20. október 2017. Vendelín. °C  drop down arrow
Svet financií jasne a pútavo
 

Spoločenská etiketa a biznis protokol Všetko so všetkým súvisí – nič neexistuje izolovane

NextFuture NextFuture NextFuture  30.10.2014 30.10.2014  

Naše stretávanie sa na stránkach časopisu NEXT FUTURE nebude dôvodom na to, aby som prispela k zdokonaleniu spoločenskej pretvárky, s ktorou sa občas stretávam v našom „kmeni“, v našej krajine. Je to môj príspevok k zmene životného štýlu, to znamená slušným správaním spríjemniť život sebe, svojmu okoliu, svojim blízkym v kruhu rodiny či priateľov alebo aj širšej verejnosti. Chcem prispieť k zmene láskavosťou a vytváraním harmónie v zmysle: „žiť v rytme s našou planétou“ a so sebou samým.

 

Hovorí sa, že pri frekvencii 7,8 Hz je človek najpokojnejší a šťastný. Jeho mozog vtedy produkuje endorfíny. Je to stav duševnej aktivity na rozhraní hladín alfa a theta, konkrétne na frekvencii okolo 7,83 Hz, ktorá má veľmi blahodarný vplyv na nás všetkých. Možno je to aj preto, že na tejto frekvencii pulzuje geomagnetické pole Zeme. Je to frekvencia rytmu s našou planétou. Rovnaké vibrácie boli namerané na miestach Stonehenge, Delfy a v pyramídach.

Čoraz viac sa hovorí o tom, že všetko okolo sú frekvencie. Vedci zistili, že atómy sú podstatou všetkého, sú formou energie a teda frekvencie. Na začiatku bolo slovo – teda frekvencia. Žijeme v priestore vibrácií a aj my sme vibrácie.

Čokoľvek a akokoľvek vnímame, vnímame vo forme mozgových frekvencií – vidíme frekvencie svetla, farby, počujeme frekvencie zvuku, vône, dotýkame sa navzájom rukami, liečime rukami atď. To všetko sú určité formy frekvenčných interakcií.

Slová, ktoré používame, zafarbenie hlasu, intonácia, rytmus reči, pauzy, ktoré pri reči robíme, spôsob vyjadrovania, gestá, mimovoľné pohyby, naša chôdza, rytmus našej chôdze, ladnosť pohybov, naša vôňa – tým všetkým pôsobíme na iných a iní pôsobia na nás.

Vytvárajme okolo seba harmóniu, ktorá pramení z našej vlastnej harmónie, z dôvery v seba, z úcty k sebe samému, z lásky k sebe a z viery v seba.

Pri pozorovaní ľudí okolo seba väčšina z nich pozná základné zásady, ktoré sa tradujú v rodinách – tie, ktoré vyplývajú zo zvyklostí, zo spoločenskej etikety. Ľudia vedia, komu dať prednosť vo dverách, kto prvý podáva ruku, kto sa prvý pozdraví. No menej už ovládame pravidlá správania sa na pracoviskách, v práci – pravidlá biznis protokolu.

Úsilie byť slušným, mať ušľachtilé spôsoby správania, byť zdvorilým človekom by malo vychádzať z vlastného presvedčenia. Nie preto, že to vyžaduje nejaký protokol alebo nejaký iný človek. Jednoducho preto, že to považujeme za správne a potrebné my sami. Vyvolávať len dojem slušných spôsobov, to ľudia okolo nás veľmi rýchlo odhalia.

Myslím si, že cieľom snaženia sa je približovanie sa k dokonalosti. Celkom by to zmenilo náš život a jeho kvalitu, keby sa nám to podarilo aspoň na sedemdesiatpäť percent.

Faux pas  

Ak sa nesprávame podľa pravidiel všeobecne prijatých v spoločnosti alebo na pracovisku, dopúšťame sa faux pas.

Faux pas (čítaj fó pa) znamená chybný krok (potknutie sa, poklesok, nesprávne, falošné). Faux pas sa dopúšťame nielen na večierkoch, v spoločnosti, ale aj doma, v kruhu širšej rodiny i v pracovných tímoch.

Môžeme to označiť ako obyčajnú nevychovanosť alebo neslušnosť. Nepozdraviť sa, keď odchádzame z domu, neodpovedať na pozdrav susedovi, nedať prednosť niekomu vo dverách, pomýliť si niekoho s niekým, použiť slovo, slovné spojenie, ktoré vyjadruje niečo iné, podať ruku ako prvý osobe v istej pracovnej pozícii – to je tiež faux pas.

To, aké sú medziľudské vzťahy, to, či sú ľudia k sebe navzájom láskaví, ohľaduplní, taktní a či sú takí aj sami k sebe, závisí do určitej miery aj od toho, ako fungovala rodina či spoločenstvo ľudí, v ktorom vyrastali. Učíme sa nielen formou zákazov a príkazov („pozdrav, netlač sa, uvoľni miesto, nemľaskaj, nesŕkaj, počúvaj a pýtaj sa, neukazuj prstom...“), ale aj napodobňovaním vzorov či autorít, toho, ako sa správajú ľudia okolo nás. V rodine získavame návyky toho, ako sa správať, čo sa patrí a čo nie. V škole by sa mali tieto návyky utvrdzovať a prehlbovať.

Je povinnosťou vzdelaných ľudí pestovať ušľachtilé spôsoby a šíriť ich okolo seba. A vlastným príkladom odstraňovať zakorenenú vonkajšiu nedbanlivosť a spoločenskú neobratnosť a bezradnosť.

Ľudia premýšľajú a túžia stretávať sa s inými, ktorí majú cnostné spôsoby, aj keď nemajú akademické vzdelanie. Akoby sa väčšine páčili ľudia dobrých spôsobov a mravov. Zdá sa mi, že ľudia sú vyhladovaní – túžia si niekoho vážiť, niekoho, kto je vo vnútri aj navonok krásny a ušľachtilý. Základom ušľachtilého správania je skromnosť, prostota = ozajstnosť, prirodzenosť, zdržanlivosť a ovládanie seba a svojho správania, k čomu potrebujeme vôľu.   

Etiketa a protokol

Etiketa je súbor pravidiel a zvyklostí správania sa v spoločnosti, resp. súbor pravidiel o spoločenskom správaní.

Biznis protokol je súbor pravidiel a zvyklostí v pracovnom či obchodnom správaní.

Diplomatický protokol určuje medzinárodne uznávané pravidlá a zvyklosti, ktorými sa spravuje po formálnej stránke styk predstaviteľov rôznych štátov a činnosť diplomatov.

Štandardy správania si vytvárajú rôzne firmy a spoločnosti na základe všeobecne akceptovaných spoločenských zvyklostí a hodnôt pre svojich zamestnancov.

My sa pokúsime zamerať na správanie sa v biznise, v pracovných vzťahoch. Rozoberieme si, prečo je to potrebné, ako dodržiavaním istých rituálov vytvárame a pestujeme (v plnom význame slova) korektné, efektívne a dobré dlhodobé pracovné vzťahy.

„Dokonalosť je norma nebies. Iba túžba po dokonalosti je normou človeka.“ J. W. Goethe “

Základným rozdielom medzi spoločenskou etiketou a biznis protokolom je prednosť poradia.

V spoločenskej etikete má prednosť starší a žena. V biznis protokole je prednosť daná pracovnou pozíciou. Prednosť má človek na vyššej pracovnej pozícii bez ohľadu na vek a pohlavie.

Pri love mamutov, ako ja zamestnanie označujem, nie je prioritné ani pohlavie a ani vek. Rozhodujúce je, či danú pozíciu človek „drží“, ustojí, alebo nie. Lovíme. Pracujeme. Peniaze, ktoré za prácu dostaneme, slúžia najmä na to, aby sme žili svoje príbehy. Správanie sa v týchto dvoch oblastiach podlieha iným pravidlám. Samozrejme, ak vám biznis aj osobný život funguje ako si želáte, nemeňte nič.

V niektorých kultúrach je to ešte úplne inak. Napríklad v Japonsku sa správanie človeka  zakladá na tatemae a honne. Honne sú pravé pocity. Tatemae je tvár, ktorú ukazujete svetu.  V našej kultúre akoby sme sa usilovali hrať len jednu rolu a nazývame to úprimnosťou. Ale v živote máme rozličné životné roly a k nim prináleží aj iný spôsob správania sa a iné rekvizity, ktoré dokresľujú či podčiarkujú danú rolu. Ponúkať okoliu len jednu svoju tvár, len jeden spôsob správania, nám môže spôsobiť pocit, že nám svet nerozumie. Niekedy to svet a ľudia v ňom môžu odčítať ako našu necitlivosť, hrubosť či aroganciu.

Japonci pokladajú za dôležitejšiu tatemae pre funkciu a blaho spoločnosti. Pri komunikácii s človekom na vyššej pracovnej pozícii alebo starším človekom používajú dokonca rozličný jazyk – keigo, slušnejšia japončina.

Foto: archív PhDr. Ľubice Mižičkovej

Aktuálne správy

tlacove spravy left arrowtlacove spravy right arrow