28. jún 2017. Beáta. °C  drop down arrow
Svet financií jasne a pútavo
 

Zuzana Kamasová: Najlepšou motiváciou je robiť to, čo vám robí radosť

Alica Balaščíková Alica Balaščíková Alica Balaščíková  12.5.2014 12.5.2014  

Zuzana Kamasová je priekopníčkou profesionálneho golfu na Slovensku. Môže sa pýšiť výhrami na celosvetových prestížnych turnajoch. Koncom roka 2013 ukončila svoju profesionálnu kariéru a začala sa golfu venovať z kancelárskeho prostredia.

 

Na konci roka 2013 ste ukončili svoju golfovú kariéru. Aké zmeny nastali vo vašom živote a čomu sa v súčasnosti venujete?

Život sa mi zmenil úplne. Koncom roka som ukončila kariéru kvôli zraneniu ruky a cítila som, že táto životná kapitola sa končí. Iste, bola krásna a dlhá. S týmto obdobím sa mi spája mnoho pekných zážitkov. Videla a spoznala som veľa ľudí, ale na druhej strane som prišla o svoje súkromie. Teším sa, že táto kapitola je za mnou. Prijala som funkciu generálnej sekretárky v Slovenskej golfovej asociácii. Je to pre mňa zmena sedieť v kancelárii. Viac sa stretávam s rôznymi ľuďmi a s obchodnými partnermi a nemusím ísť hneď ráno na tréning. Má to však aj svoje mínusy. Kancelárska práca je možno super, keď je zima, ale myslím si, že ako sa bude otepľovať, znovu ma to bude ťahať von na green. V budúcnosti by som si chcela založiť vlastnú akadémiu. Bezprostredne po ukončení kariéry som sa na to necítila. Chcela som pomôcť slovenskému golfu, takže som prijala ponuku v SKGA s tým, že svoje trénerské plány môžem zrealizovať neskôr.

V rámci Slovenskej golfovej asociácie sa venujete najmä amatérskemu golfu. Ako je to na Slovensku s profesionálnymi hráčmi golfu?

Na Slovensku Slovenská golfová asociácia združuje len amatérskych hráčov. Profesionáli sú tí, ktorí hrajú alebo učia. Väčšina golfistov však potom len učí, keďže ako profesionálni hráči by sa zväčša neuživili. Z aktívnych profesionálnych hráčov som bola vlastne jediná.  Je to ťažký chlebíček a čo sa týka golfu, sme ešte stále tak trochu v plienkach v porovnaní s európskou alebo svetovou špičkou. Som členkou českej PGA, kde je veľa českých aj slovenských profesionálov. Tam som absolvovala trénerský kurz. Venujem sa trénerskej činnosti s našou reprezentáciou ako asistentka repre trénera. Robím tam s deťmi, čo ma veľmi baví. Rada by som vychovala nejakú nádej, s ktorou by sa nám podarilo kvalifikovať sa na olympiádu.

Objavili ste v niektorom z detí, s ktorými pracujete, talent, ktorý dáva nádej, že by sa vám toto krásne želanie splnilo?

Áno, len mám často pocit, že niekedy chcú rodičia viac ako deti. Je rozdiel, ak vychádza túžba priamo od dieťaťa, ako keď to robí len preto, že musí alebo by malo. Chýba mi u niektorých vlastné chcenie. Sú to šikovné deti nasmerované správnym smerom. Je tam mnoho „spiacich“ talentov. Deti často nevedia, čo od roztopaše, a aj golf je pre nich veľakrát len roztopašou.

Čo vás priviedlo ku golfu?

Keď som mala 19 rokov, bola som s rodičmi na dovolenke a tam som si vyskúšala golfovú hru. Predtým som lyžovala, hrala volejbal a jazdila na koňoch. Zapáčilo sa mi to a rozhodla som sa golfu venovať. Po ôsmich mesiacoch som sa zlepšila dostatočne na to, aby som dostala ponuku na golfové štipendium na univerzite v USA, kam som odcestovala a ostala tam päť rokov. Dva roky som študovala na Floride a dva roky v Severnej Karolíne. Bola to náhoda, a možno keby nebolo takejto náhody, ani moja profesionálna golfová kariéra by sa nemala kde rozbehnúť. Veľmi sa teším, že som dostala v živote túto šancu a bolo na mne, či ju využijem, alebo nie.

„Rada by som vychovala nejakú nádej, s ktorou by sa nám podarilo kvalifikovať sa na olympiádu.“

S profesionálnym golfom ste začínali ako prvá a jediná na Slovensku. Aké boli vaše začiatky?

Bola som taký pokusný králik, nevedela som, do čoho idem, čo bolo možno na druhej strane aj dobre. Keby som vedela, čo všetko ma čaká, mala by som predsudky a obavy.  Bolo by to iné, keby som nebola prvá. Mňa však možno ťahalo dopredu práve to neznáme. Šport mi prináša radosť. Golfové ihriská sú vybudované na prekrásnych miestach a ja som vždy rada cestovala a spoznávala nové kultúry a jazyky. Okrem Južnej Ameriky som s golfom precestovala úplne všetko.

Ako vnímate golf na Slovensku? Hovorí sa o ňom často ako o snobskom športe. Čo si o tom myslíte vy?

Golf má nálepku snobského športu, lebo má svoje pravidlá a má určitý „snobský“ imidž. Snobský ale nie je a nie je ani tak finančne náročný ako mnohí tvrdia. Ale je to práve tým, že nie je až taký rozšírený. Keď pred 20 – 30 rokmi prišiel tenis, tiež mu ľudia dávali podobné prívlastky. Vždy keď je niečo nedostupné a je toho málo, je to vnímané takto. O to sa práve snažíme, aby bol golf prístupnejší. Ešte chvíľu potrvá, kým tu bude dostatok golfových rezortov a bude tu možnosť voľby medzi tými lacnejšími a drahšími. Všetko ostatné okolo golfu ako palice či oblečenie sa už dá kúpiť v rôznych cenových hladinách. V krajinách, kde je golf novodobým športom, je vnímaný ako snobský. Je to o povedomí. Napríklad v Škótsku, ktoré je kolískou golfu, je to šport ako každý iný. Niekedy mám pocit, že sa tomu táto nálepka dáva zámerne, aby sme sa vyčlenili a dokázali si, že sme iní. Dokonca na Slovensku a v Českej republike to niektorých ľudí teší a veľakrát sú práve kvôli tomu radi videní na greene.

„Keby som vedela, čo všetko ma čaká, mala by som predsudky a obavy pustiť sa do toho.“

Čo by ste poradili začínajúcim športovcom alebo komukoľvek, komu chýba motivácia?

Ak máte z toho, čo robíte radosť, budete to robiť aj naďalej a nepotrebujete žiadnu inú motiváciu. Treba si len nájsť pre seba to pravé, čo vás teší a robiť to na maximum. Nemôžete sa zmýliť, pretože ak vám niečo robí radosť, máte z toho silné emócie. Môže to byť čokoľvek. Neplatí to len pri športe, pokojne to môže byť napríklad aj zmysluplná kancelárska práca.

„Ak máte z toho, čo robíte radosť, budete to robiť aj naďalej a nepotrebujete žiadnu inú motiváciu.“

Stali ste sa jednou z tvárí neinvestičného fondu Euro deťom, ktorý podporuje aj magazín Next Future. Ako vnímate tento projekt a prečo ste sa rozhodli podporiť ho?

Páči sa mi myšlienka, z ktorej tento projekt vznikol. Zakladateľka tohto projektu ma oslovila s tým, že nevie, do čoho konkrétne sa púšťa. V tom čase to bolo takpovediac v plienkach. Poznala len zopár rodičov, ktorí sa jej ozvali a potrebovali pomôcť. Nie je to projekt, na ktorom by chcel niekto zbohatnúť. Naozaj ide o to pomôcť druhým a hlavne viem, že to, čo sa do fondu odovzdá, sa naozaj dostane k ľuďom, ktorí pomoc potrebujú.

Ďakujeme za rozhovor.

Foto: archív Zuzany Kamasovej

Aktuálne správy

tlacove spravy left arrowtlacove spravy right arrow