15. december 2017. Ivica. °C  drop down arrow
Svet financií jasne a pútavo
Quotes by TradingView
 

Internet náš každodenný

Juraj Púchlo Juraj Púchlo Juraj Púchlo  6.9.2013 6.9.2013  

Prometeus dal ľuďom oheň. Timothy Berners-Lee internet. Obaja zadarmo a bez tantiém. Skromný Angličan položil základy niečoho, bez čoho si dnes nevieme predstaviť bežné fungovanie pracovného a osobného života. Pamätáte si, ako ste kedysi platili za letenky a uhrádzali účty za elektrinu? Vedeli by ste ešte korektne vyplniť poštovú poukážku typu C?

 

Vojensko-vedecký projekt

Ako mnoho vynálezov pred internetom, aj on vznikol pôvodne ako projekt ministerstva obrany USA. Mnohí ho dodnes považujú spolu s počítačmi za hrozbu pre štátnu bezpečnosť. Často sú negatívne scenáre v tomto duchu námetom pre filmovú tvorbu. Spomeňme len Skynet z filmu Terminátor alebo film Vojnové hry (War Games), kde počítač napojený prostredníctvom siete na nukleárne zbrane spôsobí takmer svetovú vojnu. Či bol, je alebo bude internet hrozbou, zostáva otvorenou otázkou. Kauza „Edward Snowden“ však ukazuje, že ak je to v niekoho záujme, dokáže byť internet skvelým zdrojom osobných údajov a slúžiť na sledovanie ľudí. Veľa záleží na používateľoch, ako ľahkovážne či uvážlivo svoje údaje zverejnia. Oheň je tiež dobrý sluha, ale zlý pán.

Podobné problémy ešte nemuseli riešiť v roku 1969, keď začali vznikať prvé prepojené počítače, prvé uzly, ktoré sa pretavili do siete ARPANET. Vznikali prvé decentralizované siete a prvé protokoly, teda akési pravidlá prenosu informácií. Posielali sa prvé informácie, prvé e-maily. Samozrejme, so sieťami sa experimentovalo aj v iných krajinách, no internet tak, ako ho poznáme dnes, sa vyvinul práve z ARPANETU v roku 1983. Ten neskôr pohltil aj dovtedy samostatne existujúce siete Usenet a Bitnet. Internet rástol, len to bola stále kopa pospájaných počítačov pre vojenské a vedecké účely.

Európa predstihla Ameriku

Istý sympatický výskumník v auguste roku 1991 zverejnil svoj takpovediac bočný projekt World Wide Web. To už mal naprogramovaný jazyk HTML, URL a nový protokol http. To, čo znie tak záhadne, boli vlastne prvé webové stránky, presnejšie vôbec prvá stránka na svete. Venovaná bola organizácii CERN vo Švajčiarsku a muž sa volal Timothy Berners-Lee. Dnes je profesorom na MIT a hrdým nositeľom titulu sir. Nápad sa ujal a postupne vznikali – opäť len na akademickej pôde, ďalšie stránky. Až prehliadač stránok Mosaic umožnil v roku 1994 zhliadnuť prvé stránky aj širšej verejnosti. Dnes už používame iné prehliadače – Internet Explorer, Firefox, Operu alebo Chrome.

Medzitým sa do internetu pripájali ďalšie a ďalšie siete, no a vďaka tomu, čo by sme mohli nazvať „hurá systém“, internet rastie a vyvíja sa. Nikto, žiadna zvrchovaná autorita, jeho rast nestráži. Samotný Berners-Lee sa nikdy nepokúsil získať autorské práva na svoj dar ľudstvu a dodnes je ako predseda World Wide Web Consortium (W3C) zástancom otvorenosti, interaktivity a univerzálnosti internetu. Existuje však firma, ktorá si povedala, že do internetu vnesie poriadok a obsiahne všetky informácie na svete. Založili ju v roku 1998 Larry Page a Sergey Brin a volá sa Google. Či sa jej to podarí, to uvidíme.

Ako to bolo na Slovensku?

História sa opakuje a aj na Slovensko priniesla internet akademická sféra. V roku 1991 vznikol Sanet s podporou rakúskeho ministerstva školstva a prvé linky Banská Bystrica-Praha, neskôr v rámci Eunet a spojenie Bratislava-Viedeň. V roku 1993 už fungoval aj e-mail a dokonca četovacia aplikácia IRC. Slováci boli dobre pripravení na príchod www, a tak už v roku 1994 Ústav automatizácie a komunikácie v Banskej Bystrici mal svoju webovú stránku. Obsahovala síce len jeden nápis a nejaké odkazy na servery, ale bola. V tom čase vznikla i vôbec prvá elektronická pošta Pobox.sk, ktorá funguje dodnes pod krídlami Centrum Holdings. Vychádzala z medzinárodne úspešného konceptu Hotmail.com a aj ďalšie stránky s doménou .sk sa snažili kopírovať už overené koncepty. Mnohé vďaka tomu a vďaka bubline „dot.com“ zanikli. Bublina prehnaných očakávaní investorov od komercionalizácie webových stránok spľasla v roku 2000. Dodnes však existujú doménoví špekulanti, ktorí skupujú domény, aby ich so ziskom predali veľkým firmám a značkám.

Našťastie vznikali aj stránky s dobrým a inovatívnym nápadom, ktoré boli a sú natoľko užitočné, aby ich odkúpili väčšie firmy. Dobrým príkladom sú Referaty.sk, ktoré vtedy ešte študent Michal Meško (dnes spolumajiteľ Martinus.sk) predal portálu Atlas.sk.

Internet a financie

Internet úplne pretvoril fungovanie ekonomiky. Vďaka nemu sa narodili úspešné firmy a odvetvia. Mnohé pochoval. Tí, ktorí jeho moc podcenili, dnes už nie sú. Z ďalších zo dňa na deň spravil multimilionárov. Pritom často išlo o študentov alebo tínedžerov. Mnohí už dospeli a venujú sa projektom mimo internet.

Internet významne ovplyvnil finančný sektor a maloobchod. Jeff Bezos založil v roku 1995 v malej garáži v Seattli obchod s knihami Amazon. Dnes je jedným z najbohatších ľudí na svete, ktorý si dovolí kúpiť aj veľavážené noviny Washington Post. Tony Hsieh svoj internetový obchod s topánkami Zappos.com predal v roku 2009 Amazonu za miliardu dolárov. Steve Jobs uviedol na trh prehrávač mp3 iPod a podnietil vznik predaja hudby cez internet po jednotlivých pesničkách. Vďaka iTunes sa položili viaceré kamenné hudobniny, no Apple zarobil milióny. Zakladateľ platobného systému PayPal, dnes miliardár a otec piatich detí Elon Musk, investuje do rýchlocestovania v potrubí (Hyperloop), výroby elektromobilov (Tesla Motors) a komerčných letov na Mars (SpaceX). Údajne bola podľa neho vytvorená i postava výstredného boháča vo filme Iron Man. PayPal je dnes súčasťou internetovej burzy eBay, kde kúpite takmer všetko. Zakladateľ zľavového portálu Groupon.com Andrew Ma¬son má v rukách podnik v hodnote asi 5 miliárd dolárov. A mohli by sme pokračovať.

Bez internetu sa dnes už nezaobídeme. Takmer okamžite vieme nájsť to, čo nás zaujíma, vieme sa prekliknúť i na to, čo s tým súvisí. Vďaka hypertextu získavame prehľad o dianí vo svete, ba aj detailné informácie o špecializovanej problematike. Informácie si vieme nielen nájsť, ale i overiť, jednoduchšie získavame referencie. Kedykoľvek môžeme zistiť aké bude počasie kdekoľvek na svete, komunikujeme s priateľmi v reálnom čase, platíme účty či nakupujeme. Všade so sebou nosíme zariadenia s nonstop prístupom na internet.

Nie je to tak dávno, čo by nám toto všetko pripadalo ako absolútne sci-fi.

Foto: Shutterstock

Aktuálne správy

tlacove spravy left arrowtlacove spravy right arrow