26. september 2017. Edita. °C  drop down arrow
Svet financií jasne a pútavo
 

Eva Dragúnová Lukáčová: Ľudí do tímu si vyberám podľa chémie

Alica Balaščíková Alica Balaščíková Alica Balaščíková  14.4.2014 14.4.2014  

Eva Dragúnová Lukáčová si stihla popri výchove dieťaťa vybudovať úspešnú kariéru oblastnej riaditeľky v Allianz – Slovenskej poisťovni. Dnes tvrdí, že dosiahla životnú úroveň, po ktorej vždy túžila. Pôsobí na východnom Slovensku a môže byť príkladom toho, že materstvo nie je na pracovnom trhu hendikepom.

Prečo ste sa rozhodli pôsobiť práve v spoločnosti Allianz – Slovenská poisťovňa?

Moja mama pracovala 40 rokov ešte v bývalej Slovenskej poisťovni. To ma inšpirovalo a počas štúdia na vysokej škole som začala pracovať v Allianz – Slovenskej poisťovni, na oddelení obchodu v rámci predaja poistenia. To bola cesta, ktorá ma doviedla od roku 2003 k súčasnej riaditeľskej pozícii.

Na tejto ceste ste sa určite stretli s prekážkami. Čo bolo pre vás najťažšie?

Povedomie ľudí. Poisťovníctvo v ľuďoch evokuje nie práve pozitívne pocity. Keďže som skončila vysokú školu s červeným diplomom z ekonómie, každý sa čudoval, prečo som sa rozhodla pre prácu v poisťovníctve. Ja som však poznala výhody tejto práce, keďže som sa jej venovala už počas štúdia. V tom čase moji spolužiaci vykladali tovar v hypermarkete a ja som robila službu občanom. Ja som pri  pracovnej dobe prispôsobenej štúdiu zarobila štyrikrát viac ako oni. Vedela som, že ma táto práca baví a chcem ju robiť. Už aj dnes, keď prijímam do svojho tímu obchodníkov tvrdím, že táto práca je poslaním. Treba veriť, že to, čo robím, je pomoc ľudom a keď sa im stane to najhoršie, sme to my, kto zaklope na dvere a prinesie peniaze.

„Keď sa stane to najhoršie, sme to my, kto zaklope na dvere a prinesie peniaze.“

Nie je ťažké všimnúť si, s akým zanietením hovoríte o svojej práci. V čom vidíte výhody práce v poisťovníctve oproti iným zamestnaniam?

Som človek, ktorý má rád výzvy. Chcem byť najlepšia v tom, čo robím a za svojím cieľom idem, kým ho nedosiahnem. Výhodou tejto práce je pre mňa preto možnosť ukázať, čo vo mne je. Verím, že v každom z nás je nejaký potenciál a záleží na nás, čo všetko sme ochotní urobiť pre dosiahnutie úspechu.

Hlavne v začiatkoch bolo pre mňa najväčšou výhodou aj to, že som si mohla sama organizovať pracovný čas. Keď som v Allianz – Slovenskej poisťovni, nastúpila na manažérsku pozíciu, bolo to pre mňa dôležité, keďže som mala malé dieťa. Každá mamička vie, že je to náročné a treba to nejako zosúladiť.

Dá sa to zosúladiť? Nejde niekedy práca na úkor rodiny alebo naopak?

Všetko si vyberá svoju daň, nič nie je ideálne alebo stopercentné. Dôležitá je pre mňa podpora okolia, najmä môjho manžela a mojej mamy, ktorá ma vie pri dieťati zastúpiť, ak som na služobnej ceste, na porade či na školení. Aj na Slovensku  existuje možnosť pre mladé mamičky bez akejkoľvek praxe dosiahnuť úspech. Treba sa len chytiť príležitosti, ktorá sa naskytne. Nie je dobré chápať dieťa ako hendikep. Ja sama som príkladom mamičky, ktorá je na riadiacej pozícii a dokáže sa venovať práci aj rodine.

„Aj na Slovensku existuje možnosť pre mladé mamičky bez akejkoľvek praxe dosiahnuť úspech.“

Svoju vlastnú skúsenosť môžete využiť aj ako motiváciu pre mladé mamičky, ktoré prijímate do svojho tímu. Na základe čoho si vyberáte členov tímu?

Áno, je to pre mladé mamičky, čo sa flexibilného pracovného času týka, ideálne a zarobia niekoľkonásobne viac než v iných zamestnaniach na Slovensku. Najdôležitejšie je veľmi chcieť a mať zodpovedný prístup. Spolupracovníkov si vyberám na základe chémie, človek mi musí sadnúť typologicky. Je to dôležité kvôli tomu, aby sme spolu z dlhodobého hľadiska vedeli komunikovať a dobre spolu vychádzať. Na základe skúseností, ktoré mám, je dôležité, či si ľudia takpovediac sadnú. V súčasnosti mám v tíme manažérov, ktorí sú mi typologicky veľmi podobní. Ak im niečo poviem, rozumejú, ako to myslím. 

Ako vnímate vývoj poisťovníctva počas vašej praxe? Aké zmeny nastali v tomto sektore?

Od roku 2003 sa sektor poisťovníctva výrazne zmenil. Je to možno tým, že na trhu je veľmi veľa poisťovní a bánk a ľudia sú presýtení informáciami o produktoch. Negatívne vnímajú, že sú nimi priam atakovaní. Na poistnom trhu už môžeme hovoriť o mobbingu. Ľudia sú znechutení a na poisťovníctvo majú negatívny názor. Z môjho pohľadu je to spôsobené tým, že v rámci  finančnej gramotnosti sme ešte nevyspeli na úroveň západnej Európy a ľudia si neuvedomujú potrebu poistenia. Sú ochotní platiť vysoké sumy za poistenie majetku. Nešťastie však chodí po ľuďoch, nie po horách. Vlastný život je cennejší než majetok. Vnímam ale, že práve preto mnohí, ktorí nedôverujú finančným inštitúciám, zveria svoje peniaze len najsilnejšej poisťovni a najsilnejšej banke. Ja som takej súčasťou. Ľudia dôverujú Allianz – Slovenskej poisťovni. Boli sme tu už pred sto rokmi, a preto ja z nedôvery ľudí nemám obavy.   

„Mnohí, ktorí nedôverujú finančným inštitúciám, zveria svoje peniaze len najsilnejšej poisťovni a najsilnejšej banke. Ja som takej súčasťou.“

Sú vám spomínané negatívne názory na poisťovníctvo ľudsky nepríjemné?

Počas svojej kariéry som si uvedomila, že táto problematika má tri fázy. Najprv vás okolie ľutuje, že ste „skončili“ v poisťovníctve. Keď zistí, že ste stále na tom istom mieste, nastáva obdiv. Je už zjavné, že som spokojná a chcem tu pracovať. Tretia fáza, ktorá je pre mňa najvyššou formou uznania, je závisť. Ľudia vidia kde bývate, na akom aute jazdíte, čo si môžete dovoliť... Uvedomujem si, aká je situácia na Slovensku a mňa moja práca baví a napĺňa. Zarábam niekoľkonásobne viac ako priemerne zarábajú ľudia na východnom Slovensku a žijem životným štýlom, ktorý som chcela.

Aké máte kariérne plány do budúcnosti?

Pôsobím na východnom Slovensku v Košiciach, Prešove, Poprade, Rožňave, Spišskej Novej Vsi... Tam mám zastúpenie svojich manažérov a obchodných zástupcov. Na západnom Slovensku majú lepšie čísla ako my. Naša najlepšia oblastná riaditeľka je taktiež zo západu. V priebehu dvoch rokov som si dala za cieľ dostať sa na prvé miesto v rámci oblastných riaditeľov. Ak budem pokračovať s mojimi ľuďmi tak ako doteraz, do dvoch rokov sa mi to dúfam podarí. To je pre mňa najväčšia výzva.

Ďakujem za rozhovor.

Foto: archív Evy Dragúnovej Lukáčovej

Aktuálne správy

tlacove spravy left arrowtlacove spravy right arrow