11. december 2017. Hilda. °C  drop down arrow
Svet financií jasne a pútavo
Quotes by TradingView
 

Divadelná producentka, ktorej herectvo nestačilo!

NextFuture NextFuture NextFuture  27.5.2016 27.5.2016  

Televízna a divadelná herečka Lucia Hurajová (39) sa popri herectve už takmer desať rokov venuje produkcii divadelných inscenácií, ako aj organizovaniu vzdelávacích projektov. O pozadí jej producentskej práce v oblasti umenia sme sa s ňou porozprávali pri príležitosti úspešného uvedenia francúzskej komédie MENO v Štúdiu L+S v Bratislave.

 

Ako sa herečka ako ty dostane k produkcii divadelných inscenácií? 

Vcelku jednoducho. V istej fáze mojej kariéry som zacítila túžbu naplno sa venovať projektom, ktoré mi dávajú umelecký a ľudský zmysel, a naopak, nebyť súčasťou takých, ktoré ma nenapĺňajú. Rozhodla som sa preto vytvoriť platformu, kde sa budú všetci zúčastnení umelci plnohodnotne realizovať.

Takže istota stáleho platu v kamennom divadle ťa neláka?

Ani nie. Neviem si totiž predstaviť, že by niekto iný rozhodoval o tom, akým smerom sa bude vyvíjať moja umelecká osobnosť. Je možné, že v mnohom som sa ako herečka ochudobnila, pretože v kamenných divadlách vznikajú produkcie, ktoré si nezávislé scény nemôžu dovoliť. Ale tá sloboda, ktorej sa každé ráno nadýchnem, či možnosť byť autentickým a hovoriť o aktuálnych problémoch a témach, sú stále omamné.

Začínala si s malými umeleckými inscenáciami na komorných scénach. Dnes produkuješ väčšie inscenácie v divadlách, ako sú MDPOH či Štúdio L+S. Ako je to so získavaním peňazí na tieto projekty?

Svoje produkcie delím na inscenácie neziskové a na finančne náročnejšie. Na prvé z nich sa snažím získať grant a spojiť pri nich ľudí, ktorí sa vedia vynájsť aj v skromných podmienkach. Za také považujem inscenácie Niekto zaklopal, Päť chodov pre dvoch či Slovenku na kvadrát. Do druhej skupiny patria Bosé nohy v parku alebo Meno, ktoré sú drahšie aj vzhľadom k tomu, že v nich hrá viac hercov a sú aj technicky náročnejšie. Tu idem aj cestou sponzoringu. 

Aká je doba návratnosti takto investovaných peňazí?

Ak počítam s priemernými nákladmi na výrobu väčšej inscenácie, zhruba na úrovni 10 000 eur, ako aj s variabilnými nákladmi na každú jednu reprízu (herci, technika, prenájom) na úrovni približne 1 000 eur, potom je možné začať generovať zisk niekde okolo dvadsiatej reprízy. V prípade, že získam na inscenáciu aj sponzorov, je tento čas, samozrejme, o čosi kratší. Hoci pri väčších produkciách vždy ide aj o adrenalín, ani malé inscenácie nepokrývam len z grantov. Tie totiž často tvoria len 25 až 50 % nákladov, takže aj pri nich sa musím snažiť našu produkciu predať a pritiahnuť na ňu čo najviac divákov.

Ktorá časť procesu realizácie je najnáročnejšia? A naopak, čo ťa dokáže najviac nabudiť?

Najnáročnejším je moment technického a umeleckého zlaďovania sa všetkých zúčastnených – od hercov, cez scénografa, kostýmového výtvarníka a autora hudby až po režiséra a propagáciu. Vybrať správnych ľudí, ktorí si sadnú umelecky aj ľudsky, je kľúčové, pričom mojou úlohou je dosiahnuť to, aby sa naplnili očakávania každého z nich. Ak nie sú jednotlivé fázy príprav zosúladené, dochádza k obrovskej hre nervov. Naopak, za najpovzbudzujúcejšiu fázu považujem prvé prípravy, čítanie textu s hercami, rozhovory s režisérom a, samozrejme, záverečný potlesk.

K divadlu patria aj zájazdy. Aké máš skúsenosti s hosťovaním v regiónoch? Sú ľudia mimo hlavného mesta hladní po kultúre?

Určite áno. Ľudia v menších mestách sú za každú divadelnú návštevu nesmierne vďační. Pre nás je zájazdová činnosť veľmi príjemným spestrením bežnej prevádzky, ako aj príležitosťou vytvorenia si kontaktov pre ďalšie hosťovanie. Hoci vypredať sálu v menšom meste nebýva problém, mojou filozofiou je ponúknuť divákom inscenácie, ktoré sú kvalitné aj umelecky, pričom ich cieľom nie je za každú cenu zarobiť, ale zvýšiť kultúrne povedomie.

Ako producentka manažuješ aj hercov. Ako ťa v tejto úlohe berú?

Verím, že ma akceptujú. Určite aj preto, lebo ako herečka dobre viem, čo potrebujú. Ako producentka mám zase nad celým mechanizmom nadhľad, vidím súvislosti, ktoré oni nevidia, pričom musím hľadať cesty, ako zladiť záujmy jednotlivcov aj celej produkcie. Ľudí, ktorí sa v mojich projektoch vystriedali, si nesmierne vážim. Za všetkých spomeniem Martu Sládečkovú, Zuzanu Mauréry, Adyho Hajdu, Richarda Stankeho či Mareka Majeského. 

Uživí ťa divadelná produkcia alebo máš aj iné aktivity, ktoré v sebe spájajú umenie a podnikanie? 

Ako väčšina podnikateľov, aj ja sa snažím rozložiť riziko, nerada by som bola závislá len od jedného zdroja príjmov. Ďalšie podnikateľské aktivity v súčasnosti však neplánujem, pretože som vyťažená ako herečka a matka. Na poli divadelnej produkcie mám však mnoho plánov, tak verím, že sa mi väčšinu z nich perspektívne podarí naplniť.

 

Ďakujeme za rozhovor.

Foto: Lukáš Dvořák

Foto z predstavenia MENO: Ctibor Bachratý

Aktuálne správy

tlacove spravy left arrowtlacove spravy right arrow