15. december 2017. Ivica. °C  drop down arrow
Svet financií jasne a pútavo
Quotes by TradingView
 

Ivo Gogál: Všetko je tak, ako má byť

Alica Balaščíková Alica Balaščíková Alica Balaščíková  16.4.2014 16.4.2014  

Ivan Gogál sa herectvu venuje odmalička. Okrem mnohých televíznych postáv, ktorými obohatil slovenskú filmovú tvorbu, sa v súčasnosti venuje najmä dabingu. Stal sa jednou z tvárí neinvestičného fondu Euro deťom, ktorý podporuje aj magazín Next Future.

 

Pochádzate z rodiny, kde ste sa odmalička stretávali s hereckou „brandžou“. Ovplyvnilo vás to? Je to dôvod, prečo ste sa rozhodli pre herectvo?

Áno, môj otec bol herec v Divadle Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene. Odmalička ma brával do divadla na skúšky, a tak sa na mňa „nalepili“ aj prvé detské postavy. Keď som tam už bol, neváhali ma využiť. Mal som vtedy päť alebo šesť rokov. Navyše obaja rodičia sa venovali ochotníckemu divadlu, a tak ma vozili po všelijakých festivaloch na Slovensku, či v Čechách. Keď som mal osem rokov, mama sa rozhodla ísť študovať divadelnú réžiu. Preto sme sa presťahovali do Bratislavy, kde otec nastúpil ako asistent réžie na Kolibe a z môjho pohľadu sa všetko zopakovalo. Svoje prvé detské postavy som hral u režisérov Ťapáka, Medveďa či Laholu. Odtiaľ už bol iba krok do televízie k množstvu televíznych inscenácií. Ovplyvnilo ma to aj pri výbere mojej vysokej školy.

Aký typ postáv najradšej stvárňujete? Je nejaká konkrétna, ktorá vám najviac prirástla k srdcu?

Snom každého herca je hrať veľké, rozporuplné divadelné, televízne alebo filmové charaktery. Či už kladné, alebo záporné. Nakoniec je ale každý vďačný aj za postavu krásneho princa. To, že je herec pre niekoho krásny, je aspoň lichotivé. Ak však dlho nepríde žiadna ponuka, ide hrať takmer hocičo. Ak vôbec nejaká ponuka príde. Život herca ani zďaleka nie je med lízať.

Je pre vás zaujímavejšie hrať v divadle alebo pred kamerou?

V divadle som hral 10 rokov. Ak niekto preferuje kontakt so živým divákom a túži žiť život postavy mnohokrát za sebou, divadlo je na nezaplatenie. Navyše je to pre herca veľká škola artikulácie a narábania s hlasom či s telom. Keď vás totiž v divadle nie je počuť a rozumieť, akoby ste tam ani neboli. Ale ja sám nerád veci opakujem. Je pre mňa preto ideálnejšia televízia, film alebo dabing.

Aký je váš názor na stav slovenskej filmovej tvorby v súčasnosti? Mohli by ste aj na základe vašich hereckých skúseností zo zahraničia porovnať podmienky a prístup v iných krajinách (napríklad v Českej republike) so Slovenskom?

Čo sa týka filmu, už veľmi dávno ma nikto „nepozval do tanca“. Takmer všetci talentovaní ľudia zo Slovenska utekajú a už aj v tomto sa dá nájsť odpoveď na vašu otázku. Typickou charakterovou črtou u nás je neúcta a závisť. Čo si budeme nahovárať, sme jednou z rozvojových krajín a prejavuje sa to nielen u hercov, ale aj v iných odboroch. Príznačným znakom práce slovenských hercov je to, že až na pár seriálových stálic, majú akútny problém uživiť sa. Za posledných 10 – 15 rokov sa honoráre znížili takmer o polovicu, čo už teda ani v iných odboroch, kde sa mzdy aspoň pomaly zvyšujú a dobiehajú infláciu, bežné nie je. Už sa len pýtam, kedy začneme my herci platiť za to, že sa budeme môcť objaviť v divadle alebo v televízii.

Napriek vášmu pesimizmu, mnoho ľudí by vás asi pokladalo za úspešného človeka, z ktorého mám pocit, že sa v živote rozhodoval na základe toho, kam ho viedlo srdce. Mám pravdu? Čo by ste našim čitateľom odporúčali na základe svojich životných skúseností?

Úspešný by som dal do úvodzoviek, ak úspech neznamená to, že som sa dožil tohto požehnaného veku. Ale bez žartov, o pár úspešných ľuďoch by som vám vedel porozprávať, no synonymom úspešného by bolo spokojný. A to asi som, lebo všetko mohlo dopadnúť oveľa horšie. Mojím životným krédom  je: „Všetko je tak, ako má byť.“

Čomu sa venujete vo svojom voľnom čase? Čo robíte najradšej, ak sa práve nevenujete pracovným aktivitám?

Voľného času mám neskutočne málo, ale kúpil som si „letný byt“, taký celoročne obývateľný domček na maďarskom vidieku, kde sa snažím venovať prírode a manželke. A už sa dva a pol roka plánujem učiť po maďarsky. Ale určite to budem plánovať ešte ďalších pár rokov.

Stali ste sa jednou z tvárí neinvestičného fondu Euro deťom, ktorý podporuje aj magazín Next Future. Ako vnímate tento projekt a prečo ste sa rozhodli podporiť ho?

Dávať deťom je ten najlepší pocit na svete. Aj keď od nich potom, keď začnú žiť vlastné životy, asi nesmiete veľa očakávať. Ale to je už iná pesnička. No čo sa týka tohto projektu, nepoznám lepšiu vec, ako podporovať bezbranné deti. Pretože deti nemôžu za to, že sa nenarodili úspešným.

Ďakujem za rozhovor.

Foto: Simona Oswaldová

Aktuálne správy

tlacove spravy left arrowtlacove spravy right arrow