14. august 2020. Mojmír. °C  drop down arrow
Svet financií jasne a pútavo
Quotes by TradingView
 

Vyše 20 rokov nezamestnanosti

Radovan Kavický Radovan Kavický (autor je ekonóm a prezident GapData Institute) Radovan Kavický  9.5.2014 9.5.2014  

Medzi najzávažnejšie ekonomické problémy Slovenska od pádu komunizmu až do dnešných dní patrí predovšetkým nezamestnanosť. Práve v ukazovateľoch či už nezamestnanosti ale aj zamestnanosti, patríme na chvost krajín tak z hľadiska krajín eurozóny, ako aj európskej/únijnej dnes už 28-čky. Pri hľadaní príčin a hlbšom pohľade na čísla možno identifikovať dva hlavné faktory vedúce k tomuto procesu, na ktoré sa špeciálne zameriame aj v tomto článku. Ide predovšetkým o dlhodobú nezamestnanosť a nezamestnanosť mladých ľudí.

 

Slovensko tak v rámci celkovej nezamestnanosti a špeciálne nezamestnanosti mladých ľudí patrí na chvost celej EÚ a ide o dlhodobo ignorovaný problém Slovenska. Na Slovensku sa vplyv ekonomickej krízy v najväčšej miere prejavil práve v nezamestnanosti, pričom vývoj na trhu práce ovplyvňovali v ostatnom krízovom období viaceré trendy, no trh práce dodnes výrazne nereagoval na postupné oživovanie hospodárskeho rastu na Slovensku po prvom dne krízy v roku 2009. Miera nezamestnanosti v prvom kvartáli roku 2014 dosiahla opäť hodnotu 14,5 % (teda z úrovne pod blízko 13 % počas vlády Ivety Radičovej sa dostala na úroveň zhruba na konci prvej vlády Roberta Fica), pričom najviac sa na tom podieľala a vzrástla miera nezamestnanosti absolventov a mladých ľudí vo veku 15 – 24 rokov (opäť dosiahla hodnoty nad 30 % v rámci vekovej skupiny 20 – 24-ročných, čo predstavuje vyše 60-tis. mladých ľudí a v rámci vekovej skupiny 15 – 19, teda najmä absolventov stredných škôl, nezamestnanosť presiahla 65 % v druhom kvartáli 2013, čo predstavuje ďalších zhruba 10-tis. mladých ľudí bez práce). Miera nezamestnanosti teda počas druhej vlády Roberta Fica značne stúpla, no stále sa nepriblížila k svojim najvyšším hodnotám z minulosti, napríklad z obdobia 2001 – 2002 (ku koncu prvej vlády Mikuláša Dzurindu), keď dosahovala hodnoty od 18,5 % do 19,7 % (v prvom kvartáli 2001), čo je doteraz zaznamenané maximum.

Pri dnešnom náraste nezamestnanosti na zhruba 380-tis. nezamestnaných (a vyše  415-tis. uchádzačoch o zamestnanie) možno v roku 2014 sledovať za posledné roky ešte jeden významný trend a to je trend výrazného zvyšovania priemernej dĺžky evidencie uchádzačov o zamestnanie (z úrovne zhruba 10 mesiacov ku koncu druhej Dzurindovej vlády na úroveň vyše 17 mesiacov v roku 2013, teda za druhej Ficovej vlády), čo znamená, preložené do normálnej reči, že kopírujeme celoeurópsky trend a v dôsledku tak krízy ako aj neschopnosti ekonomík takpovediac „absorbovať“ tak absolventov stredných a vysokých škôl, ako aj už nezamestnaných, nám vznikajú dodatoční dlhodobo nezamestnaní a problém sa tak prehlbuje. Znie to ako „malý zázrak“, že na Slovensku sa pri takom značnom náraste nezamestnanosti podarilo zredukovať počet poberateľov dávok v nezamestnanosti (z úrovne zhruba 50-tis. osôb z roku 2009, teda za prvej vlády Roberta Fica, na dnešných zhruba 40-tis. osôb za druhej Ficovej vlády) ako aj stabilizovať výdavky na poberateľov dávok v nezamestnanosti zhruba na úrovni 170 mil. eur. Teda recept na „riešenie“ nezamestnanosti tentoraz z dielne jednofarebnej sociálno-demokratickej vlády (no často tak postupovali aj vlády predošlé) bolo administratívne prikrášľovanie štatistík, prípadne vyraďovanie z evidencie nezamestnanosti.

Momentálne sme teda v stave, ktorý je alarmujúci a horší ako na začiatku 90-tych rokov. Pri pohľade na celkový trend môžeme vypozorovať účinok reforiem po roku 2002, ktoré naštartovali tak hospodársky rast, ako aj dopomohli po prvýkrát v histórii SR k výraznému zníženiu nezamestnanosti a to vo všetkých vekových kategóriách kontinuálne až do prepuknutia krízy, ktorej vplyvy sme pocítili najtvrdšie najmä v už spomínanom roku 2009. Problémom však zostáva to, že žiadne nadviazanie na reformné úsilie z minulosti sa dodnes nekoná a žiadne výrazné opatrenia týkajúce sa riešenia problému nezamestnanosti sa počas tak prvej ako aj druhej vlády Roberta Fica nenašli, a tie aktívne politiky trhu práce, ktoré implementované boli, sa ukázali ako neúčinné (ako vidno aj na grafe). Skôr sme svedkami opačného procesu a to „demontáže“ reforiem či už z hľadiska daňovej politiky ako aj politiky trhu práce, a to všetko popri čoraz výraznejšom zhoršovaní podnikateľského prostredia.

Podrobnejší pohľad na problém nezamestnanosti aj v kontexte politikmi často deklarovanej „tvorby pracovných miest“ získame, ak sa sústredíme na samotnú zamestnanosť a konfrontujeme ju s ukazovateľom miery nezamestnanosti, resp. zatiaľ čo relatívny ukazovateľ miery nezamestnanosti nás môže zmiasť, reálne číslo, teda zamestnanosť, nám odhalí tak kontinuálny rast zamestnanosti po roku 2002, ako aj prepad zamestnanosti o necelých  200-tis. osôb po roku 2009 a doterajšiu neschopnosť politikov dostať zamestnanosť na „predkrízové“ hodnoty (ako vidno aj na ďalšom z grafov).

Dlhodobá pasivita pri probléme nezamestnanosti, ako aj neschopnosť ekonomík „absorbovať“ nové pracovné sily, vedie k prehlbovaniu predovšetkým dlhodobej nezamestnanosti, ktorej vývoj aj v regionálnom a medzištátnom porovnaní môžeme vidieť na ďalšom z grafov.

Dlhodobá nezamestnanosť na Slovensku je v súčasnosti stále koncentrovaná a najvyššia, hoci mierne klesajúca na východnom Slovensku (vyše 13 %) a najmä v južných okresoch stredného Slovenska (vyše 10 %). Zatiaľ najnižšia dlhodobá nezamestnanosť je na západnom Slovensku (vyše 7 %), no i tam možno sledovať mierny nárast v posledných rokoch a úroveň blízku priemeru v rámci SR, teda vyše 9 % (čo predstavuje takmer 70 % všetkých nezamestnaných; v prípade východného Slovenska viac ako 70 % všetkých nezamestnaných tvoria práve dlhodobo nezamestnaní, čo je európsky „unikát“ a oveľa horší stav než napríklad v Grécku). Všetky doposiaľ realizované opatrenia aktívnej politiky trhu práce účinkovali len v oblastiach s nižšou nezamestnanosťou a v regiónoch s najväčšou dlhodobou nezamestnanosťou boli prakticky neúčinné a pre udržateľné vyriešenie problému dlhodobej nezamestnanosti je teda do budúcna nutné nielen výrazne podporiť lokálne rozvojové impulzy, ale aj migráciu.

V európskom porovnaní dlhodobej nezamestnanosti sme na tom v rámci V4 vyše dvojnásobne horšie ako v Poľsku či Maďarsku (v prípade Českej republiky dokonca trojnásobne horšie) a rovnako zle vyznievame aj pri porovnaní s priemerom EÚ či eurozóny.  Enormný nárast dlhodobej nezamestnanosti môžeme v posledných rokoch pozorovať najmä v najviac problematických krajinách z pohľadu pretrvávajúcej krízy, teda napríklad v Španielsku či Grécku.

Napriek v minulosti výraznému reformnému úsiliu sa žiadna z doterajších vlád v novodobej histórii Slovenska nedokázala uspokojivo vyrovnať so závažným problémom nezamestnanosti a proces dobiehania aspoň na úroveň priemeru západných krajín v rámci týchto ukazovateľov zostáva, žiaľ, naďalej nesplniteľnou métou. Skrátka aj v dôsledku pretrvávajúcej krízy, ale aj rozširovania EÚ o krajiny Balkánu, možno sledovať skôr opačný trend, teda Európa a to aj tá vyspelá časť sa v rámci nezamestnanosti začína v priemere približovať k hrozivej situácii, ktorá pretrváva na Slovensku už od 90-tych rokov.

Aktuálne správy

tlacove spravy left arrowtlacove spravy right arrow