16. august 2017. Leonard. °C  drop down arrow
Svet financií jasne a pútavo
 

Prečo máme pod stromčekom darčeky, bozkávame sa pod imelom a pečieme sladkosti?

Marek Mittaš Marek Mittaš Marek Mittaš  30.12.2014 30.12.2014  

Vianoce sú vnímané najmä ako kresťanský sviatok. Symboly aj tradície sa však vyvíjali už dávno pred vznikom kresťanstva. Aj mnohé pohanské zvyky prenikli do kresťanských tradícií a dnes presakovanie reformných myšlienok umožňuje prežívať radosti Vianoc aj tým, ktorí neboli pokrstení. Čo sa teda skrýva za hlavnými symbolmi Vianoc?

 

Vianočný stromček

Práve pôvod najväčšieho symbolu Vianoc, akým je vianočný stromček, je pomerne nejednoznačný. Niektoré zdroje uvádzajú, že ide o čisto kresťanský zvyk, kde sa spájajú dva náboženské symboly: svetlo a život. Na druhej strane sa Ježiš Kristus podľa evanjelia narodil v Betleheme, v krajine, kde by o zasneženej jedličke mohli iba snívať, pretože teploty tam nikdy neklesnú pod úroveň mrazu. Vianočný stromček ale vyrástol zo symbolu zelenej ratolesti – znaku znovuzrodenia. Ten sa často využíval práve v období konca decembra a začiatku januára. Napríklad v Egypte už vo štvrtom storočí pred Kristom slávili Vianoce zelenými vetvičkami a to nie 25. decembra, ale 6. januára. Bol to čas, keď Níl doniesol do polí vlahu, novú vodu a začínala sa v tomto kraji príprava na sezónu. V našich zemepisných šírkach sa o znovuzrodení a jari ešte nedá hovoriť, ale vianočný stromček, ako večne zelený krík, sa pretvoril na symbol trvácnosti, kolobehu života a začiatku roka.

So zdobením vianočného stromčeka začali údajne skôr protestanti ako katolíci. Katolícka cirkev považovala tento zvyk za pohanský, pretože niektoré germánske kmene vraj týmto spôsobom uctievali boha Wotana. Rovnako ako Kelti, ktorí zase takto uctievali boha Slnka a jeho večný život.

Či už ozdobený vianočný stromček v podobe, akej ho poznáme dnes aklimatizovali kresťania, alebo nie, dá sa efektívne spojiť s tradíciami obnovy života a faktom je, že pohľad naň už stáročia spôsobuje radosť obrovskému množstvu ľudí v mnohých krajinách.

Vianočný darček

Hovoríme, že darčeky nie sú podstatné, ale hreje nás pri srdci, keď si na nás niekto aspoň maličkosťou spomenie. Kresťania tvrdia, že darček znázorňuje ten najväčší dar, ktorý sme mohli prijať, a to narodenie samotného Ježiša Krista. Rozdávanie darov by sme mohli pokladať za jednu z naozaj kresťanských tradícií, ktorú si naopak prisvojili aj pohania. Lenže samotné rituálne obdarovávanie malo oporu už v biblických časoch Starého zákona. Darčeky sa v podobe obety odovzdávali bohom aj duchom. Tento princíp uplatňovali už dokonca aj animálne kmene. Každý dar je symbolom istej obety, ale zároveň radosti z naklonenia si obdarovaného. Čiže ak dar, tak taký, ktorý naozaj poteší a to bez ohľadu na cenu. Myslite na to, keď sa budete naháňať po nákupných centrách a vyberať darčeky pre svojich blízkych...  

Koledy

Len málo piesní, ktoré dnes patria ku koledám, vzniklo k príležitosti Vianoc. Až od 13. storočia sa začali koledy skladať ako vianočné piesne. No aj dovtedy oslavy slnovratov či slávnosti sprevádzali spevy. Prvé koledy boli rímske piesne prevzaté z rímskych spevníkov. Ich úlohou bolo osviežiť Vianoce a dať im patričnú úctu sviatku. Pretože v minulosti boli piesne ešte výraznejšou črtou osláv ako je to dnes. Moderná tradícia koledovania od dverí ku dverám už tiež bola dobre známa. Koledovanie, teda „caroling“, má základ v slove carol – koleda a je odvodené od carole alebo carula, čo v preklade znamená kruhový tanec. Základ kolied teda môže siahať až ku kruhovým tancom dávnych šamanov. Ako sa zdá, niektoré tradície si nesieme už od počiatkov civilizácie, akurát im hovoríme Vianoce.

Imelo

V kostoloch imelo nenájdete. Ide o najpohanskejší symbol celých Vianoc, ktorý môžeme vidieť v uliciach. Predstavuje parazitickú rastlinu, ktorá sa priživuje na stromoch a práve počas Vianoc je vo svojom rozkvete. Imelo je bájnou a mýtickou rastlinou. Gréci verili, že práve toto je rastlina, ktorú Aeneas doniesol ako zlatú ratolesť a dokázal tak poraziť boha Baldura. Imelo je mýtické už od čias, ako ho prvý raz sňali zo stromu. V kresťanskej tradícii sa len tak okrajovo spomína ako mužská sila, ale nie je príliš výrazným prvkom, keďže sa spája s číro pohanskou mytológiou. K ochrane domovov pred požiarom sa používalo dlhé roky. Bozkávať sa pod imelom je moderné od 16. storočia. Tento zvyk pochádza z Anglicka a udomácnil sa po celom svete. Imelo sa stalo najromantickejšou vianočnou dekoráciou, hoci je jedovaté a jeho požitie spôsobuje hnačku a kŕče v žalúdku.

Vianočné sladkosti

Rozhodne nie sú len spestrením sviatkov, ale jeho značnou súčasťou. Sladkosti a vianočné koláčiky nestoja len za priberaním počas sviatkov. Sladkosti symbolizujú hojnosť. Je známe, že v dávnych časoch boli sladkosti pôžitkom a vymoženosťou len bohatých vrstiev. Nižšie vrstvy používali med alebo melasu. Cukrovinky teda symbolizujú luxus, štedrosť a prosperitu. Tu sa kresťanské tradície opreli o Bibliu, v ktorej sa píše, že samotný Boh zvestoval Abrahámovi, že sa o svoj ľud postará v podobe sladkej manny. Symboly zákuskov tak majú predstavovať práve láskavú starostlivosť, ktorá každému človeku dobre padne. Každý hlt vianočnej pochúťky nám má pripomínať, že niekto (možno tam hore) sa o nás láskavo stará a to bez ohľadu na vierovyznanie. Možno aj preto sú Vianoce sviatkom lásky a pokoja, kedy by nikto nemal byť sám a podeliť by sme sa mali nielen o sladkosti, ale najmä o toľko spomínanú lásku... 

Foto: Stockfresh

Aktuálne správy

tlacove spravy left arrowtlacove spravy right arrow