné vyjadrenie: „Ekonómia v sebe spája históriu, technológiu, prírodné prostredie, vzťah spoločnosti, sociálny rozmer a problémy každého jednotlivca. Hovoriť o nej len v zmysle produktivity práce, inflácie, ECB alebo objemu obeživa M3 je nepochopenie ekonomiky.“

Ako vnímate vývoj ekonomickej krízy a kroky prijaté na zmiernenie jej dôsledkov? Myslíte si, že kríza je už na ústupe, alebo máme to najhoršie ešte len pred sebou?

Reakciu na krízu vnímam ako rýchlejšiu než pri vypuknutí krízy v roku 1929. Vďaka kvantitatívnemu uvoľňovaniu, či stratégii TARGET3 boli dôsledky krízy sčasti utlmené. Tendencia pokračovania ECB a FED-u v kvantitatívnom uvoľňovaní môže byť určitým pokusom o pribrzdenie vývoja krízy. Otázka však znie, či sa riešili skutočné príčiny krízy. Je nimi morálny hazard, odtrhnutie finančného sveta od reálnej ekonomiky, virtualizácia hospodárskeho rastu a hospodárskeho zisku, ako aj stagnácia miezd. Kvôli týmto problémom môže spotreba pokračovať iba zadlžovaním obyvateľstva. Obyvateľstvo, podniky, banky, štát aj verejný sektor, všetci žijeme posledných 20 rokov na dlh. Je teda logické, že spomínané otázky by mali byť riešené primárne. Preto ani zmeny v oblasti menovej politiky nevedú k pozitívnym efektom a aj banky, ktoré dostanú miliardy dolárov a eur na podporu ekonomiky, ich neinvestujú, ale použijú ich na riešenie vlastných problémov. Výsledkom tohto stavu je úplná nedôvera vo všetkých rovinách. Pokiaľ nezvrátime túto nedôveru, nemôžeme hovoriť, že sme vyriešili krízu. Kríza pokračuje a bude pokračovať.

Označujete ju ako morálnu krízu. V čom vidíte korene jej vzniku?

Predovšetkým v morálnom hazarde. Všetci mali pocit, že budú bohatí a že ich bohatstvo sa zväčšuje. Očakávali, že budú prenajímať svoje obrovské vily, no ukázalo sa, že to nie je možné v situácii, v ktorej prevažná väčšina obyvateľstva stráca svoje príjmy a príjmová polarizácia prehlbuje asymetriu medzi bohatými a chudobnými. V USA sa za posledných 30 rokov objem bohatstva zväčšil o trilión dolárov. 92 % tohto bohatstva získalo 5 % domácností. Je teda pravda, že každému vzrástol príjem, len niekomu o 11 % a niekomu o stovky tisíc. V tejto situácii tí, ktorí nadobudli obrovský finančný majetok, ho potrebovali zhodnotiť. Šlo to cez finančné trhy a nekorektné obchodovanie s finančnými derivátmi. V tom vidím korene morálnej krízy. Začalo sa to vliecť ako pyramídová hra.

Aké je východisko?

Vrátiť sa k zreálneniu finančného sveta, vrátiť ho späť k väzbe na reálnu ekonomiku. Vrátiť sa k tomu, aby morálny hazard nebol odmeňovaný obrovskými bonusmi pri zániku finančnej inštitúcie. Vrátiť sa k osobnej zodpovednosti manažérov a ku korektnému fungovaniu mechanizmu, čím mám na mysli to, aby sa na podnikateľov a občanov nehľadelo ako na zločincov, ktorí chcú okradnúť štát. Občania sa dívajú na štát ako na niečo, čo ich oberá o ich spravodlivo zarobené  peniaze, nie ako na inštitúciu, ktorá má fungovať efektívne a má poskytovať kvalitné služby.

Je to však beh na dlhé trate. Náročný na čas, investície a najmä vôľu.

Každá reforma vyžaduje finančné zdroje, musíte mať peniaze na investície. Celý systém môže byť transparentný. Potom by však vybrané záujmové skupiny nemohli používať, ako to ja nazývam, kreatívne presúvanie finančných zdrojov v časopriestore. Buď to spoločnosť urobí a zachráni sa pred chaosom, alebo to spoločnosť neurobí a začne obdobie totálnej nestability, vzájomných konfliktov, vojen a sociálnych deštrukcií na lokálnej i na globálnej úrovni.

„Občania sa dívajú na štát ako na niečo, čo ich oberá o ich spravodlivo zarobené peniaze, nie ako na inštitúciu, ktorá má fungovať efektívne a má poskytovať kvalitné služby.“

Čo považujete za dôsledky vyhrotenia rozdielov medzi bohatými a chudobnými? Aký to má vplyv na Slovensko?

Polarizácia spoločnosti má dva dôsledky. Chudobní v rozvojových krajinách sa nevedia vymaniť z chudoby a vo vyspelých krajinách vzniká obrovská skupina chudobných, ktorí žijú od výplaty k výplate, nič neušetria. Kedysi tvorili strednú triedu, dnes jej už niet. V členských krajinách, ktoré vstúpili do EÚ po roku 2004, čiže ide o krajiny strednej a východnej Európy, ľudia nemali nazhromaždený majetok. Naopak, v krajinách starej pätnástky má veľká časť obyvateľstva síce klesajúce príjmy, ale zároveň má veľké úspory. Tie momentálne čerpajú, a teda pokles pracovných príjmov nedopadá tak výrazne. U nás však 90 % obyvateľov takéto úspory nemá a akýkoľvek blok z hľadiska miezd znamená bezprostredný dopad. Ďalším dôsledkom je, že ak spotrebu nekryjete úvermi, spotreba neexistuje a prechádza sa na takzvaný záchovný model. V takom prípade je väčšina kapacít prebytočných. Preto dnes vznikla okrídlená manažérska veta, že nie je problém vyrobiť kdekoľvek na svete, nie je problém predať kdekoľvek na svete, vyjsť v ústrety zákazníkovi kdekoľvek na svete, problém je nájsť platiaceho zákazníka. Spotrebiteľ môže mať príjem alebo úver. Na Slovensku je zvláštnosťou, že kým zadlženosť obyvateľstva v iných členských štátoch je 68 % HDP, u nás je to 31 %. Z toho vyplýva, že tu ešte stále môžu expandovať reťazce, pretože ľudia si stále môžu brať úvery.

Aký je váš názor na vývoj rusko-ukrajinského konfliktu? Ako vnímate reakciu USA a Európskej únie na túto situáciu?

Musí sa nájsť riešenie metódou „win-win“. Každá strana musí mať uspokojené určité požiadavky. Pokiaľ Rusko desiatky rokov investovalo do východnej časti Ukrajiny a celý ťažký priemysel, ktorý tam bol vybudovaný, bol vybudovaný aj z finančných zdrojov Ruska, ťažko možno očakávať, že ho dobrovoľne odovzdajú budúcim vlastníkom z Európskej únie. Na druhej strane hlavným problémom Ukrajiny je, že na západ od Kyjeva prevažuje poľnohospodársky a agrárny sektor bez industriálnej sféry. Otázkou ostáva, či je Európa ochotná platiť desiatky rokov prežitie tejto časti obyvateľstva Ukrajiny. Táto situácia nie je o plyne. Ekonomika sa stala nástrojom geopolitiky. Takže otázka cien plynu a dodávok plynu už nemá čisto ekonomický rozmer. Má geopolitický a strategický rozmer.

Pamätám si výrok kancelára Schrödera, že Rusko bez Európy prežije, ale Európa bez ruských surovín nie.

Aký vplyv bude mať podľa vás tento konflikt na Slovensko?

Slovensko má šťastie aj nešťastie. Nešťastie preto, že sa stáva kľúčovou oblasťou schengenskej hranice s Ukrajinou a s Východom. Taktiež je v podstate nevyhranené, pretože protiruský postoj Poľska je známy, ich postoj je skôr proamerický. Maďari majú skôr proruský postoj, ale Slovensko sa snaží byť prijímané obidvoma stranami. Vyše 40 % produkcie Volkswagenu ide na ruský trh. Podobná situácia je aj v Peugeote a v Kii. Keby sa prijali sankcie, trh by sa uzavrel a došlo by k výraznému poklesu produkcie, pre ktorú nemáme náhradné umiestnenie.

Lídri Ruska, Bieloruska a Kazachstanu podpísali dohodu o novej Eurázijskej ekonomickej únii. Neskôr sa pravdepodobne pripoja aj ďalšie postsovietske štáty ako Tadžikistan či Arménsko. Aký je váš pohľad na túto skutočnosť?

Je to pokus obnoviť ekonomickú silu, vytvoriť odbytový priestor a zároveň dotiahnuť do oficiálnej podoby to, čo bolo známe dávno predtým. Európa navrhla, že bude kupovať azerbajdžanský plyn, pretože sú tam obrovské ložiská, ale v skutočnosti Azerbajdžan dodal tento plyn Rusku, ktoré dalo svoj plyn Európe. V tomto kontexte treba povedať, že stratégia prezidenta Putina je veľmi rozumná a strategicky vyvážená, pretože eurázijská zóna má byť protiváhou Číny. Podľa koncepcie amerického politológa Friedmana je nevyhnutné, aby sa Čína a Rusko dostali do konfliktu, pretože keby sa spojili, boli by zásadnou hrozbou pre euroatlantickú civilizáciu. Je to zložitejší viacúrovňový problém, ktorý môže vyústiť do úplného geopolitického prerozdelenia na planéte. Otázkou je aj, prečo Čína nechce používať juan ako ďalšiu rezervnú svetovú menu. Nechce totiž prebrať zodpovednosť za všetky hospodárske otrasy, ku ktorým dôjde a preberať náklady súvisiace s lídrovstvom. Čína napriek ekonomickej sile nechce byť lídrom sveta.

Vráťme sa ešte na Slovensko. Je namieste aktuálna diskusia Národnej rady SR o novele vodného zákona?

Na planéte narastá význam vodných zdrojov a Slovensko má najväčšie vodné zdroje v Európe. Ide o kvalitnú vodu. Kto ju bude vlastniť, bude ovplyvňovať všetko ostatné. Pretože bez ropy môžete byť, bez uhlia tiež, ale bez vody ste skončili za 5 dní.

V rokoch 1993 – 1997 nemecká inštitúcia Empirika vypracovala obraz budúcnosti 435 regiónov v Európe. Najperspektívnejšia je podľa nej stredná Európa, konkrétne slovenské územie. Práve preto, že je tam zdroj pitnej vody, križovatkou energetických a dopravných trás, má relatívne najmenej zasiahnuté územie z hľadiska hydraulických javov a pomerov a je to územie, ktoré môže vytvoriť zaujímavú enklávu pokoja budúcej zmenenej Európe. Nárast hladiny oceánov je podstatne rýchlejší ako sa počítalo a zároveň sa uvažuje, že dôjde k výraznému ohrozeniu vodných zdrojov. Zo zásob sladkej vody na planéte je iba 5 % zásob v oblastiach, kde ich človek môže využívať.

Slovensko má teda vzácny klenot v podobe zásob vodných zdrojov. Je potrebné nastaviť podmienky jej predaja do budúcnosti?

Žiadny rozumný človek v situácii, aká je dnes, vodu predávať nebude, pretože voda bude najcennejšia surovina zo všetkých. Cena dnes ešte nie je vhodná. Pred štyrmi rokmi bola prijatá Podunajská stratégia. Zameriava sa na správu vodných tokov z hľadiska lodnej dopravy a z hľadiska pitnej vody. Táto stratégia má komunitárny charakter a je nadradená nadnárodným stratégiám. Centrum má vo Viedni a vedie k tomu, aby nadnárodné konzorcium spravovalo vodné zdroje. Dnes sa teda môže uzatvoriť zmluva o predaji vody, ale bude prekrytá komunitárnou normou upravujúcou ďalšie využitie vodných zdrojov.

„Práve pre naše zdroje pitnej vody a to, že sme križovatkou energetických a dopravných trás s relatívne najmenej zasiahnutým územím z hľadiska hydraulických javov a pomerov, je Slovensko územie, ktoré môže vytvoriť zaujímavú enklávu pokoja budúcej zmenenej Európe.“

Čo má podľa vás v súčasnosti investičný potenciál? Do čoho investovať a do čoho nie?

Sú dve veci, ktoré budú ľudia stále potrebovať. Pôdu a byty. Všetko ostatné má vysokú oscilačnú frekvenciu. Keď máte pôdu, vypestujete si na nej pre seba aj potraviny. Keď máte kde bývať, nech sa stane čokoľvek, máte aspoň strechu nad hlavou. Vzhľadom na nízku mieru úrokových sadzieb, ktoré budú aj naďalej dlhodobo nízke, hypotéka na to, aby ste získali bývanie s viazaním splátkových podmienok aspoň na 10 rokov, je prijateľná vec. Neinvestoval by som do zlatých tehličiek, platiny a diamantov. Ak investovať, tak do starožitností, tie však už boli skúpené, takže tam už nemáte šancu.

Nespomenuli ste striebro. Keďže je, čo sa investícií týka, špecifické, aký je váš názor na jeho investičný potenciál?

Striebro je zvláštne, súvisí to s technologickou spotrebou pre výrobu počítačov, audiovizuálnej techniky a podobne. Pomer spotreby striebra je podstatne väčší ako zlata. Pokiaľ bude výroba bežať ako doteraz, investície do striebra sú skvelé. Existuje však možnosť, že sa prijme Amerikou navrhovaná stratégia komplexnej recyklácie. Producenti by teda neplatili len recyklačný poplatok, ale plnú cenu recyklácie. Rovnako je to s projektom virtuálnej vody. Ide o projekt Chicagskej univerzity, ktorá hovorí, že každý produkt vyžaduje spotrebu vody. Napríklad šálka na kávu vyžaduje zhruba 160 litrov. Jedna paradajka 180 litrov. Spočítate produkčný potenciál danej krajiny a jej hydrologickú náročnosť a zistíte, že krajina  spotrebovala o tretinu viac vody než akou disponuje. Teda ju ukradla susedom. Tým susedom by to mala kompenzovať. Je to skvelý nástroj na zabránenie čínskeho importu do USA. Pokiaľ by sa zaviedli recyklačné poplatky, zasiahlo by to aj čínsku produkciu. Preto Čína expanduje a chce vyrábať v iných teritóriách ako vo vlastnom. V prípade, že by sa prijala táto stratégia komplexnej recyklácie, investícia do striebra by až taká zaujímavá nebola.

Najvýraznejšie ekonomické problémy súčasnosti podľa Petra Staněka:

  • Príjmová polarizácia spoločnosti

Disparita medzi bohatými a chudobnými je obrovská. Deštruuje globálnu spotrebu, produkčné kapacity a vedie k nezamestnanosti.

  • Technologické impakty vedú k znižovaniu potreby globálnej práce v spoločnosti

Potreba pracovných síl sa znižuje. Doteraz ich pohlcoval štátny a verejný sektor, ale vzhľadom na reformu fiškálnej politiky ich už pohlcovať nebude. S tým súvisí aj problém zamestnanosti a nezamestnanosti, osobitne nezamestnanosti mladých ľudí a starnutie populácie, dôsledkom čoho sa predlžuje vek odchodu do dôchodku.

  • Zmena prírodných podmienok na planéte

Ide o komplexný problém, ktorý sa netýka len vlastného boja proti emisným povolenkám. Zmena emisií vyžaduje ročne investície na planéte 330 miliárd dolárov. Adaptačné procesy na zmenu prírodných podmienok vyžadujú 2,5 – 3 bilióny dolárov ročne. Vyvstáva otázka, odkiaľ čerpať tieto financie.

  • Čierna a šedá ekonomika, korupcia

Čierna ekonomika deštruuje spoločnosť, pretože vytvára rakovinu klímy dôvery v spoločnosti. Jej najzávažnejšími formami sú falzifikáty liekov, kradnutie elektronickej identity, počítačová kriminalita, ilegálni migranti, obchod so zbraňami, vraždy na objednávku a drogy.

„Súčasná kríza je predovšetkým krízou morálky. Spoločnosť by sa mala vrátiť ku svojim koreňom a venovať sa morálke. Ľudia očakávajú spoločnosť priateľskú k občanom a občanov priateľských k spoločnosti. Nič sa však nedeje.“

Foto: Simona Oswaldová

SITA - Agentúrne správy

Na Slovensku nie sú provládne médiá, tvrdí Kaliňák
Obrazom: Kiska mal vzácnu návštevu, Mia kontrolovala všetko
Drucker verí v dohodu nemocníc s Unionom v najbližších dňoch
Električke vošla do cesty mladá žena, zrážku neprežila
Putin: Trump je inteligentný, pochopí novú zodpovednosť
O NEXTFUTURE
O nás Kontakt
AKTUÁLNE ČÍSLO
Aktuálne číslo
ARCHÍV
obrázok archív