17. november 2017. Klaudia. °C  drop down arrow
Svet financií jasne a pútavo
Quotes by TradingView
 

Druhý pilier ako (neistá) budúcnosť dôchodkov

Ján Beracka Ján Beracka Ján Beracka  2.6.2016 2.6.2016  

Dôchodkový systém, založený na prvom pilieri, ktorý na Slovensku zatiaľ funguje, má obrovskú slabinu v tom, že je citlivý na demografický vývoj. Demografické trendy sa vládnym rozhodnutím od stola upraviť nedajú, je preto nevyhnutné upravovať dôchodkový systém. Cestou z problémov by mohol byť aj druhý pilier, čelí však viacerým problémom a hrozbám.

 

Správne nastavený fungujúci pilier umožňuje každému pracujúcemu, aby si počas produktívneho života zabezpečil prostriedky na vlastný dôchodok na osobnom účte. Tento koncept je vo svojej čistej podobe imúnny voči nepriaznivým demografickým trendom, keďže každý pracujúci si buduje svoj dôchodok a pomer pracujúcich a dôchodcov tak nie je dôležitý.

„Pri starobnom dôchodkovom poistení platí veľmi nepríjemná trojčlenka, ktorá musí byť vyvážená: výška platených odvodov, dĺžka platenia týchto odvodov, teda dĺžka zamestnania, a dĺžka poberania dôchodku určia výšku dôchodku tak, aby bol systém ako-tak vybalansovaný,“ hovorí Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti. „Aby priemerný človek s priemernou mzdou, priemerným vekom dožitia dostal na dôchodku zhruba toľko ako zaplatil odvody. Táto trojčlenka je na Slovensku porušená pri starobných dôchodkoch a najmä pri výsluhových dôchodkoch,“ hovorí.

Druhý pilier začal na Slovensku fungovať v roku 2005. Je samozrejmé, že nebolo možné okamžite zrušiť prvý pilier a nahradiť ho druhým. Druhý pilier si totiž vyžaduje vybudovanie kľúčovej dôchodkovej rezervy. Od roku 2005 tak funguje prvý dôchodkový pilier súbežne s druhým pilierom.

Ešte od 1. januára 2005 platilo, že sociálne odvody vo výške 28,75 % vymeriavacieho základu sa menili. Ľudia platiaci sociálne odvody sa mohli rozhodnúť, že vstúpia do druhého piliera. Tí, ktorí tak neurobili, rozdelili svoje sociálne odvody tak, že 18 % vymeriavacieho základu išlo do fondu starobného poistenia, 6 % základu putovalo do fondu invalidného poistenia a 4,75 % vymeriavacieho základu do rezervného fondu. Tí, ktorí sa rozhodli do druhého piliera vstúpiť, rozdelili svoj príspevok do fondu starobného poistenia tak, že 9 % išlo do priebežného dôchodkového piliera na dôchodky súčasných dôchodcov a 9 % do druhého piliera, teda  na osobný účet, ktorý spravuje dôchodková správcovská spoločnosť.

Druhý pilier v neistote

Druhý pilier je však v podstate neustále terčom dôchodkových reforiem a dostáva sa tak do neistoty. Za všetko hovoria zmeny účinné od septembra roku 2012. Táto novela určila, že sadzba príspevkov do druhého piliera klesla z 9 % vymeriavacieho základu na 4 % vymeriavacieho základu. Od roku 2017 sa pritom má sadzba príspevkov do druhého piliera zvyšovať o 0,25 percentuálneho bodu až na úroveň 6 %. Táto reforma je jasným signálom, že prvý pilier nestíha a sanuje ho druhý pilier. Na jednej strane sú úpravy potrebné, pretože pre mnohých ľudí už bolo nevýhodné do druhého piliera vstupovať, na druhej strane sa druhý pilier oslabuje, a to znamená problém. Oslabenie druhého piliera následne istým spôsobom kompenzuje novela účinná od 1. januára 2013. Tá umožňuje zvyšovať nasporenú sumu v druhom pilieri o dobrovoľné príspevky.

 

Systém sporenia na dôchodok však sprevádzajú viaceré problémy. V roku 2008 vtedajší prezident Ivan Gašparovič poznamenal, že Slovensko má „žiaľbohu a niekedy aj chvalabohu, že žiaľbohu“ lacnejšiu pracovnú silu. To môže byť jedno z lákadiel pre investorov, samozrejme, to však prináša aj hrozby. Nízke mzdy sú z pohľadu dôchodkového systému jednoznačným problémom, keďže hrozí, že si sporitelia na svoj dôchodok nenasporia dosť. 

 

Druhý pilier však počas svojej existencie mal aj ďalšie elementárne starosti a reformy sú potrebné. Významnou bola takzvaná anuitná novela účinná od roku 2015. Desať rokov existencie druhého piliera totiž znamenalo, že na rad malo prísť prvé vyplácanie dôchodkov, neexistoval však zákon, ktorý by vyplácanie dôchodkov upravoval. Práve tomu sa anuitná novela venuje. Spôsobov, akými je možné dôchodok vyplácať, je viacero. Do úvahy prichádza doživotný dôchodok, dočasný dôchodok aj programový výber.

Celý systém však rozkývali štyri obdobia, počas ktorých bolo možné systém druhého piliera slobodne opustiť. Od začiatku existencie tohto piliera sa totiž vedie pomerne horlivá diskusia o tom, komu je druhý pilier určený a kto doň nepatrí. Z druhého piliera sa dalo vystúpiť naposledy v minulom roku.

„Nastavenie pravidiel pre sporivú fázu v druhom pilieri je od roku 2013 pomerne stabilné a podľa nášho názoru aj dobre nastavené. Anuitná novela platná od roku 2015 bola prínosom, keďže podľa dovtedy platných pravidiel sa poistné doživotné produkty vyplácať vôbec nedali,“ upozorňuje Miroslav Kotov, portfólio manažér  Allianz – Slovenská d. s. s. „Následné otvorenie druhého piliera hodnotíme negatívne, keďže druhý pilier potrebuje predovšetkým stabilitu,“ dopĺňa.

„Necítim nejakú zásadnú potrebu ‚technického‘ nastavenia druhého piliera. Určite sa dá baviť o nejakých vylepšeniach, či už v sporiacej, alebo výplatnej fáze, ale ako hovoríme už roky, dôchodkový systém potrebuje najmä stabilitu,“ hovorí Peter Socha, prevádzkový riaditeľ spoločnosti AXA.

Zmeny teda vyznievajú neutrálne, najväčšiu kritiku si vyslúžili práve otvorenia piliera. „Niektoré zmeny boli dobré, iné naopak. Za negatívnu považujem otvorenie druhého piliera s následnou jednostrannou kampaňou, ktorá sporiteľov viac zaviedla ako poučila. Vystupujúci sporitelia tým nepriamo ovplyvnili výnos zostávajúcich sporiteľov,“ hovorí Stanislav Žofčák, predseda predstavenstva Poštovej banky, d. s. s.

„Budúce smerovanie a vývoj dôchodkového sporenia v druhom pilieri je ťažké odhadnúť, pretože závisí od vôle politikov. Časté zmeny pravidiel sporenia neprospievajú stabilite dlhodobých investícií a stratégií,“ upozorňuje Mário Adámek, člen predstavenstva AEGON, d. s. s. „Veríme, že systém bude postupne stabilizovaný a s nasledujúcimi rokmi prinesie spokojných sporiteľov. Sporenie v prvom pilieri bude s pribúdajúcimi  rokmi vystavené čoraz väčšej záťaži,“ dopĺňa.

Zásahy do druhého piliera však nie sú jedinou okolnosťou, ktorá ohrozuje výnosy z druhého piliera.  Problém predstavujú aj aktuálne nízke úrokové sadzby. „Nízke úrokové sadzby majú vplyv najmä na garantované fondy, kde sa výnos u tých najlepších pohybuje okolo jedného percenta na ročnej báze. Tak je aj celkový výnos nižší ako sme očakávali. Úrokové sadzby sú na historických minimách a ani ostatné kroky Európskej centrálnej banky (ECB) nenasvedčujú tomu, že by sa to malo posunúť smerom hore,“ hovorí Žofčák.

Garantované fondy pritom znamenajú, že prostriedky z druhého piliera sú investované bezpečnejšie, výnos je teda nižší, reálny výnos poskytujú negarantované fondy. Garantované fondy investujú predovšetkým do dlhových cenných papierov.

V tejto chvíli je zároveň ťažké predpovedať, ako sa bude vyvíjať výnosnosť druhého piliera. Podľa Miroslava Kotova budú rozhodovať tri faktory. Prvým faktorom je legislatíva, teda nastavenie zákonných pravidiel. Druhým faktorom je trh, ktorý rozhodne o vývoji kapitálových trhov. Treťou dôležitou okolnosťou je podľa Kotova rozhodnutie sporiteľov o rozložení svojich prostriedkov medzi garantované a negarantované fondy.

„Rastu napomôže aj postupné zvyšovanie odvodov. Z pohľadu samotného sporiteľa by to bolo aj zvýšenie počtu platiteľov dobrovoľných príspevkov. No a netreba zabúdať ani na to, že drvivá väčšina sporiteľov je v garantovaných fondoch s výnosom okolo jedného percenta ročne,“ hovorí Stanislav Žofčák.

Na neistotu okolo celého dôchodkového systému upozorňuje aj Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR SR). „Ako bude vyzerať systém v nasledujúcich rokoch, bude, samozrejme, závisieť od množstva faktorov, predovšetkým ekonomických: vývoja domácej i svetovej ekonomiky, miery zamestnanosti, produktivity práce, až po stav na akciových trhoch,“ uvádza hovorca Michal Stuška.

Tretí pilier

Na dôchodok sa dá sporiť aj inak ako povinnými a dobrovoľnými príspevkami do druhého piliera. Dôchodkový systém totiž obsahuje aj tretí pilier, ktorý spravujú doplnkové dôchodkové spoločnosti. Tento nástroj je zaujímavý najmä preto, že na sporení na dôchodok sa môže spoločne so zamestnancom podieľať jeho zamestnávateľ. Ten sa môže slobodne rozhodnúť, či bude zamestnancovi do tretieho piliera prispievať. Tieto príspevky sú daňovým nákladom do výšky 6 % zo mzdy a náhrady mzdy zamestnanca, ktorý je účastníkom sporenia. Tretí pilier je povinný v prípade, že ide o pracovníka v rizikovom povolaní. Účastník si zároveň môže od roku 2014 znížiť základ dane o 180 eur.

Foto: Stockfresh

Aktuálne správy

tlacove spravy left arrowtlacove spravy right arrow