21. júl 2017. Daniel. °C  drop down arrow
Svet financií jasne a pútavo
 

Cesta za zdravím sa začína na tanieri!

Marek Mittaš Marek Mittaš Marek Mittaš  5.4.2016 5.4.2016  

Výber nesprávnych stravovacích návykov môže do veľkej miery ovplyvniť, či budeme tráviť život v čakárni u lekára, alebo na miestach, ktoré si sami vyberieme. Jedlo je pre naše telo základné palivo, preto treba vyberať obozretne. Zorientovať sa však v pretlaku informácií, ktoré nám dnešná doba internetu, blogov a sociálnych sietí ponúka, môže byť zložité.

 

Prečo sa vlastne nestravujeme zdravo?

Chceme sa stravovať zdravo. Teda aspoň to väčšina z nás tvrdí. Ale dodržiavať rady odborníkov o tom, čo nám škodí, je čoraz zložitejšie. Doktor Peter Minárik z Poradne pre

obezitu, výživu a zdravý životný štýl ONLIFE hovorí, že existujú štyri dôvody, prečo sa zdravo nestravujeme: „Nesprávne stravovacie návyky, snaha o telesné pôžitky, výživové mýty a slabá vôľa vytrvať.“ Posledný bod – slabá vytrvalosť, je zrejme najpálčivejší problém, tam si ale musí pomôcť každý sám. My sa dnes pokúsime vyvrátiť niektoré výživové mýty a nepravdy, a uviesť ich na pravú mieru.

Existujú dôvody meniť stravovacie návyky?

Jednoznačná definícia zdravého stravovania neexistuje. Je však mnoho spôsobov, ako si prostredníctvom stravy poskladať vlastnú mozaiku zdravého a dlhého života. Prečo však meniť naše stravovanie? To je otázka. Dnes nechceme používať mobilné telefóny s anténou, ale krásne a moderné smartfóny. Veda pokročila nielen v technike, ale aj vo výskume stravovania, a tak pravda, ktorú nám hovorila stará mama, že chlieb s masťou a poriadnym kusom rezňa je to pravé, dnes už neplatí. „Náhrada červeného a údeného mäsa, rafinovaných obilnín a škrobov bez vlákniny a cukrov za hydinu, ryby, rastlinné zdroje bielkovín, nenasýtené tuky, strukoviny, zeleninu a ovocie ako primárny zdroj sacharidov znižuje riziko kolorektálneho karcinómu,“ hovorí o jednej z hlavných zásad zdravého stravovania a alternatíve k bežným zvykom Peter Minárik, ktorý sa domnieva, že už na základných školách by sa mal objaviť povinný predmet o zdravej výžive a životospráve. „Je totiž možné, že aspoň časť ľudí ignoruje zásady zdravej výživy len preto, lebo o nich veľa (alebo nič) nevie. Správne a vedecky potvrdené informácie sú základným opatrením v boji proti výživovej nevedomosti. A nevedomosť je živnou pôdou pre šírenie mýtov, povier, nepotvrdených obáv a neprávd,“ dodáva Minárik.

Komu sa dá veriť...?

Záujem ľudí o zdravie naštartovalo aj informačný „boom“, v ktorom sa ťažko orientuje, a ako to chodí, relevantné informácie sprevádza aj hmla mýtov či poloprávd. „V ‚trendoch‘ výrazne pretrvávajú dogmy z 80-tych a 90-tych rokov ako napríklad, že cestoviny sú zdravé, alebo jedzte mnoho ovocia a zeleniny. Vieme, že sacharidy sú pre nás skupina, ktorú treba prísne kontrolovať obsahom, zložením a najmä množstvom konzumácie. Takisto ovocie pre vysoký obsah fruktózy by sme mali konzumovať maximálne 1 kus za deň. Zeleninu naopak vo vyššom množstve. Tuky a ich tabuizovanie, to sú len ďalšie mätúce informácie. Dnes už vieme, že bez ‚správnych‘ tukov sa naša výživa nezaobíde,“ uvádza informácie na pravú mieru Tina Zlatoš Turnerová, expertka na optimálnu výživu a funkčnú kondíciu. Jedným dychom však dodáva, že existuje iba jedna optimálna cesta, a to individualizácia a personalizácia výživy pre každého človeka. Jednoducho povedané, čo je dobré pre teba, nemusí byť dobré pre mňa. Každý človek má svoj životný štýl, životosprávu, diagnózy, bazálny metabolizmus, zvyky, zlozvyky atď., a to všetko sú špecifiká, na ktoré treba prihliadať, keď sa snažíme vytvoriť si zdravý jedálniček. Vždy je potrebné používať zdravý rozum. Zdravému človeku, ktorý chce schudnúť tri kilogramy, postačí aj pracovník fitnes centra, teda ak chce vyhodiť financie, keďže po zvážení pár informácií by k zmene jedálnička dospel aj sám. No pri problémoch je vždy dobré v poradenstve o výžive staviť na odborníka, lekára, dietológa či výživového špecialistu. Júlis Karabinoš hovorí jasne: „Viete si predstaviť, že by vaše dieťa učil človek, ktorý absolvoval päťdňový kurz s certifikátom, ktorý by ho oprávňoval otvoriť si živnosť, vystupovať a správať sa ako učiteľ?  V prvom rade to musí byť človek v danom odbore vysokoškolsky vzdelaný. Napríklad lekár s príslušnou aprobáciou, alebo absolvent prírodovedeckej fakulty s príslušnou aprobáciou, absolvent vysokoškolského štúdia vedecká výživa ľudu, prípadne absolvent FTVŠ s aprobáciou kulturistika a fitnes. Okrem toho sú dôležité skúsenosti a výsledky v praxi. Osobitnou skupinou sú však horlivci, ktorí sa snažia byť „na výslní“ za každú cenu. Majú vedomosti, často i vzdelanie, ohurujú neznalých vedeckými poznatkami, chrlia články prevzaté zo zahraničných zdrojov a následne sa snažia akože odborne zdôvodniť tieto ukradnuté názory. Len znalec problematiky pozná, koľko je v ich príspevkoch nezmyslov. Všetci títo ľudia mätú verejnosť „modernými“ poznatkami. Často ide o preklady z angličtiny od autorov, ktorí sa tiež snažia zviditeľniť, vytvárajú informačný chaos, a tým vlastne len škodia.

Nie každá rada o zdravom stravovaní tak smeruje aj k zdraviu.

Slepé uličky „zdravého“ stravovania

K zmene stravovania ľudí zvyčajne dotlačia dva dôvody. Zdravotné problémy, ale omnoho častejšie je to chuť schudnúť a vyzerať lepšie, prípadne si ustrážiť váhu ešte pred tým ako sa následky obezity prejavia na zdraví. Práve tu striehne aj mnoho nástrah. Nie každá zmena stravovacích návykov môže byť pozitívna. Július Karabinoš vysvetľuje: „Skúsiť jednu z množstva takzvaných zaručených diét, je hlúposť. Za veľkú hlúposť považujem tiež zázračné tabletky. Hlúposťou je aj extrémne chudnutie. Za odborne nepodložené a populistické považujem odporúčanie neraňajkovať a začať jesť až niekedy okolo poludnia, keď pocítite hlad. A to nie sacharidy, ale len bielkoviny a tuky. Ľudský organizmus potrebuje pre život všetky živiny v primeranom pomere. Ten pomer môže byť u jednotlivca odlišný, ale vo všeobecnosti má svoje pravidlá. Som toho názoru, že jesť treba viackrát za deň v menších dávkach. Toto dnes niektorí „odborníci“ vyvracajú tvrdením, že stačí jesť jedenkrát za deň.“

Zdravé stravovanie by nemalo byť extrémom, obmedzením či askézou, skôr správne nastaveným životným štýlom, ktorý nás bude baviť, čo najmenej obmedzovať a vydrží nám po celý život. Krátkodobé diéty so zdravým stravovaním nemajú veľa spoločného.

Výnimky existujú len v prípade choroby. Janka Trebulová hovorí: „Sú dva druhy diét. Prvá je diéta, ktorú by mal človek dodržiavať, ak má nejaké ochorenie. V tomto prípade je potrebné si špeciálne upraviť jedálniček a dodržiavať aj isté obmedzenia, napríklad diabetik, onkologický pacient, reumatik a podobne. Druhým typom sú ‚škrtiace‘ diéty, ktorých cieľom je rýchlo schudnúť. Tento typ ‚dietovania‘ však môže byť viac kontraproduktívny ako prospešný. Výsledkom môže byť aj zníženie hmotnosti, ale len krátkodobé. Ak sa zdravý človek stravuje s rozumom a počúva svoje telo, neprejedá sa, môže si v malom množstve dopriať všetko a nemusí pritom držať žiadne diéty. Musím ešte podotknúť, že každá diéta, ktorú držíme, zanecháva na našom organizme negatívum v podobe spomalenia metabolizmu. Ďalším veľkým prešľapom je, ak pri chudnutí prestaneme jesť. To je veľký omyl. Ak chcete schudnúť, musíte jesť! Čím menej budete jesť, tým horšie sa bude chudnúť. Zo začiatku chudnúť budete, no po čase si telo začne robiť zásoby. Ak je náš príjem jedla nepravidelný, je to priam katastrofa,“ odkazuje všetkým Janka Trebulová a pridáva ešte jednu malú radu: „Ak chcete schudnúť, stačí malá pozitívna zmena v jedálničku. Napríklad biele pečivo nahradiť celozrnným, pridať viac zeleniny a zmenšiť porcie. Váha sa určite pohne smerom dole. Bude to trvať dlhšie, ale prejaví sa to.“

BIO ako cesta, či reklama?

Jedným z moderných trendov v oblasti stravovania je, že nielen čo jeme je dôležité, ale aj kvalita samotných potravín. Na výslnie sa preto dostali biopotraviny. Určite nie sú zlou alternatívou. „Biopotravina by mala byť produkovaná bez chemicky upravených prípravkov a umelých hnojív v rastlinnej výrobe a bez rastových hormónov a antibiotík pri chove hospodárskych zvierat. Chované by mali byť na pastvinách a ustajnené bez stresu. Bioprodukty (rastliny) rastú pomalšie, resp. normálne (ich rast sa neurýchľuje), majú vyšší obsah sušiny (nie sú riedené vodou a chemikáliami), majú výraznejšiu chuť a vôňu,“ hovorí Július Karabinoš. No ich cena mnohých stále odrádza. Našťastie európske a s nimi aj slovenské normy na potraviny sú prísne, omnoho prísnejšie ako napríklad v Číne, a preto sa netreba obávať ani produktov mimo zeleného BIO štítku. „Najviac BIO hodnoty však na Slovensku majú potraviny, alebo suroviny od babičky z dediny, ktorá sama chová sliepky, kozy, kravy, ovce, alebo zo salaša, kde majú zvieratá voľný výbeh a sú chované bez farmakologických ‚dopovaní‘,“ hovorí Tina Zlatoš Turnerová. Na Slovensku pritom máme šťastie, že sa pomaly a isto obnovuje kontrolovaný chov, predaj z dvora, a je možné kúpiť si kvalitné potraviny priamo pri zdroji.

No a kto už ochutnal kura z domáceho chovu a vie to porovnať so značkou z hypermarketu, žiadne iné štítky kvality nepotrebuje. Na Slovensku máme dostatok chovov domácich zvierat, výrobcovia generujú produkty z kvalitných živočíšnych tukov, ktoré vo svojej výžive potrebujeme. Takisto lokálna zelenina a ovocie najmä z južnej oblasti Slovenska má vysokú kvalitu, ak je, samozrejme, pestovaná bez pesticídov a iných akcelerantov. Veď každý pozná rozdiel pri paradajke dopestovanej počas sezóny a tej „decembrovej“ z obchodu.

Riešením môžu byť práve sezónne potraviny, ktoré nám v zime dodajú vitamíny. Napríklad siahnuť sa dá aj po tradičnej kvasenej kapuste.

TOP 10

Odporúčajú oslovení poradcovia a tréneri
1. Jablko – obsahuje látky, ktoré chránia organizmus pred rakovinou a ochoreniami srdca. Okrem toho sú bohaté na vlákninu, ktorá pomáha nášmu tráveniu. A tráviaci trakt je náš najväčší imunitný systém. 2. Brokolica – je bohatá na polyfenoly. Tvoria skupinu hlavných antioxidantov, ktoré ochraňujú bunkové membrány, čím preventívne pôsobia proti vzniku mutácií zapríčiňujúcich rakovinu. 3. Bobuľové ovocie (čučoriedky, černice, maliny, jahody, brusnice) – obsahujú antokyaníny, ktoré pomáhajú udržiavať zdravé cievy. A tiež obsahujú v rôznom množstve procianidín, ktorý chráni pred infekciou. 4. Cherry rajčiny – obsahujú quercetín. Je to látka, ktorá znižuje riziko vzniku rakoviny hrubého čreva. 5. Orechy – sú bohaté na celú škálu vitamínov a minerálov. Podobne ako horká čokoláda majú priaznivý vplyv na náš mozog a nervový systém. 6. Cesnak – je to malý zázrak. Prírodné antibiotikum, pomáha proti rakovine, čistí vnútro, zlepšuje imunitu, jednoducho chráni náš organizmus takmer od všetkého zlého. 7. Ružičkový kel – obsahuje veľa vápnika, dôležitých aminokyselín, mangán, ale aj sodík, draslík, horčík, fosfor, tiež síru, chlór, bór, železo, jód, meď, kobalt, zinok, chróm, fluór a striebro a niekoľkonásobne viac vitamínu C ako citrusy. A to nie je všetko. 8. Uhorka – vyplavuje z tela toxíny a dodáva vitamíny. Jednoducho dobrý obchod. 9. Avokádo – obsahuje karotenoidy, flavonoidy, fytosteroly a je jedinečnou kombináciou vlákniny, zdravých tukov a mastných kyselín. 10. POHYB je kľúčový v súčinnosti so stravou. Ak sa budeme zaujímať iba o energiu, ktorú prijímame a nie ktorú vydávame, želanú harmóniu so svojím telom nedosiahneme. Tri základné faktory musia navzájom ladiť: pohyb, strava, spánok, presne v takejto hierarchii priorít.

Zdroj: Pri zostavovaní rebríčka pomohli Janka Trebulová a Tina Zlatoš Turnerová

Foto: Stockfresh

Aktuálne správy

tlacove spravy left arrowtlacove spravy right arrow