15. december 2017. Ivica. °C  drop down arrow
Svet financií jasne a pútavo
Quotes by TradingView
 

Ján Lašák: Ako dieťa som sníval, že vyhrám majstrovstvá sveta

Alica Balaščíková Alica Balaščíková Alica Balaščíková  27.2.2014 27.2.2014  

Hokej bol jeho vášňou od detstva. Je vlastníkom zlatej medaily z majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji z roku 2002 zo Švédska a stal sa prvým slovenským hokejovým brankárom v NHL. Vďaka svojej hokejovej kariére navštívil mnoho štátov a cestovanie si užíva spolu so svojou rodinou. V súčasnosti sa stal tvárou neinvestičného fondu Euro deťom, ktorý podporuje aj Next Future.

 

Prešli ste zo Slovenskej extraligy do Liberca. Prečo ste sa rozhodli pre takúto zmenu?

Hlavne preto, že Liberec má potenciál uspieť v play-off. Česká liga má aj lepšie meno a môžem tam bojovať o nejakú budúcnosť. Čo sa týka hokejovej kariéry je to tam trochu perspektívnejšie ako na Slovensku a mám to bližšie k rodine.

Bude vám Dukla Trenčín chýbať?

Bude mi veľmi chýbať. Zažil som tam krásne obdobie svojej kariéry. Išiel som tam na dva až tri týždne a zrazu je z toho niekoľko mesiacov, na ktoré budem veľmi rád spomínať. Spoznal som kopec správnych chalanov. Čo sa týka chalanov, vedenia a mesta Trenčín, veľmi som si zvykol a páčilo sa mi tam. Pochopil som aj pomery v Slovenskej extralige. Niečo mi bude chýbať a niečo nie.

Narážate na zlé pomery v Slovenskej extralige?

Keď zoberiem do úvahy podmienky a možnosti, ktoré tu máme, tak musím povedať, že hokej, ktorý sa tu produkuje je nadpriemerný. Keď porovnáme pomer toho, čo hráči dostávajú a čo do hry dajú tak, nakoniec, práve vďaka hráčom, slovenská extraliga nie je až taká zlá. Vedenie extraligy nepodniká žiadne kroky na zlepšenie pomerov. Ja som za obdobie, ktoré som tam strávil nevidel zo strany kompetentných žiaden záujem o zlepšenie celej situácie. Každý úspešný podnikateľ, alebo niekto kto v živote niečo dosiahol vie, že keď si vyloží nohy na stôl alebo sa bude riadiť podľa osnov, ktoré sa používali pred 25 rokmi, nič nedosiahne. Výstavba domov, hokej, či iný biznis, všetko napreduje. Používajú sa lepšie materiály, menia sa systémy, posúvame sa ďalej a ľudia si to musia uvedomiť.

Ako je to v porovnaní s Českou republikou?

Majú viac lepších štadiónov a tým pádom aj divácke zázemie a sponzorov. Sú to spojené nádoby. Nehovoriac o tom, že majú viac úspešnejších podnikateľov a tým pádom aj viac regionálnych sponzorov. Práve regionálni sponzori držia väčšinou „nad vodou“ aj regionálny šport. Aj v tomto zmysle sa dá poukázať na situáciu na Slovensku. Ak nefungujú malé a stredné podniky, zvyčajne potom nie sú ani peniaze na šport.

Vďaka svojej hokejovej kariére ste navštívili mnoho krajín. Kde sa vám páčilo najviac?

Veľmi sa mi páčila fínska životná úroveň. Boli sme tam s rodinou odkázaní len sami na seba, takže sme si žili takú malú rodinnú idylku. Fínsko je krásna krajina aj keď je tam často tma. Ľudia sú tam však veľmi príjemní. Je tam nulová korupcia, Fíni sú jednoducho naučení byť féroví. S rodinou na to obdobie veľmi radi spomíname.

Nie je pre vás a vašu rodinu náročné zvykať si často na nové prostredie?

Je to obdobie nášho života kedy môžeme zažívať niečo nové. Chceme to využiť čo najlepšie.  Keď sa usadíme, bude nám to možno chýbať. Dokonca ak sa stane, že sme dlho na jednom mieste, moje deti sa samé od seba pýtajú kedy už pôjdeme niekam inam.

Čo by ste na základe svojich skúseností zo zahraničia odporučili Slovákom, čo sa týka národnej mentality, pohľadu na svet?

Slováci ako národ sú perfektní. Každý národ však má svoju chybičku. Česi sú podľa mňa trochu malicherní, Rusi sú dosť tvrdí a my sme trošku pudoví, či divokí. Ľudia tu ale nedostávajú to, čo si zaslúžia a to sa potom premieta do životnej úrovne a celkovej nálady a reakcií ľudí.

Čo je pre vás v živote najväčšou motiváciou? Vašim hnacím motorom?

Každý chce byť úspešný. Ja som športovec a ženie ma dopredu, že chcem byť lepší a lepší. V poslednej dobe je to najmä syn, chcem, aby zažil to čo som zažil ja keď bol ešte malý a nemohol to vidieť. Keď sme boli majstri sveta, nebol ešte ani na svete. Momentálne má 12 rokov a vníma hokejistov ako svoje vzory. Ja tam už ale často nefigurujem. To ma tlačí dopredu, aby som drel, vyhral a ukázal sa pred ním v dobrom svetle.

Takže syn bude tiež hokejistom?

Syn je veľký hokejista. Miluje hokej a venuje mu všetok svoj voľný čas. Presne ako ja keď som bol malý. Je to pre neho priorita. V jeho rebríčku hodnôt je na prvom mieste hokej, potom dlhšie nič a až potom škola. Je to ale dlhá cesta, neviem, či nakoniec bude profesionálnym hokejistom. Táto cesta je plná úskalí a problémov. Hokejový život je ale krásny a ja mu ho doprajem. Budem rád ak sa mu to podarí a ak nie, vymyslíme niečo iné.

Čo by ste odporučili ľuďom, ktorí chcú byť úspešní? Aký je váš recept na úspech?

Je dôležité mať v mladom veku svoj sen. Ja keď som bol malý sníval som ako vyhrám majstrovstvá sveta a splnilo sa mi to. Nesníval som o tom len raz, ale niekoľkokrát. Často som strieľal loptičku do záclony ako do brány a predstavoval som si, že som na majstrovstvách sveta. Treba mať aj kladný pohľad na svet. Páči sa mi príslovie, že je lepšie vidieť pohár poloplný ako poloprázdny.

Vy sám sa teda riadite najmä týmto heslom?

Snažím sa byť optimista a rozdávať ľuďom radosť. Potom mám aj sám dobrú náladu. Ak je dobrá nálada aj väčšie problémy sa dajú ľahšie zvládnuť.

Stali ste sa jednou z tvárí neinvestičného fondu Euro deťom, ktorý podporuje aj magazín Next Future. Ako vnímate tento projekt a prečo ste sa rozhodli podporiť ho?

Už sa aj ja dostávam do fázy života kedy sa môžem uberať aj touto cestou. Oslovila ma Zuzka Kamasová, ktorú si veľmi vážim ako človeka aj ako športovkyňu (pozn. red.: Jedna z tvárí n.f. Euro deťom). Je mi jasné, že pomáhať deťom, je správna voľba. Keď môžem takýmto spôsobom niekomu pomôcť, mám z toho dobrý pocit. Zvolil som si organizáciu, ktorá je podľa mňa kvalitná a teším sa, že môžem túto myšlienku podporiť.

Aké sú vaše plány do budúcnosti?

Čo sa týka športu, plánuje sa mi ťažko. Myslím na najbližšie zápasy, čo bude ďalej to sa uvidí. Čo sa týka súkromia, prioritou je, aby bola moja rodina zdravá a aby sme boli spolu a mali na seba viac času ako tomu bolo v poslednej dobe.

Ďakujem za rozhovor.

Foto: Ján Súkup

Aktuálne správy

tlacove spravy left arrowtlacove spravy right arrow