21. august 2017. Jana. °C  drop down arrow
Svet financií jasne a pútavo
 

Najprestížnejšie školy, čo ich delí od priemeru?

Marek Mittaš Marek Mittaš Marek Mittaš  4.9.2014 4.9.2014  

Získať prestížne vzdelanie sa pokladá za jednu z najlepších investícií. Absolvovať školu, ktorá má zvučné meno a určitú prestíž, sa stáva čoraz populárnejšie. Rebríčky kvality majú ukázať, kam sa vydať za vzdelaním. Ich dôveryhodnosť však znižuje množstvo metrík. Jedno je však isté, svetové školy vedia ponúknuť ten najlepší štart do života. Nie vždy sú však základom úspechu len vynikajúce známky. Na najlepších školách sa dá paradoxne získať aj niečo omnoho cennejšie ako sú vedomosti...

 

Čo krajina, to rebríček...

Školám aj tej najprestížnejšej úrovne sa často vytýka nedostatočná objektivita. A, samozrejme, nie vždy je objektívne aj hodnotenie samotných škôl. Existuje niekoľko metodológií a hodnotení. Keďže chýba jednotná klasifikácia aj výstupy sa líšia. Medzi najznámejšie systémy hodnotenia škôl vo svete však možno zaradiť šanghajský rebríček, anglický World University Rankings (Times Higher Education), QS World University Rankings a holandský Leiden Ranking. Hodnotia sa parametre od úrovne vzdelania pedagógov, reputácie, počtu Nobelových cien a výsledky sa rôznia. Už dlhodobo však medzi tými najlepšími sídlia známe mená. Prienikom viacerých hodnotení možno povedať, že dlhodobo do top päťky patria univerzity Massachusetts Institute of Technology, Princeton University, Harvard University, Oxford University či University of Cambridge.

Elitárstvo na školách?

Rebríčky sú meradlom pre tých, ktorí sa rozhodujú pre štúdium. Na svetlo sveta však začína vychádzať aj ich odvrátená strana. Rebríčky nemožno brať ako definitívu, ale len ako vyhodnotenie najlepších z malého počtu celkovo hodnotených. QS World University Ranking totiž hodnotí len napríklad 700 univerzít a Šanghajský počíta s necelou tisíckou. Preto Európska asociácia univerzít (EUA) podrobila skúmaniu všetkých 13 relevantných svetových systémov pre hodnotenie vysokoškolských inštitúcií. Výsledky štúdie odhalili, že rebríčky pokrývajú len asi 1 – 3 % z celkového odhadovaného počtu univerzít na svete. Zvyšok teda ignorujú. Hodnotitelia často tvrdia, že nehodnotené univerzity nedosahujú parametre na objektívne posúdenie, no napriek tomu je trojpercentná obsiahlosť príliš malý rádius na uzurpovanie si objektivity v hodnotení najlepších škôl na celom svete. Slovenské školy už pravidelne rok čo rok majú problém dostať sa do vysokého hodnotenia škôl. V tomto roku bola Center for World University Rankings vyhodnotená Univerzita Komenského v Bratislave ako 732. najlepšia a stala sa najlepšie hodnotenou slovenskou univerzitou, zatiaľ čo v Českej republike sa do tisícky prepasírovalo výberovým sitom až päť univerzít. O tom, že jednotlivé hodnotenia škôl však nemusia odrážať skutočné vzdelanie, svedčí aj fakt v prospech Slovenska. Nezávislá súťaž vedomostí v programovaní ukázala na kvality slovenského školstva. ACM ICPC je prestížnou programátorskou súťažou, na ktorej sa zúčastňujú všetky najlepšie svetové univerzity. Tento rok sa do úvodných kôl zapojilo 2 286 univerzít z 94 krajín sveta. Univerzita Komenského je v histórii súťaže jedinou slovenskou univerzitou, ktorej sa podarilo prebojovať do finále súťaže – tento rok už po desiaty raz. Študenti Univerzity Komenského v nej porazili i prestížne svetové univerzity, akými sú Cambridge či Stanford. Napriek tomu má diplom z Harvardu vo svete neporovnateľne väčší cveng ako Univerzita Komenského.

Nie je to len o vzdelaní

Už dlhé roky kraľujú „najlepším“ univerzity ako Harvard, Cambridge, Oxford. V minulých časoch patril k najvyššej lige aj Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov. Mnohé z elitných škôl majú však spoločné omnoho viac ako len vzdelanie. Ide o nadväzovanie siete kontaktov. Nemusíme chodiť do Ameriky a rozpletať prepojenia biznisu, politiky a podnikania. Práve zmienený Moskovský inštitút sa stal spoločným menovateľom pre zakladateľov skupiny Penta. Spoznali sa v škole a potom neskôr v biznise. Mnohí študenti sa stretli v školských laviciach a o niekoľko rokov vo veľkom svete biznisu. Spoločné kamarátstvo neskrývajú a preto kuloárne známosti z dobrých univerzít tak podľa niektorých formujú vizáž sveta. Nejde pritom o žiadne tajné spolky, ale o elitných študentov, ktorí sa poznali ako spolužiaci na chodbách a po skončení školy vďaka prestížnemu diplomu majú dvere otvorené na tie najlepšie pozície. Dobrá škola je tak nielen o vzdelaní, ale predstavuje aj cennú vstupenku do dobrej spoločnosti.

Stredné školy pre celebrity

Úroveň základných a stredných škôl je pre ich počet zvyčajne vyhodnocovaná len na národných úrovniach. Na Slovensku patria dlhodobo k špičke Gymnázium v Košiciach, bilingválne v Sučanoch, či Škola pre mimoriadne nadané deti na Teplickej v Bratislave. Základné školy v rebríčku tých najlepších tento rok obsadili ZŠ na Skuteckého v Banskej Bystrici, ZŠ Horná v Ochodnici či ZŠ v Dlhej nad Cirochou. Ak svojmu dieťaťu chcete vydláždiť mimoriadnu úroveň vzdelania, je potrebné obyčajne splniť IQ aj vedomostné testy, či dokonca talentové skúšky ako vyžaduje gymnázium v Sučanoch. Výberové školy si napriek neustále klesajúcemu počtu žiakov na školách majú stále z čoho vyberať. Na slovenské pomery však história aj meno renomovaných stredných škôl ešte zaostávajú za svetovými trendmi. Svetlou výnimkou môže byť práve sučianske gymnázium, ktoré poskytuje klasickú formu internátneho štúdia pre deti z celého Slovenska a tak najlepšie kopíruje model zo zahraničia, kde je pre deti bežné skončiť mimo domova a ísť za lepším vzdelaním už v pätnástich rokoch.

Epicentrom súkromného elitného školstva je však Veľká Británia, kde si stredná škola Eton zakladá na povesti, že práve sem chodili britskí premiéri vrátane Davida Camerona. Ďalšími centrami vzdelania sú štvrte Harrow, Charterhouse, Rugby a Winchester. Sem chodia študovať deti hercov, spevákov či politikov. S miernym nádychom snobizmu tak už od strednej školy viac ako vzdelanie pestujú elitárske kruhy a prvé lásky v zmysle rovný rovného si hľadá. Aj takýto rozmer majú svetové elitné školy.

Prestíž niečo stojí

O tom, že školné je na vysokých školách povinná jazda, už nikto nepochybuje. Na Harvarde vyjde rok štúdia okolo 50-tisíc dolárov, no najlepší z najlepších, či zahraniční študenti sa môžu uchádzať o granty, ktorými kompenzujú školy svoju nedostupnosť. Inak to nie je ani medzi strednými školami. Na Slovenku podobný model súkromných elitných škôl s unikátnou prípravou zatiaľ nefunguje. Možno aj preto, že nie je dostatok financií. Tie si však v zahraničí školy vypýtajú priamo od rodičov žiakov. Vedia následne pritiahnuť učiteľské kapacity z krajiny i sveta. Učitelia Etonu zarábajú kráľovsky a riaditeľ školy príjmom presahuje britského premiéra. Za 26 000 libier na žiaka si to môžu dovoliť. Americká prestížna stredná Groton School napríklad stojí presne toľko ako Harvard. Oficiálne najdrahšou školou na svete je La Rosey vo Švajčiarsku, kde zapíšu dieťa za 80-tisíc eur na rok. V Českej republike diplomati a milionári svoje deti posielajú na School of Prague a za zmienku stojí aj prvá internátna stredná škola – súkromné gymnázium Open Gate, ktoré založil miliardár Petr Kellner. Možno práve táto škola má budúcnosť vyrovnať sa európskej či svetovej elite, no zatiaľ k nim má ešte predsa len ďaleko, hoci ponúka medzinárodnú maturitu aj školské uniformy. 

Zaujímavosti z hodnotenia vysokých škôl.

Na čo sa zameriavajú jednotlivé systémy hodnotenia?

Šanghajský rebríček

Hodnotí univerzity, z ktorých vzišli nositelia Nobelovej ceny a pritom kvalita vzdelania v celkovom hodnotení zaujíma len 10 % bodov. Zhodne 40 % zaváži kvalita pedagogického zboru a vplyv univerzity vo výskume.

World University Rankings

Zo svojho hodnotenia vylučuje univerzity s obmedzeným množstvom predmetov, alebo vedecké výstupy nedosiahnu 1 000 článkov. Až 30 % z hodnotenia zaberá kvalita výučby a zhodný podiel aj citácie vo výskume.

QS World University Rankings

Najviac zaváži akademická reputácia, ktorá má 40 % a až 20 % zohľadňuje úspešnosť samotných študentov, teda ich vzdelanie. Reputácia zamestnancov je len 10 % z celkového hodnotenia školy.

Leidenský rebríček

Ide o rebríček najviac sa sústreďujúci na indikátor vplyvu školy, teda najviac sa sledujú citácie, podiel v odborných publikáciách, ale aj medzinárodná spolupráca a podiel spolupráce na publikáciách.

Foto: Shutterstock

Aktuálne správy

tlacove spravy left arrowtlacove spravy right arrow