21. august 2017. Jana. °C  drop down arrow
Svet financií jasne a pútavo
 

Hlavné postavy Vianoc a ich moc!

Marek Mittaš Marek Mittaš Marek Mittaš  26.12.2013 26.12.2013  

Obdarovanie, štedrosť, širší rozmer ľudskosti. To všetko mali zosobňovať postavy, ktoré majú tajne rozdávať deťom pod stromček darčeky. Deti však z rozprávok vyrastú a dospelí často ako náplasť za stratené ilúzie vyplnia Vianoce konzumom. Niet sa čo čudovať, najznámejšiu postavu Vianoc preslávila Coca-Cola a Ježiško ležiaci na zlatej slame.

 

Za Vianoce vďačíme Saturnovi

Ak sa chceme poctivo pozrieť na pôvod Vianoc, nesmieme z nich vynechať mocného muža menom Saturn – pohanského boha ohňa a úrody, ktorým to vlastne všetko začalo. Je prvou oslavovanou postavou vianočného obdobia. Oslavy zimného slnovratu sa pripomínali už v prehistorických dobách, ale až Rimania prišli so skutočným stelesnením osláv. Práve 25. december rezervovali pre symbol znovuzrodenia a príchodu boha Saturna. Červené gule na stromčeku symbolizovali jeho bojovnosť. Bol to prvý dobrodinec, ktorý držal ochranu aj nad sejbou v budúcom roku. Darčeky od Saturna sa očakávali až na jar, oslavy boli veľkolepé. Saturn však dlho ako majster Vianoc netrónil. Prevalcovala ho reklama. V roku 312 cisár Konštantín stanovil kresťanstvo v Ríme ako štátne náboženstvo. Vtedy nastal prvý problém, čo s Vianocami. Saturn už nemal miesto. Prvotní kresťania však Vianoce do konca 4. storočia vôbec neslávili. Narodenie Krista sa datovalo medzi januárom a marcom alebo v novembri. Presný dátum nikto nevie. Pápež Július I. však svojou veľkou reklamnou kampaňou stanovil narodenie Krista a teda Vianoce pre kresťanov na 25. december. Chcel tak zatraktívniť náboženstvo masám, ktoré v tomto období stále uctievali pohanský slnovrat. Pôvodnú myšlienku Vianoc prevalcovala masívna kampaň z Ríma a začala sa éra Ježiška.

List Ježiškovi nepíšu len kresťania

S príchodom Ježiška sa Vianoce začali viac ako kedykoľvek predtým spájať s obdarovávaním. Radosť symbolizovala nielen postava malého Jezuliatka, ale aj vianočný stromček. Ten zakotvil svoju históriu pôvodne v Egypte. Prvými vianočnými stromčekmi boli datľovníky, ktoré mali pri oslave zimného slnovratu symbolizovať večný život, zároveň vzdialene pripomínali pyramídu. Podoba pyramídy sa udomácnila aj na jedličke, ktorej vrchol ozdobujeme ako egyptské pyramídy. Ježiško tak prišiel do pripraveného prostredia a kresťanstvo dalo všetkým starým symbolom svoje významy. Dieťa z Betlehema donieslo radostnú správu, nádej, rozžiarilo vianočnú hviezdu. Toto znamenie niečoho nového mali symbolizovať darčeky. Čo iné môže symbolizovať čistú radosť ako príjemné prekvapenie? Menší problém nastal v tom, že kresťanstvo sa nestalo jediným náboženstvom, hoci má svojich prívržencov naozaj na celej planéte.

Vianoce sú napríklad pre moslimskú časť sveta jedným z najväčších prekvapení na svete. Aj tieto kultúry si pripomínajú Ježiša a jeho narodenie, no vŕta im v hlave, ako si dokázali kresťania Vianoce privlastniť, pretože s narodením Ježiša Krista nemajú nič spoločné. Napriek tomu sa Ježiško ako nosič darčekov aklimatizoval aj v rodinách bez aktívneho kresťanského života. Prišiel skrátka do módy.

Ani reklama v kostoloch po celom svete nemala však takú silu ako Coca-Cola. O tomto nápoji sa hovorilo, že porazil aj socializmus. V každom prípade valcuje všetko, čo sa týka klasického vnímania Vianoc a nikto viac nekomercializoval Vianoce ako pán s bielou bradou.

Santa Claus – mladík s Coca-Colou

Starší muž s klasickou vizážou dobrodinca je v súčasnosti najväčším konkurentom Ježiška. Až by sa zdalo, že prišiel v rámci zákonov slobody trhu a obmedzenia monopolu. Vianoce sa po celom svete slávia s rôznymi postavami, no „brada“ je spoločná. V japonskej tradícii vystupuje kňaz Hoteiosha, ktorý plní úlohu európskeho Mikuláša. Mimochodom, práve Mikuláš sa chytil všade tam, kde má Ježiško kvôli viere zamknuté dvere. V mnohých kultúrach však prešiel kompletným „faceliftom“. Niekde ide o biskupa, inde o deda Mráza, v Egypte a moslimských krajoch nesie meno Papa Noël. Meno sa formuje od toho, kde si postavičku dobrodinca privlastnili. No a od mikulášskej legendy k americkému Santa Clausovi nie je ďaleko. Povesť o človeku, ktorý nezištne rozdával svoj majetok, je známa na celom svete. Pravdou však je, že bradatého muža v červenom kostýme najviac preslávila firma, ktorá farby Santa Causa reprezentovala dávno pred jeho vznikom.

Na rozdiel od neistoty, v ktorej tápeme, čo sa týka narodenia Krista, kedy sa narodil Santa Claus, vieme datovať presne. Písal sa rok 1931, keď dostal maliar Haddon Sundblom zákazku od spoločnosti Coca-Cola. Výrobca známeho nápoja si zmyslel priniesť oživenie vo vianočnom šate. Našiel rozprávku o dobrom mužovi, ktorý nemusí rozdávať len sladkosti, ale aj sladký nápoj. Tento geniálny nápad stvoril Santa Clausa. Veselo vyzerajúci dobrácky starec so šibalstvom v očiach, v červenom kabáte a vysokých čižmách. Modelom bol skutočne živý človek. Dôchodca Lou Prentice. Po jeho smrti stvárňoval Haddon maľby ako autoportrét a vzniklo približne 40 obrazov Santa Clausa, ktorého modifikácie pretrvávajú až dodnes.

Vďaka masívnej reklame, ktorá sa naštartovala v časopise Sunday Evening Post, sa postava Santa Clausa rozšírila do celého sveta a začal výraznú konkurenciu voči kresťanskej tradícii. Aj ostatní darcovia darčekov prijali jeho podobu a červené kamióny vďaka dobrému marketingu postupne odvážajú ducha Vianoc kamsi do neznáma. Prinášajú stále viac pohanského ducha, no miesto bohov sa modlou stávajú peniaze a drahé darčeky.

Foto: Stockfresh

Aktuálne správy

tlacove spravy left arrowtlacove spravy right arrow