24. jún 2017. Ján. °C  drop down arrow
Svet financií jasne a pútavo
 

Kritické myslenie ako mentálna výbava proti manipulácii

Jana Poláčiková Jana Poláčiková Jana Poláčiková  18.12.2013 18.12.2013  

Ako by sa s nimi vrece roztrhlo! Debatami, workshopmi, panelovými diskusiami, blogmi, vlogmi, ba aj flogmi o kritickom myslení. Všetci o ňom hovoria, ale len málokto vie ako vyzerá, ako funguje. Presne ako filmová manželka inšpektora Columba! V každom diele je o nej reč, no nik ju nikdy nevidel, nepočul o nej… je všadeprítomná ako neodmysliteľná súčasť detektívneho seriálu.

 

A v takomto duchu sa vedie súčasný diškurz o akútnej potrebe Kritického myslenia. Všade naokolo „ho už majú”, len u nás ho ešte len hľadáme. Ale ono tu je, funguje bez ohľadu na stereotypy a zaužívané schémy myšlienkových procesov ako prekážky inteligencie a slobodného myslenia. Jeho najväčším nepriateľom je náš výchovno-vzdelávací systém – školstvo.

Kritické myslenie a naše školstvo

Slávny britský filozof a matematik Bertrand Russel skonštatoval, že „sme svedkami paradoxnej situácie, keď sa školské vzdelávanie stalo jednou z hlavných prekážok inteligencie a slobody myslenia”. Povedal to síce v 20. storočí a mal na mysli najmä britské školy, ale jeho výrok je, žiaľ, nepríjemne aktuálny aj v našom čase a priestore. Naše školstvo trpí na stigmu vzdelávacieho systému z čias osvietenej Márie Terézie – forma zostala, len obsah – učivo sa mení, rastie a trpí na informačnú redundanciu. Ušili sme mu príliš úzky kabát. V našich školách sa stále učí o tom „čo si máme myslieť“. V takomto systéme však nečakajme od detí, že budú tvorivé, inovatívne.

Naše školy učia o tom „čo si máme myslieť", neučia nás „myslieť“.

  • Kritické myslenie je všeobecná, prierezová kompetencia. Naša škola je však koncipovaná striktne predmetovo, preto sa jej príliš nedarí rozvíjať všeobecné kompetencie.
  • Aj vzdelávanie učiteľov je koncipované prísne predmetovo a absentuje príprava na rozvíjanie všeobecných kompetencií.
  • Vážnou prekážkou pestovania a rozvíjania Kritického myslenia v škole je jej príliš autoritársky prístup. Naše školstvo je tradične založené na autorite (štátu, učiteľa, dospelého), no akákoľvek autorita je nepriateľom Kritického myslenia.
  • Považujeme za prirodzené, že učitelia majú žiakom na hodinách „oznamovať, ako sa veci majú“ a žiaci majú informácie poskytované učiteľmi „vziať na vedomie“. Kladenie otázok, diskusia či iné prejavy Kritického myslenia zo strany žiakov sú niekedy vnímané ako spochybňovanie toho, čo učiteľ hovorí, ako útok na jeho integritu a autoritu.
  • Žiaci nie sú vedení k tomu, aby k učivu zaujímali vlastné stanovisko, postoj.

Čo je a čo nie je Kritické myslenie?

Podstatu Kritického myslenia pochopíme ľahšie vďaka porovnaniu s nekritickým (bežným) myslením (24) (podľa Differences between critical and non-critical thinking, 1998).

Nekritické (bežné) myslenie

Kritické myslenie

Hádanie

Odhaľovanie

Uprednostňovanie

Hodnotenie

Viera

Predpokladanie

Domnienka

Hypotéza

Iracionálne a nedôsledné

Racionálne a dôsledné

Pasívne

Aktívne

Pátrajúce

Skúmajúce

Názory bez ich zdôvodnenia

Zdôvodnené názory

Snaha naučiť sa to, čo vymysleli iní

Snaha naučiť sa myslieť

 

Teoretikov a odborníkov na „Kritické myslenie je skutočne veľa, rovnako ako definícií a vysvetlení“. V. Burjan, matematik a zapálený reformátor nášho školstva, vymedzuje Kritické myslenie ako mentálne naladenie, typ postoja ku svetu, ako principiálnu obozretnosť, ktorá sa uplatňuje pri narábaní s informáciami, pri utváraní si názorov či postojov, pri rozhodovaní a pri kontrole vlastného myslenia. Kritické myslenie spochybňuje, nedôveruje, preveruje, posudzuje, snaží sa hlbšie pochopiť. Tým nás chráni pred zavádzaním, manipuláciou, zneužitím či podvodom zo strany iných.

Kritické myslenie a narábanie s informáciami

Žijeme vo svete, ktorý je doslova zahltený informáciami. Bombardujú nás takmer neprestajne zo všetkých strán: z novín, časopisov, televízie, bilbordov, internetu, kníh… Je čoraz ťažšie vybrať si medzi nimi tie, ktoré sú pre nás dôležité a zaujať k nim rozumný postoj.

Preto človek s Kritickým myslením:

  • premýšľa o informáciách, 
  • snaží sa získať čo najviac súvisiacich informácií, 
  • kladie doplňujúce otázky, 
  • vie rýchlo odhadnúť, či daná informácia môže byť pravdivá, kladie dôraz na jasnosť pojmov (ak nevieme, o čom presne hovoríme, nevieme zaujať stanovisko), 
  • rozlišuje medzi názormi a faktami, 
  • snaží sa overiť si informácie z viacerých nezávislých zdrojov, 
  • posudzuje kompetentnosť a dôveryhodnosť zdrojov informácií, uvedomuje si, že ľudia môžu mať rôzne motivácie, aby nám hovorili to, čo nám hovoria, resp. aby robili to, čo robia, 
  • zaujíma sa o to, kto čo hovorí a prečo to asi hovorí (komu to slúži).

Kritické myslenie a utváranie názorov a postojov

Človek by mal informácie nielen pasívne prijímať, ale k nim aj zaujímať osobné stanovisko a utvárať si na ich základe názory a postoje, ktorými sa bude v ďalšom živote riadiť.

Preto človek s Kritickým myslením:

  • nemá „naivný” pohľad na svet, 
  • uvedomuje si, že svet nie je celkom taký, ako sa nám javí, nepodlieha prvému dojmu, 
  • tvorí si na veci svoj vlastný názor, nepreberá mechanicky názor mainstreamu ani názor autorít, 
  • je schopný vidieť veci z rôznych uhlov pohľadu.

Kritické myslenie a kontrola vlastného myslenia

Ľudia s rozvinutým Kritickým myslením majú tiež schopnosť sebareflexie. Uvedomujú si tieto úskalia a podrobujú preto vlastné myšlienkové pochody istej „objektívnej” kontrole. Snažia sa tak vyvarovať najčastejších príčin „nekritického myslenia“, za ktoré si môžeme sami (napr. „intelektuálna lenivosť“, stereotyp, zvyk, snaha nelíšiť sa od ostatných, snaha o dobrý imidž, predsudky - zaujatosť, predpojatosť), emócie - strach, obava, neistota…).

Prečo je Kritické myslenie dôležité?

Význam Kritického myslenia je oveľa širší ako sme uviedli vyššie. Môžeme (a mali by sme) ho uplatňovať vo viacerých dôležitých oblastiach nášho života, ako napr. svet politiky, médií, marketingu, reklamy a obchodu či oblasť vedy a výskumu.

Kritické myslenie totiž prispieva:

  • k rozumnejšiemu výkonu občianskych práv a k ovplyvňovaniu politiky, 
  • k lepšej orientácii vo svete ovládanom médiami a zaplavenom účelovými informáciami, 
  • k väčšej imunite voči čoraz rafinovanejšiemu pôsobeniu marketingu a reklamy, 
  • k obozretnejšiemu spotrebiteľskému správaniu.

Kritické myslenie je zároveň nevyhnutným predpokladom pre kvalitnú vedu a výskum. Malo by preto patriť k povinnej mentálnej výbave každého vedca. Ak absentuje v inštitucionalizovanom systéme vedy na Slovensku, nečudujme sa, že tí najlepší odchádzajú znechutení a demotivovaní do zahraničia, do prostredia, ktoré je priateľské ku Kritickému mysleniu.

Nevýhody Kritického myslenia

Jedným zo znakov Kritického myslenia je schopnosť vidieť veci z rôznych uhlov pohľadu. Preto by sme sa aj na Kritické myslenie nemali pozerať „nekriticky”. Hoci má nesporne v mnohých životných situáciách dôležitú úlohu, prináša so sebou aj isté negatíva: principiálne nás totiž zbavuje istoty a vnáša do nášho života pochybnosť, sťažuje a znepríjemňuje rozhodovanie, ktoré môže byť časovo náročné, potláča spontánnosť, ak je prehnané a nekonštruktívne, môže byť brzdou a môže viesť k prehnanému pesimizmu.

Koľkí z nás sa dokážu zamyslieť nad tým, ako a prečo myslia tak, ako myslia? Čo nás predurčuje k tomu, že konáme tak, ako konáme? Prečo kupujeme to, čo vôbec nepotrebujeme? Prečo kritizujeme iných a nedokážeme kriticky zhodnotiť seba samého? Prečo nekriticky lipneme na deformovaných istotách a bojíme sa zdravého rozumu?

Ak ste si začali klásť tieto otázky, ste na najlepšej ceste začať „myslieť“ v kontexte pochopenia dynamických zmien dnešného globalizovaného sveta. Aj napriek všetkému  a všetkým.

Foto: Stockfresh

Aktuálne správy

tlacove spravy left arrowtlacove spravy right arrow