28. jún 2017. Beáta. °C  drop down arrow
Svet financií jasne a pútavo
 

Čo neviete o poľovníctve

NextFuture NextFuture NextFuture  2.3.2013 2.3.2013  

Vznešené hobby, ktorého krása spočíva v prírode. Výraz poľovníctvo znamená viac ako len samotný lov zveri. Ak ste si to doteraz mysleli, vyvedieme vás z omylu a predstavíme vám čaro tohto životného štýlu.

Vývoj poľovníctva

Tradícia a história sú pre poľovníctvo kľúčové výrazy. Prevažná väčšina súčasných poľovníkov sa k nemu dostala vďaka svojim otcom či starým otcom. Od detstva tak v sebe pestovali lásku a obdiv k prírode. Pridaná hodnota dnešného poľovníctva spočíva práve v tom, ako prírode skôr pomáhať než ju ničiť. Ak by sme však pátrali hlbšie po koreňoch tohto „športu“, spoznali by sme aj jeho ďalšie funkcie. V časoch, keď sa v našej krajine nachádzali významné panstvá, bolo poľovníctvo výsadou majetných ľudí. Malo príchuť vzrušujúcej zábavy, radosti z trofejí a osláv. Pre prosté, chudobné obyvateľstvo bolo zakázané. Neskôr poľovníctvo viac zľudovelo. Začali sa u nás zakladať strelecké či záujmové spolky. Prvotný účel poľovačiek bol jednoduchý – lov zveri za účelom obživy, ktorý pochádza ešte z praveku.

 

História poľovnícva u nás

História poľovníctva na Slovensku siaha ďaleko do obdobia ranného feudalizmu. Vďaka pestrým prírodným podmienkam sa najrozsiahlejšie a najbohatšie revíry uhorských panovníkov nachádzali na území Slovenska. Patrili medzi ne oblasti ako Spiš, Gemer, okolie Zvolena alebo kráľovské lesy na Liptove. Prirodzene tak začali vznikať aj rôzne profesie spojené s poľovníctvom, ako napríklad sokoliarstvo či neodmysliteľný chov psov. Prvá písomná zmienka o práve na poľovanie je listina zo Svätého Beňadiku pochádzajúca z roku 1075. Z nasledujúceho obdobia pochádza mnoho zákonných zmien a ustanovení. Ich pôvodcami sú významní panovníci ako Mária Terézia alebo cisár František Jozef II. Ak by sme sa pozreli do pomerne nedávnej histórie, po vzniku ČSR by sme videli zrod našich prvých poľovníckych organizácií. Po rozdelení republiky vznikol Slovenský poľovnícky zväz, ktorý je jednotnou poľovníckou organizáciou až do dnešnej doby.

Súčasné podmienky

Jednou zo základných funkcií súčasného poľovníctva je vykonávať prácu niektorých prirodzených predátorov. Nakoľko sú druhy ako medveď, rys či vlk v ohrození, ich zásah do stavov zveri už nie je postačujúci. Stále väčším problémom sa stáva tiež nekontrolovateľný urbanistický rast, výstavba dopravných tepien či skládky v prírode. To všetko prirodzene vplýva na kvalitu prírody a zdravotný stav zveri. Poľovníctvo tak nadobúda skôr funkciu ochrany a opatery.

Tieto slová potvrdzuje aj pani Andrea, členka Slovenskej poľovníckej komory: „Poľovníctvo je najmä starostlivosť o les a zver. Poľovníci z mnohých združení, ktoré pred časom mali vysoké stavy drobnej zveri, momentálne ani nepoľujú, nakoľko sa stavy výrazne zhoršili. Nie je to však tým, že by poľovníci zver vystrieľali. Vplyv na to majú aj neustále sa rozširujúce mestá a dediny, spôsob hospodárenia na poliach a neustále vyrušovanie zveri“.

Poľovníci túto kritickú situáciu neprehliadajú a svoju činnosť zameriavajú na úkony ako budovanie napájadiel, odstraňovanie divokých skládok odpadu či kosenie lúk. Vyvíjajú nemalé úsilie pre pokojnejší život zvierat v prírode.

 

Kto je riadnym poľovníkom?

„Loviť zver môže len ten, kto je poľovníkom, t. j. je držiteľom platného poľovného lístka. Pomerne často sa stáva, že s poľovným hosťom na poľovačku prichádza aj nepoľujúca osoba, ktorá sa na samotnom love nezúčastňuje, ale venuje sa napríklad jazde na koni, rybolovu, turistike a pod.,“ uvádza Boris Pinka zo spoločnosti Slovak Forest Services s.r.o.

Poľovný lístok je verejná listina, ktorá osvedčuje oprávnenie držiteľa loviť zver, ak spĺňa ďalšie podmienky ustanovené príslušným zákonom. Poľovný lístok je okrem iných pravidiel vydaný len osobe, ktorá úspešne vykonala poľovnícke skúšky. Lístok má platnosť 1 alebo 5 kalendárnych rokov pre občana Slovenska. Pre cudzincov je tu aj možnosť mesačného alebo týždňového poľovného lístka.

„Poľovník musí byť hlavne členom poľovníckej organizácie. Na Slovensku je to Slovenská poľovnícka komora (SKP). Na poľovačku však môžete byť aj pozvaný, alebo si za ňu zaplatiť - tzv. poplatkový odstrel,“ upresňuje pani Andrea, členka SKP.

Naša lovná zver

Poľovná plocha Slovenska sa rozdeľuje na viaceré poľovné oblasti, ktoré tvoria rozsiahle ucelené územia s vhodnými prírodnými podmienkami pre príslušný druh lovnej zvery. Tri základné kategórie predstavujú oblasti pre srnčiu zver, jeleniu zver a malú zver, medzi ktorú patria zajace, bažanty a jarabice. Okrem poľovníckych oblastí poznáme aj podoblasti pre danieliu a mufloniu zver. 

 

Krása prírody

Poľovník nemusí mať flintu na ramene na to, aby sa s radosťou prešiel lesom a skontroloval, ako sa darí jeho štvornohým obyvateľom. Človek, ktorý má toto hobby, je totiž spätý s prírodou, obdivuje ju a získava v nej nové zážiky. Nachádza v prírode pokoj a slobodu. Poľovníctvo je životný štýl a les je zdrojom poznania. Je to aj akýsi druh terapie a príjemný únik z dnešného uponáhľaného sveta.

 

Vývoj poľovníctva

Tradícia a história sú pre poľovníctvo kľúčové výrazy. Prevažná väčšina súčasných poľovníkov sa k nemu dostala vďaka svojim otcom či starým otcom. Od detstva tak v sebe pestovali lásku a obdiv k prírode. Pridaná hodnota dnešného poľovníctva spočíva práve v tom, ako prírode skôr pomáhať než ju ničiť. Ak by sme však pátrali hlbšie po koreňoch tohto „športu“, spoznali by sme aj jeho ďalšie funkcie. V časoch, keď sa v našej krajine nachádzali významné panstvá, bolo poľovníctvo výsadou majetných ľudí. Malo príchuť vzrušujúcej zábavy, radosti z trofejí a osláv. Pre prosté, chudobné obyvateľstvo bolo zakázané. Neskôr poľovníctvo viac zľudovelo. Začali sa u nás zakladať strelecké či záujmové spolky. Prvotný účel poľovačiek bol jednoduchý – lov zveri za účelom obživy, ktorý pochádza ešte z praveku.

 

História poľovnícva u nás

História poľovníctva na Slovensku siaha ďaleko do obdobia ranného feudalizmu. Vďaka pestrým prírodným podmienkam sa najrozsiahlejšie a najbohatšie revíry uhorských panovníkov nachádzali na území Slovenska. Patrili medzi ne oblasti ako Spiš, Gemer, okolie Zvolena alebo kráľovské lesy na Liptove. Prirodzene tak začali vznikať aj rôzne profesie spojené s poľovníctvom, ako napríklad sokoliarstvo či neodmysliteľný chov psov. Prvá písomná zmienka o práve na poľovanie je listina zo Svätého Beňadiku pochádzajúca z roku 1075. Z nasledujúceho obdobia pochádza mnoho zákonných zmien a ustanovení. Ich pôvodcami sú významní panovníci ako Mária Terézia alebo cisár František Jozef II. Ak by sme sa pozreli do pomerne nedávnej histórie, po vzniku ČSR by sme videli zrod našich prvých poľovníckych organizácií. Po rozdelení republiky vznikol Slovenský poľovnícky zväz, ktorý je jednotnou poľovníckou organizáciou až do dnešnej doby.

Súčasné podmienky

Jednou zo základných funkcií súčasného poľovníctva je vykonávať prácu niektorých prirodzených predátorov. Nakoľko sú druhy ako medveď, rys či vlk v ohrození, ich zásah do stavov zveri už nie je postačujúci. Stále väčším problémom sa stáva tiež nekontrolovateľný urbanistický rast, výstavba dopravných tepien či skládky v prírode. To všetko prirodzene vplýva na kvalitu prírody a zdravotný stav zveri. Poľovníctvo tak nadobúda skôr funkciu ochrany a opatery.

Tieto slová potvrdzuje aj pani Andrea, členka Slovenskej poľovníckej komory: „Poľovníctvo je najmä starostlivosť o les a zver. Poľovníci z mnohých združení, ktoré pred časom mali vysoké stavy drobnej zveri, momentálne ani nepoľujú, nakoľko sa stavy výrazne zhoršili. Nie je to však tým, že by poľovníci zver vystrieľali. Vplyv na to majú aj neustále sa rozširujúce mestá a dediny, spôsob hospodárenia na poliach a neustále vyrušovanie zveri“.

Poľovníci túto kritickú situáciu neprehliadajú a svoju činnosť zameriavajú na úkony ako budovanie napájadiel, odstraňovanie divokých skládok odpadu či kosenie lúk. Vyvíjajú nemalé úsilie pre pokojnejší život zvierat v prírode.

 

Kto je riadnym poľovníkom?

„Loviť zver môže len ten, kto je poľovníkom, t. j. je držiteľom platného poľovného lístka. Pomerne často sa stáva, že s poľovným hosťom na poľovačku prichádza aj nepoľujúca osoba, ktorá sa na samotnom love nezúčastňuje, ale venuje sa napríklad jazde na koni, rybolovu, turistike a pod.,“ uvádza Boris Pinka zo spoločnosti Slovak Forest Services s.r.o.

Poľovný lístok je verejná listina, ktorá osvedčuje oprávnenie držiteľa loviť zver, ak spĺňa ďalšie podmienky ustanovené príslušným zákonom. Poľovný lístok je okrem iných pravidiel vydaný len osobe, ktorá úspešne vykonala poľovnícke skúšky. Lístok má platnosť 1 alebo 5 kalendárnych rokov pre občana Slovenska. Pre cudzincov je tu aj možnosť mesačného alebo týždňového poľovného lístka.

„Poľovník musí byť hlavne členom poľovníckej organizácie. Na Slovensku je to Slovenská poľovnícka komora (SKP). Na poľovačku však môžete byť aj pozvaný, alebo si za ňu zaplatiť - tzv. poplatkový odstrel,“ upresňuje pani Andrea, členka SKP.

 

Naša lovná zver

Poľovná plocha Slovenska sa rozdeľuje na viaceré poľovné oblasti, ktoré tvoria rozsiahle ucelené územia s vhodnými prírodnými podmienkami pre príslušný druh lovnej zvery. Tri základné kategórie predstavujú oblasti pre srnčiu zver, jeleniu zver a malú zver, medzi ktorú patria zajace, bažanty a jarabice. Okrem poľovníckych oblastí poznáme aj podoblasti pre danieliu a mufloniu zver. 

 

Krása prírody

Poľovník nemusí mať flintu na ramene na to, aby sa s radosťou prešiel lesom a skontroloval, ako sa darí jeho štvornohým obyvateľom. Človek, ktorý má toto hobby, je totiž spätý s prírodou, obdivuje ju a získava v nej nové zážiky. Nachádza v prírode pokoj a slobodu. Poľovníctvo je životný štýl a les je zdrojom poznania. Je to aj akýsi druh terapie a príjemný únik z dnešného uponáhľaného sveta.

Aktuálne správy

tlacove spravy left arrowtlacove spravy right arrow