23. november 2017. Klement. °C  drop down arrow
Svet financií jasne a pútavo
Quotes by TradingView
 

Malé písmo v spotrebiteľských zmluvách bude minulosťou

Ján Beracka Ján Beracka Ján Beracka  29.9.2014 29.9.2014  

V jednej ruke pero, v druhej lupa. Aj tak v súčasnosti môže vyzerať spotrebiteľ, ktorý sa chystá uzatvoriť zmluvu a zodpovedne podmienky zmluvy číta. Všeobecné podmienky, prílohy a ďalšie dokumenty patriace k zmluve. Tam všade môžu byť v súčasnosti ukryté spravidla zásadné zmluvné ustanovenia, zaznačené drobným písmom. Táto praktika však bude onedlho protizákonná. Minimálnu veľkosť písma v spotrebiteľských zmluvách totiž ustanoví Občiansky zákonník a ďalšie nariadenia. Zámer je to určite chvályhodný, no zdá sa, že podoba, v akej toto pravidlo vstúpi do platnosti, má svoje slabé stránky.

 

Malé písmo končí

To, z čoho vychádza právna úprava, je zrejmé: Kto nevidí, nevie. Drobné písmo je podľa zákonodarcov hrozbou a v rámci balíčka ochrany spotrebiteľov bude zákonne určená minimálna veľkosť písma, ktorú musia všetky subjekty v spotrebiteľských zmluvách použiť. Určený však nebude font, písmo teda môže vyzerať rôzne. „Bude stanovená len jednotná veľkosť písma, a to stredná výška písma, ktorá bude najmenej 1,9 milimetra,“ uvádza Alexandra Donevová hovorkyňa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Veľkosť písma ustanovuje nariadením slovenská vláda. Hoci to malo pôvodne byť inak, tieto zmeny napokon účinnosť v tomto roku nenadobudnú. „Ustanovenie § 1b nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia vlády č. 141/2014 Z. z. nadobudne účinnosť 1. 1. 2015,“ informuje Donevová.

Okrem samotnej zmluvy sa nariadenie o veľkosti písma týka aj ďalších dokumentov, ktoré s ňou súvisia. Ide napríklad o všeobecné obchodné podmienky, či v prípade poisťovní poistné podmienky. Práve poisťovníctvo je jedným z odvetví, ktoré táto zmena ovplyvňuje. „Ustanovenie sa týka zmluvy, zmluvných alebo obchodných podmienok a ďalších zmluvných dokumentov, ktoré regulujú uzavretý právny vzťah,“ uvádza hovorkyňa ministerstva spravodlivosti. Pravidlá pre veľkosť písma sa stali súčasťou novelizovaného Občianskeho zákonníka. „Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia, nesmú byť uvedené pre spotrebiteľa nečitateľným a menším písmom, ako ustanoví vykonávací predpis,“ hovorí § 53c Občianskeho zákonníka. „Ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí,“ píše sa ďalej v tomto paragrafe.

Myšlienka regulovať veľkosť písma je súčasťou novelizácie, ktorá bojuje proti úžere, či mení exekučný poriadok. Tým sa má zlepšiť postavenie spotrebiteľov. Presne v tomto zmysle hodnotí ustanovenie o veľkosti písma Slovenská obchodná inšpekcia (SOI). „Stanovenie minimálnej veľkosti písma v zmluvách považujeme za preventívne opatrenie, zamerané na ochranu ekonomických záujmov spotrebiteľa,“ uvádza SOI. „Z doterajšej praxe je zrejmé, že práve nepozornosť spotrebiteľa, zapríčinená nedostatočnou čitateľnosťou vybraných zmluvných ustanovení mala za následok vznik záväzkov, do ktorých by riadne informovaný spotrebiteľ nikdy nevstúpil,“ dopĺňa SOI s tým, že neštandardná veľkosť písma v kombinácii s cieleným nátlakom na podpísanie „výhodnej zmluvy“ sa stávali pascou najmä pre starších spotrebiteľov. SOI sa preto domnieva, že „uvedené opatrenie prispeje minimálne k tomu, že spotrebiteľ sa pred podpisom zmluvy bez prekážok oboznámi s jej jednotlivými ustanoveniami“.

SOI tiež upozorňuje na to, že príliš malé písmo je naozaj nekalou praktikou. „Aj  zo súdnej praxe a zo zverejnených judikátov vyplýva, že nečitateľná veľkosť písma je neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy, ale taktiež klamlivou obchodnou praktikou, pri ktorej ide  o takzvané klamlivé opomenutie. Ak sú informácie poskytnuté takouto nečitateľnou, neprehľadnou formou, vyzerá to tak, ako keby spotrebiteľovi neboli poskytnuté vôbec,“ uvádza SOI.

Vidieť neznamená vedieť

Pripravených je tak viacero paragrafov, ktoré majú spotrebiteľov chrániť. Či sa to však v prípade opatrenia o veľkosti písma podarilo, je prinajmenšom diskutabilné. Toto opatrenie, hoci to tak na prvý pohľad nevyzerá, môže komplikovať život aj samotným spotrebiteľom. Tí sa môžu dostať do problémov v prípade, že uzatvorená zmluva nebude vyhotovená písmom, ktoré je v súlade s týmto zákonom. V takom prípade je totiž uzavretá zmluva ako celok neplatná. „Zmluva napísaná v rozpore s pravidlami o veľkosti písma bude podľa § 53c Občianskeho zákonníka  absolútne a od začiatku neplatná,“ hovorí Donevová. To môže byť užitočné pre občanov, ktorí sa nechajú zlákať nepoctivými obchodníkmi a kúpia si od nich nekvalitný tovar. Vážne problémy však môžu čakať napríklad ľudí, ktorí uzavreli pre nevyhovujúce písmo neplatnú poistnú zmluvu. V tomto prípade totiž klient nebude chránený pred dojednanými rizikami.   

„Toto ustanovenie môže byť celkom dobré aj v neprospech klienta. Napríklad v prípade poistenia, investovania a iného. Viete si predstaviť, že by niekto vyhlásil vašu zmluvu za neplatnú po 20 rokoch platenia dôchodkového poistenia?“ pýta sa Miroslav Chovan, riaditeľ spoločnosti Genertel, ktorý hodnotí toto pravidlo ako „nepremyslené do dôsledkov“. „Možno by sa vám vrátili peniaze zaplatené za to obdobie, ale čo škoda za stratené príležitosti?“ zamýšľa sa Chovan ďalej. Nevyriešených otázok je však podľa neho viac. „Alebo si predstavte investičnú spoločnosť, ktorá vyzbiera peniaze od obyvateľstva, investuje ich, ale zámerne urobí chybu v písme, čím ohrozí platnosť zmluvy. Áno, musí vrátiť vložené peniaze, ale čo výnos alebo iné pôžitky, ktoré vďaka tomu dosiahne? Otázna je aj doba, kedy a či vôbec peniaze vráti. Áno, je pravda, že neplatnosť zmluvy nemôže namietať ten, kto ju spôsobil, ale existujú rôzne formy prevodu a odkupu aktív. Možnosti, ktoré dnes možno ešte nepoznáme a ktoré tú cestu otvoria,“ vraví Miroslav Chovan.   

V podobnom duchu sa vyjadril aj Ján Kusý, riaditeľ neživotného poistenia pre Českú a Slovenskú republiku spoločnosti AXA pojišťovna, a. s.: „Absolútna neplatnosť zmluvy môže mať negatívny vplyv aj na samotného spotrebiteľa, napríklad ak bude zmluva omylom uzatvorená v nevyhovujúcej forme, vzájomný vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom nikdy nevznikol, v niektorých prípadoch môže mať absolútna neplatnosť zmluvy negatívny vplyv aj na samotného spotrebiteľa.“

Takýto kritický názor však nezdieľa Slovenská obchodná inšpekcia (SOI). Na uvedené ustanovenie SOI nazerá z pohľadu neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok a voči navrhovanej úprave „nemá námietky“.

Medzi predstaviteľmi poisťovní sa však objavujú pochybnosti o tom, že problémom je práve veľkosť písma. S tým súhlasí aj Slovenská asociácia poisťovní (SLASPO). „Nová úprava veľkosti písma je typickým, zdanlivo jednoduchým a rýchlym riešením, ale bohužiaľ, viac  politickým ako faktickým,“ uvádza riaditeľka SLASPO Jozefína Žáková. „V drvivej väčšine prípadov totiž spotrebiteľ nemá problém text prečítať, ale mu rozumieť. A na tento problém nie je liekom veľkosť písma, ale zvýšenie finančnej gramotnosti obyvateľov Slovenska,“ dopĺňa.

Ján Kusý upozorňuje na to, že stanovenie veľkosti písma v zmluvách je formálnou záležitosťou. „Opatrenia na zvýšenie ochrany spotrebiteľa by sa nemali týkať formálnych stránok spotrebiteľských zmlúv, akými sú veľkosť, farba, druh, farba podkladu písma a podobne. Smerovať by mali k obsahovej stránke spotrebiteľskej zmluvy, napríklad zamedzeniu neprijateľných zmluvných podmienok, neprimeraným poplatkom za správu zmlúv a podobne,“ hovorí Kusý. Rovnako súhlasí s Jozefínou Žákovou v tom, že je dôležité zvyšovať finančnú gramotnosť obyvateľstva.

Vzdelávanie považuje za kritický faktor aj SOI. „Najúčinnejším opatrením, ktoré však nie je možné ,prikázať‘ zákonom, je neustále vzdelávanie sa spotrebiteľa. Každý spotrebiteľ si musí uvedomiť, že len dôkladné oboznámenie sa so zmluvou mu zabezpečí absolútnu ochranu a vymožiteľnosť jeho práv,“ uvádza SOI.

Stanovenie veľkosti písma tak nie je všeliekom. „Minimálna veľkosť písma nezamedzí, aby sa v niektorých druhoch spotrebiteľských zmlúv nachádzali ustanovenia výrazne v neprospech spotrebiteľa. Okrem zmlúv sa minimálna veľkosť písma vzťahuje aj na dokumenty s nimi priamo súvisiace, napríklad obchodné, poistné podmienky, čo môže viesť k navýšeniu nákladov a teda aj samotnej ceny poskytovaného produktu,“ hovorí Kusý.

Situáciu spoločnostiam a v podstate aj klientom komplikujú aj praktické okolnosti. „Enormné zväčšenie písma povedie iba k tomu, že dokumenty k poistnej zmluve budú niekoľkonásobne rozsiahlejšie, takže klienta viac odradia od čítania, ako mu pomôžu tomu porozumieť,“ hovorí Žáková.

S tým súhlasí aj Miroslav Chovan. „Podľa môjho názoru to opatrenie nevyrieši nezáujem zákazníkov čítať rozsiahle dokumenty, ktoré sa úpravou stávajú ešte rozsiahlejšími. Ani to nevyrieši vzdelanosť neinformovaných. Ten, kto mal záujem si veci prečítať, našiel si spôsob, ako to urobiť. Uznávam, že takto je cesta oveľa jednoduchšia a dúfam, že to bude menšia skupina obyvateľstva, ktorá by mala problém s veľkosťou písma, no ľudia sú prirodzene leniví, a tak nebudú čítať dokumenty, nech sú akokoľvek veľké,“ hovorí. Podľa jeho slov by najmenšie použité písmo nemalo byť menšie, ako veľkosť písma, ktorým je písaná prevažná väčšina textu. „Text by mal byť písaný prirodzene zrozumiteľným štýlom. Žiadne hviezdičky ani iné odkazy pod čiarou,“ dopĺňa.  

Väčšie písmo v spotrebiteľských zmluvách spotrebiteľom pomôže, aby si dôležité veci v zmluvách všimli. Kľúčové je však čítanému textu rozumieť, preto sa viacero odborníkov zhoduje, že rozhodujúcim je vzdelanostná úroveň obyvateľov. Problémom je aj to, že budúci klienti zmluvy nezriedka nečítajú a ak budú zmluvy písané väčším písmom ešte rozsiahlejšie, situáciu to môže ešte zhoršiť a subjektom to prinesie zvýšené náklady. Väčšie písmo v zmluvách tak pomôže tým, ktorí týmto kontraktom rozumejú a sú ochotní ich prelúskať.

Stredná výška písma:

Stredná výška písma sa dá definovať ako vzdialenosť takzvaného účiaria od strednej doťažnice. Táto vzdialenosť teda podľa pripravenej legislatívy nebude môcť byť menšia ako 1,9 milimetra.

Foto: Stockfresh

Aktuálne správy

tlacove spravy left arrowtlacove spravy right arrow