26. september 2017. Edita. °C  drop down arrow
Svet financií jasne a pútavo
 

Ideálne je nájsť rovnováhu medzi potrebami trhu a ochranou spotrebiteľa

NextFuture NextFuture NextFuture  2.3.2013 2.3.2013  

V oblasti poisťovníctva sa v poslednom období udialo niekoľko legislatívnych zmien. Zákon o finančnom sprostredkovaní a poradenstve, nová „gender“ smernica so sporným termínom implementácie do národných legislatív, či smernica IMD 2, ktorá je zatiaľ len v počiatočnej fáze, nastoľujú mnoho otázok. O rozhovor sme preto požiadali pána Štefana Velčického, právnika z oddelenia regulácie poisťovníctva Národnej banky Slovenska.

Ako s odstupom času vnímate prijatie zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a poradenstve? Dosiahol sa prijatím tohto zákona pôvodný legislatívny  zámer? Aký vplyv to malo na finančný trh a najmä na sektor finančného sprostredkovania?

Pri hodnotení právnej úpravy finančného sprostredkovania a finančného poradenstva je potrebné vziať do úvahy, že vykonávanie činností spojených so sprostredkovaním finančných produktov v jednotlivých sektoroch finančného trhu bolo pred nadobudnutím účinnosti zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve upravené viacerými zákonmi, resp. neboli regulované vôbec. Tieto zákony vytvárali na trhu disproporciu medzi regulatórnymi požiadavkami v rámci jednotlivých sektorov finančného trhu, a to z pohľadu požiadaviek na výkon činnosti regulovaných subjektov, ako aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa. Cieľom nového zákona bolo na jednej strane odstrániť uvedenú rozdielnosť právnej úpravy v jednotlivých sektoroch finančného trhu, na strane druhej zabezpečiť zvýšenú úroveň ochrany spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvných vzťahov, na základe ktorých sú poskytované finančné služby. S odstupom dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti zákona možno skonštatovať viaceré pozitívne dopady novej právnej úpravy. Na trhu, aj s ohľadom na zvýšené požiadavky v oblasti organizačnej pripravenosti, odborných znalostí a zodpovednosti sprostredkovateľov, postupne ubúdajú subjekty, ktoré vykonávali sprostredkovanie ako vedľajšiu činnosť a sledujeme trend spájania sprostredkovateľov do väčších firiem s vyššou mierou profesionalizmu. Zvýšené požiadavky na informovanosť klientov pred uzatvorením zmluvy o finančnej službe boli v čase prijímania zákona zo strany mnohých sprostredkovateľov vnímané ako zvýšená administratívna záťaž a vnášanie byrokracie, avšak z odstupom času, ako sprostredkovatelia tak aj ich klienti pochopili význam poskytnutia jasných, zrozumiteľných a do určitej miery detailných informácií o predávanom produkte. Práve snahu o pochopenie produktu zo strany spotrebiteľa a snahu o nájdenie toho produktu, ktorý vyhovuje potrebám klientov, považujem za najdôležitejší synergický efekt zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve. Samozrejme, bolo by iluzórne myslieť si, že novela vyriešila všetky problémy, s ktorými sa na trhu dlhodobo potýkame. Na trhu stále existujú subjekty, ktorých jedinou snahou je predaj produktu s najvyššou províziou, v niektorých prípadoch aj s využitím rôznych podvodných praktík. Spoločnou snahou regulátora, dohľadu ako aj poctivých subjektov na trhu, by však malo byť postupné vypudenie takýchto subjektov z trhu, nakoľko poškodzujú dobré meno finančných sprostredkovateľov a znižujú dôveru verejnosti voči finančným inštitúciám ako celku.

 

Vedeli by ste porovnať nastavenie právnej úpravy v podobe spomínaného zákona u nás a v ostatných krajinách EÚ? Pripravuje sa v súčasnosti nejaká novela tohto zákona?

Porovnanie právnej úpravy finančného sprostredkovania v rámci jednotlivých štátov Európskej únie je veľmi zložité, nakoľko táto oblasť práva Európskej únie je harmonizovaná minimálne a v tomto prípade by bolo potrebné vykonať porovnanie všetkých 27 národných legislatív (dokonca od 1. júla 2013 až 28 štátov, nakoľko do EÚ vstúpi Chorvátsko). Vo všeobecnosti však možno konštatovať, že slovenská právna úprava sa ako jedna z prvých v rámci spoločenstva pokúsila o jednotnú úpravu naprieč celým finančným trhom a ako jedna z mála sa pokúsila vysporiadať s určitou asymetriou medzi záujmami sprostredkovateľa a jeho klienta prostredníctvom zvýšených informačných povinností a transparentnosti odmeňovania sprostredkovateľa od finančnej inštitúcie (klient si na základe informácie o odmene sprostredkovateľa môže zhodnotiť jeho motiváciu pre predaj produktu, ktorý osobne považuje za nevýhodnejší). Čo sa týka úpravy platného zákona, v súčasnosti je v legislatívnom procese malá novela, ktorá odstraňuje prílišnú tvrdosť doterajšej právnej úpravy dôveryhodnosti, nakoľko v prípade naplnenia vybraných zákonných predpokladov strácali tieto osoby dôveryhodnosť na zákonom neobmedzené obdobie. Po novom sa obdobie straty dôveryhodnosti zjednocuje v celom zákone na 10 rokov. Komplexnejšiu novelu zákona možno očakávať samozrejme s prijatím novej právnej úpravy na európskej úrovni.  

 

Dajú sa, alebo bude v budúcnosti možné, plniť informačné povinnosti voči klientovi aj elektronickou formou?

Zákon o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve stanovuje v §33 ods. 7 povinnosť finančného agenta, resp. finančného poradcu, poskytnúť klientovi informácie v zmysle tohto paragrafu v písomnej podobe alebo na trvanlivom médiu. Trvanlivým médiom sa rozumie napr. CD, DVD a v prípade sprostredkovania finančných produktov na diaľku za určitých presne stanovených pravidiel aj internetová stránka.

 


 

„Na trhu stále existujú subjekty, ktorých jedinou snahou je predaj produktu s najvyššou províziou aj s využitím rôznych podvodných praktík. Spoločnou snahou by malo byť vypudenie takýchto subjektov z trhu, nakoľko poškodzujú dobré meno finančných sprostredkovateľov a znižujú dôveru verejnosti voči finančným inštitúciám ako celku.“



 

 

V akej fáze sa momentálne nachádza smernica IMD 2 a čo nové prinesie? Vedeli by ste zhodnotiť jej pozitíva a negatíva?

Príprava novej regulácie sprostredkovania poistenia na európskej úrovni je vo fáze pripomienkovania na úrovni Európskej komisie. Túto fázu možno ešte označiť za pomerne rannú, nakoľko medzi členskými štátmi a Komisiou v tejto chvíli neexistuje úplná zhoda čo a v akej miere detailu má byť smernicou upravené. Každopádne, revidovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady o sprostredkovaní poistenia (IMD 2) si kladie za cieľ zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetky subjekty zapojené do predaja poistných produktov a posilnenie ochrany klientov. Smernica by po novom mala postihnúť všetky distribučné kanály (napr. aj poisťovne pri priamom predaji), identifikovať, riešiť a zmierňovať konflikty záujmov, zvýšiť úroveň harmonizácie administratívnych sankcií a opatrení, posilniť vhodnosť a objektívnosť poradenstva, zaistiť, aby odborné znalosti predajcov zodpovedali zložitosti predávaných produktov a zjednodušiť a harmonizovať postup cezhraničného vstupu na poistné trhy v celej EÚ. Cieľom návrhu je teda zlepšiť ochranu spotrebiteľa v poistnom sektore vytvorením spoločných noriem v rámci predajcov poistenia a zabezpečením náležitého poradenstva. Ako som uviedol už vyššie, vzhľadom na skutočnosť, že návrh smernice môže byť zásadným spôsobom upravený, nepovažujem za vhodné hovoriť už dnes o dopadoch tejto regulácie na výkon sprostredkovania na území SR. Vo všeobecnosti sa však dá skonštatovať, že zákon o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve už dnes obsahuje viaceré inštitúty a povinnosti, ktoré sú navrhované aj v rámci IMD 2. V prípade jej prijatia v podobe, ako je dnes navrhovaná, považujem za najväčšie dopady zjednodušenie cezhraničného pôsobenia našich sprostredkovateľov v iných členských štátoch a zjednotenie informačných povinností sprostredkovateľov s povinnosťami poisťovní pri priamom predaji. Avšak asi najviac diskutovaným dopadom by bolo zavedenie povinného oznamovania provízií klientom pred uzavretím zmluvy – dnešná úprava zákona vyžaduje podať túto informáciu klientovi až po tom, čo o ňu klient požiada. Na záver si dovolím predpovedať, že v súvislosti s implementáciou IMD 2 do slovenskej legislatívy čaká sprostredkovateľov oveľa menšia zmena ako tomu bolo po nadobudnutí účinnosti zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve.

 

Aký je váš názor na to, že „gender“ smernica bude implementovaná Slovenskou republikou s oneskorením? Aké to bude mať dôsledky a čo to znamená pre poisťovne?

V prvom rade treba uviesť, že k zmene „gender “ smernice došlo na základe rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Test-Achats. Uvedené rozhodnutie konštatovalo stratu platnosti výnimky pre možnosť uplatňovať rozdielne sadzby poistného z dôvodu pohlavia. Rozhodnutie zároveň stanovilo hraničný termín 21. decembra 2012, od ktorého sa požiadavky uvedené v článku 5 ods. 1 budú uplatňovať bez výnimky. V súvislosti s aplikáciou tohto rozhodnutia do praxe v jednotlivých členských štátoch sa vynorilo viacero problémov, na ktoré reagovala Európska komisia vydaním usmernenia k spomínanej smernice Rady 2004/113/ES pri poistení na základe rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-236/09. Uvedené usmernenie sa venuje viacerým parciálnym problémom, pričom najdôležitejším je výklad, na aké zmluvy sa predmetné rozhodnutie vzťahuje. Usmernenie jednoznačne vyložilo predmetné rozhodnutie tým spôsobom, že výhradné uplatňovanie článku 5 ods. 1 sa vzťahuje len na nové zmluvy (zmluvy uzatvorené po 21. decembri 2012 alebo dojednania medzi stranami uzatvorené po 21. decembri 2012 na predĺženie zmlúv uzatvorených pred týmto dátumom, ktorým by sa inak skončila platnosť).

Druhým problémom, ku ktorému Komisia zaujala jednoznačný postoj, je termín implementácie rozhodnutia Súdneho dvora do národných legislatív. Usmernenie tu jasne stanovuje, že členské štáty sú povinné z rozhodnutia vo veci Test-Achats vyvodiť dôsledky a upraviť svoje právne predpisy ešte pred 21. decembrom 2012, aby sa zabezpečilo uplatňovanie pravidla o jednotných príspevkoch a dávkach pre obe pohlavia poisťovateľmi tak, ako to vyžaduje rozsudok. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v stave, v akom bol predložený na rokovanie vlády SR, stanovuje dátum účinnosti až na 1. marca 2013. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak by bol vládny návrh zákona prijatý v NR SR v nezmenej podobe, slovenský právny poriadok v predmetnej oblasti bude v období medzi 21. decembrom 2012 a 1. marcom 2013 nesúladný s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ ako aj s platným znením smernice Rady 2004/113/ ES. Nakoľko Komisia plánuje v roku 2014 túto situáciu monitorovať, môže byť SR sankcionovaná. Táto situácia so sebou nesie dopady aj pre poisťovne licencované a dozorované NBS. V zmysle usmernenia Európskej komisie by jednotlivé členské štáty mali po 21. decembri 2012 zabezpečiť výhradné uplatňovanie článku 5 ods. 1 smernice Rady 2004/113/ES na všetky nové poistné zmluvy uzatvárané v rámci ich jurisdikcie. V prípade, ak by naša legislatíva takúto povinnosť stanovovala až po 1. marci 2012, by slovenské poisťovne neboli viazané zákonnou povinnosťou aplikovať rovnaké sadzby v termíne, ktorý stanovilo rozhodnutie Súdneho dvora (rozumej po 21. decembri 2012). Na druhej strane klienti poisťovní, ktorí by sa takýmto konaním poisťovne cítili poškodení, by sa svojich práv mohli domáhať súdnou cestou. Rozhodnutie všeobecných súdov SR by s najvyššou pravdepodobnosťou nárok na náhradu škody klientovi voči poisťovni nepriznal a klienti poisťovní by asi museli žalovať Slovenskú republiku na Súdnom dvore o náhradu škody v súvislosti so zodpovednosťou štátu za legislatívne porušenie práva EÚ. Vzhľadom na rozhodnutie SDEÚ číslo C-236/09 ako aj usmernenie Komisie spomenuté vyššie, by klienti boli s vysokou pravdepodobnosťou úspešní. Podľa môjho názoru, napriek skutočnosti, že poisťovne by neboli vystavené riziku náhrady škody, v záujme dobrého mena a v prospech svojich klientov začnú uplatňovať jednotné sadzby na nových zmluvách už od 21. Decembra 2012.

 

Uplynulý rok intenzívne prebiehal dohľad NBS. S akými nedostatkami sa pri dohľade dohliadajúci tím najčastejšie stretáva? Sú finanční agenti dostatočne oboznámení s novými povinnosťami?

Nakoľko výkon dohľadu nepatrí do právomocí odboru, v ktorom pôsobím, som právnikom oddelenia regulácie poisťovníctva, necítim sa úplne kompetentným na zhodnotenie najčastejších porušení zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve zo strany dohliadaných subjektov. Na základe mne známych informácii sa najčastejšie porušenia zákona v súvislosti s dohľadom na diaľku dotýkali nezosúladenia sa s požiadavkami na odbornú spôsobilosť a organizačnú pripravenosť subjektov v zmysle prechodných ustanovení zákona, ako aj nepredkladania výkazov v zákonom stanovených lehotách. Vrámci dohľadu na mieste NBS vo vyššej miere zistila porušenia spočívajúce v nedodržovaní informačných povinností voči klientom, nedostatočnom vedení záznamov a chýbajúcich vnútorných predpisoch.

 

Neplánuje NBS vytvoriť nejaký zoznam nedôveryhodných osôb aj z radov podriadených finančných agentov? Existuje nejaká možnosť ako by sa to dalo reálne aplikovať v praxi? Prípadne, ak už prebehol pokus o realizáciu niečoho podobného, s akými konkrétnymi negatívami a nedostatkami ste sa stretli?

K dnešnému dňu NBS nedisponuje právomocou viesť verejný register osôb, ktoré sa považujú za nedôveryhodné v zmysle zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve. Zákon v súvislosti s úpravou dôveryhodnosti požaduje preverenie skutočností, ktoré nemajú žiadne prepojenie na právomoci NBS a pre NBS by bolo prakticky nemožné uvedené údaje získať (napr. pôsobenie fyzickej osoby ako zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva zahraničnej poisťovne a pod). Vzhľadom na rozsah údajov, ktoré by boli potrebné na vedenie uvedeného registra, je jeho zriadenie v dohľadnej dobe nepravdepodobné. V tejto súvislosti by však do budúcna bolo vhodné zvážiť spoluprácu medzi finančnými inštitúciami, finančnými sprostredkovateľmi a asociáciami, na základe ktorej by mohol vzniknúť nástroj pre vzájomnú informovanosť v súvislosti s nepoctivými osobami a nekalými praktikami pri výkone finančného sprostredkovania.

 


 

„Aj v sektore finančného sprostredkovania totiž stále platí to staré známe, že ak nám niekto poskytne dobré služby, radi sa k nemu ako klient vrátime.“

 


 

Kam až podľa vás dospeje ochrana spotrebiteľa zo strany EÚ práve v kontexte poskytovania finančných služieb? Nie je takáto zvýšená ochrana v niektorých prípadoch až kontraproduktívna?

Diskusia ohľadom ochrany spotrebiteľa je témou, ktorá tu existuje desiatky rokov. Samozrejme, v súvislosti s integráciou jednotného európskeho trhu sa predmetné otázky vo zvýšenej miere diskutujú aj na európskej úrovni. Nakoľko z nedávneho prieskumu medzi spotrebiteľmi v EÚ vyplynulo, že spomedzi všetkých sektorov dôverujú najmenej práve sektoru finančných služieb, Európska komisia má za to, že je potrebné opäť vybudovať dôveru v toto odvetvie, čo by sa malo dosiahnuť najmä zvýšením transparentnosti. Vzhľadom na vysokú mieru komplexnosti a ťažšej zrozumiteľnosti finančných produktov, najmä produktov investičnej povahy, pre bežného spotrebiteľa v poslednom období akceleruje práve diskusia v tejto oblasti prostredníctvom novej regulácie PRIPS. Vzhľadom na skutočnosť, že retailové investičné produkty sa bežným spotrebiteľom často ponúkajú ako náhrada jednoduchých produktov, pričom spotrebitelia často nerozumejú presným rozdielom medzi týmito produktmi, poskytované informácie musia byť v prospech klientov a zohľadňovať ich potreby. Klienti by mali mať vždy k dispozícii krátke, porovnateľné a štandardizované poskytovanie informácií vo forme, ktoré sa v návrhu nariadenia PRIPS nazývajú dokumenty s kľúčovými informáciami, nezávisle od druhu investičného produktu, ktorého kúpu zvažujú. Uvedené snahy samozrejme vítame, avšak na druhej strane nikdy netreba zabúdať na skutočnosť, že stovky strán dokumentov ešte nezabezpečia zvýšenú informovanosť spotrebiteľa a formalizované pravidlá styku s klientom ešte neznamenajú zlepšenie poskytovaných služieb, naopak, môžu v konečnom dôsledku znamenať zvýšené administratívne náklady, ktoré na konci vždy zaplatí klient. Aj z týchto dôvodov si myslím, že do budúcna by sme mali hľadať rovnováhu medzi potrebami trhu a ochranou spotrebiteľa, resp. hľadať taký rozsah informačných povinností, ktoré je klient ochotný a schopný spracovať. Na záver si však treba uvedomiť, že hlavným cieľom nielen z pohľadu regulátora, ale aj z pohľadu finančného sprostredkovateľa, by mal byť spokojný spotrebiteľ, t.j. spotrebiteľ, ktorý si zakúpi finančný produkt, ktorý zodpovedá jeho potrebám, ktorého zmluvné podmienky sú mu známe a boli mu dostatočne vysvetlené. Aj v sektore finančného sprostredkovania totiž stále platí to staré známe, že ak nám niekto poskytne dobré služby, radi sa k nemu ako klient vrátime.

Ďakujeme za rozhovor. 

 

Aktuálne správy

tlacove spravy left arrowtlacove spravy right arrow