26. september 2017. Edita. °C  drop down arrow
Svet financií jasne a pútavo
 

Nový zákon o poisťovníctve prináša zmeny v PZP aj európske pravidlá

Ján Beracka Ján Beracka Ján Beracka  6.5.2015 6.5.2015  

Slovenské poisťovníctvo čakajú zmeny. Prinesie ich nový zákon o poisťovníctve, ktorý už prešiel parlamentom a podpísal ho aj prezident Andrej Kiska. Účinnosť nadobudne 1. januára 2016, niektoré ustanovenia budú účinné od 1. apríla tohto roku.

 

Slovenské poisťovníctvo sa oblečie do európskych farieb, keďže cieľom zákona je implementovať európsku smernicu týkajúcu sa poistenia a zaistenia v rámci projektu Solventnosť II. Zmeny čakajú aj systém povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (PZP).

Zmeny v PZP

Zákon z 3. februára 2015 o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov ukladá poisťovniam povinnosť uplatňovať v rámci PZP systém bonus/malus. To znamená, že poisťovne budú „odmeňovať“ klientov za to, že svojím vozidlom nespôsobia škodu, naopak cenovo znevýhodnení budú klienti, ktorí škodu spôsobia. „Pri určení výšky poistného v poistnej zmluve pri poistení zodpovednosti podľa tohto zákona je poisťovateľ povinný zohľadňovať celkový predchádzajúci škodový priebeh poistenia zodpovednosti poistníka, a to zľavou na poistnom, ak je priebeh poistenia zodpovednosti bez škody, alebo prirážkou k poistnému, ak sa vyplatí poistné plnenie z poistenia zodpovednosti,“ píše sa v zákone.

V praxi to vyzerá tak, že klient, ktorý napríklad v prvom roku nezapríčinil dopravnú nehodu, zaplatí v budúcom roku napríklad 90 % sumy poistného, pričom klient, ktorý poistnú udalosť zaznamenal, v budúcom roku zaplatí napríklad 110 %. Tento systém nie je v slovenskom poisťovníctve novinkou, doteraz sa poisťovne mohli rozhodnúť, či ho budú uplatňovať, teraz to už bude povinné. Poisťovne ho však už uplatňujú. „Poisťovňa Generali má systém bonusu a malusu v poistných podmienkach už nastavený, a to plne v súlade s novelou zákona. V priebehu poistenia ho aplikujeme už aj v súčasnosti. V praxi to vyzerá tak, že ak klient spôsobí poistnú udalosť, na nasledujúce poistné obdobie sa mu poistné navýši,“ hovorí Milan Janásik, hovorca spoločnosti Generali.

Zákon však má rezervy. Spôsob, akým sa systém bonus-malus uplatňuje, nie je v zákone detailne určený. Medzi poisťovňami tak môžu byť v jednotlivých parametroch rozdiely. „Žiadali sme návrh zmeny týkajúcej sa poskytovania bonusu-malusu doplniť tak, aby podrobnosti o zohľadňovaní škodového priebehu pri stanovovaní poistného ustanovil všeobecne záväzný právny predpis,“ uvádza Artur Šturmankin, hovorca spoločnosti Allianz – Slovenská poisťovňa. „Tento predpis mal stanoviť jednotné pravidlá systému bonus-malus záväzné pre všetkých poisťovateľov. Týmito pravidlami a zároveň ich dôsledným dodržiavaním všetkými poisťovateľmi by bolo možné zabezpečiť efektívne plnenie úlohy systému bonus-malus,“ dopĺňa.

Systém bonus-malus naráža taktiež na problém s dokladovaním minulých poistných období. „Budeme sa však musieť vyrovnať s otázkou, ako si preveriť škodový priebeh vodičov, keďže v súčasnosti poisťovne disponujú prevažne len dokladom od posledného poisťovateľa,“ uvádza Daniela Šulcová z Komunálnej poisťovne.

PZP sa dotýka aj ďalšia zmena. Motoristi budú môcť uzatvoriť PZP v ktorejkoľvek poisťovni aj v prípade, že predchádzajúci zmluvný vzťah sa skončil z dôvodu neplatenia poistného. „Klientom, ktorí počas troch mesiacov nezaplatia poistné poisťovni, v ktorej majú uzatvorené PZP, automaticky zmluva zanikne a budú môcť si uzatvoriť novú zmluvu v ktorejkoľvek poisťovni,“ hovorí Šulcová. Doteraz bolo možné uzatvoriť v takom prípade zmluvu iba v poisťovni, s ktorou predchádzajúci vzťah zanikol. „Navrhovali naďalej ponechať povinnosť uzavrieť poistenie zodpovednosti s doterajším poisťovateľom v prípade, ak poistenie zaniklo pre neplatenie poistného,“ hovorí Šturmankin. „Dôvodom bolo, že poisťovateľ má povinnosť poistníkovi písomne oznámiť najneskôr desať týždňov pred uplynutím poistného obdobia výšku poistného na nasledujúce poistné obdobie, dátum skončenia poistného obdobia, ako aj termín, do ktorého je možné podať výpoveď príslušnej poistnej zmluvy. Poistník je týmto dostatočne informovaný o podmienkach poistenia na ďalšie poistné obdobie,“ dopĺňa.

Nový zákon o poisťovníctve upravuje taktiež množstvo vnútorných procesov v rámci poisťovní, ktoré na klientov vplyv mať nebudú. „Nový zákon o poisťovníctve nebude pre klientov z hľadiska existujúcich alebo budúcich zmluvných vzťahov s poisťovňou znamenať žiadnu výraznú zmenu. Poskytne však klientom vyššiu ochranu vďaka povinnosti poisťovní dôsledne kvantifikovať riziká, ktorým sú vystavené a vyššej kvalite ohodnocovania a riadenia týchto rizík,“ uvádza Slovenská asociácia poisťovní (SLASPO).

Solventnosť II

Zmeny, ktoré na prvý pohľad klient nespozoruje, spočívajú v tom, že nový zákon implementuje európsku smernicu spojenú s projektom Solventnosť II (Solvency II). Táto smernica zavedie rovnaké podmienky pre všetky relevantné poisťovne v EÚ. „Poisťovne všetkých členských štátov sa budú riadiť veľmi podobnými pravidlami. Zmeny budú klásť dôraz na vyššiu ochranu klientov, teda poistených. Štát prostredníctvom Národnej banky Slovenska (NBS) bude pozorne sledovať hospodárenie poisťovní, aby mali prehľad o tom, či je daná spoločnosť naďalej schopná plniť si záväzky voči svojim klientom,“ hovorí Šulcová.

Poisťovne čaká zmena hodnotenia záväzkov aj aktív, mení sa kvantitatívne oceňovanie rizík a ich prepojenia na kapitálové požiadavky. „Z pohľadu klientov, akcionárov aj dohľadu by mala priniesť vyššiu mieru ochrany pred možným krachom poisťovne,“ hovorí Janásik.

Poisťovne teda čaká prísnejšia regulácia, a to so sebou nesie zvýšené náklady „Zavedenie režimu Solventnosť II do praxe znamená pre poisťovne nemalé počiatočné náklady. Solventnosť II so sebou priniesla potrebu posilnenia niektorých vnútorných štruktúr, najmä útvaru risk manažmentu a aktuárov,“ uvádza SLASPO. „Poisťovne v súvislosti s novým právno-regulačným režimom Solventnosť II začali tiež modernizovať svoje IT systémy, mnohé zavádzajú úplné alebo čiastočné vnútorné modely,“ dopĺňa asociácia. Zavedenie smernice skutočne nie je maličkosť. „Smernica so sebou prináša stovky strán technických i netechnických predpisov, vyhlášok a usmernení. Už len ich naštudovanie, nehovoriac o implementácii, predstavuje významnú kapacitnú záťaž. Samotná implementácia potom predstavuje významnú zmenu mnohých procesov poisťovní,“ hovorí Milan Janásik. 

Okrem samotných poisťovní čakajú zmeny aj systém dohľadu. Mení sa teda činnosť NBS. Mení sa totiž filozofia regulácie. Tá nebude založená na detailne stanovených pravidlách, dbať sa bude na dodržiavanie platných princípov. „Smernica o Solventnosti II mení regulatórne požiadavky na poisťovne a zároveň mení spôsob vykonávania dohľadu. Zmenou regulácie z pravidiel na princípy sa zmení aj dohľad z kontroly dodržiavania pravidiel na dohľad nad dodržiavaním regulácie založenej na princípoch,“ hovorí NBS s tým, že základný princíp dohľadu zahŕňa rizikovo orientovaný prístup k činnosti poisťovne a k jej finančnej stabilite.

Spolu s tým sa menia aj sankčné systémy. „To znamená, že pre orgán dohľadu bude náročnejšie posúdzovať, či v konkrétnom prípade dohliadaný subjekt konal v súlade s právnymi predpismi alebo nie, a následne zvolí vhodný druh sankcie na odstránenie protiprávneho stavu,“ uvádza NBS. Banka tiež bude mať napríklad množstvo vykazovacích povinností, ktoré budú zosúladené v rámci EÚ. Všetky tieto zmeny by však mali nakoniec viesť k tomu, že európske poisťovne budú celkovo odolnejšie.

Solventnosť II (Solvency II)

Zámerom projektu Solventnosť II je zaviesť nový harmonizovaný rizikovo orientovaný režim dohľadu a kapitálových požiadaviek pre poisťovne a zaisťovne pôsobiace v členských krajinách EÚ. Poisťovne budú musieť pracovať vo veľmi exaktne prepracovanom a transparentnom režime. Štruktúra Solventnosti II je založená na troch pilieroch:

  • Prvý pilier stanovuje kapitálové požiadavky poisťovní a zaisťovní vzhľadom na riziká (poistné, kreditné, trhové a operačné), ktorým sú poisťovne a zaisťovne vystavené.
  • Druhý pilier stanovuje požiadavky na vedenie (governance) poisťovne a zaisťovne a metódy dohľadu.
  • Tretí pilier definuje požiadavky na výkazníctvo a zverejňovanie informácií.

Cieľom je poskytnúť väčšiu ochranu poisteným a príjemcom poistného plnenia za súčasnej podpory stability trhu, a to vyššou kvalitou ohodnocovania rizík a efektívnou alokáciou kapitálu.

Keďže režim Solventnosť II sa bude jednotne aplikovať na poistný sektor v celej Európskej únii, mal by okrem vyššej úrovne stability európskeho poistného trhu prispieť aj k vytvoreniu reálne fungujúceho jednotného trhu poistných služieb.

Zdroj: Slovenská asociácia poisťovní (SLASPO)

Foto: Stockfresh

Aktuálne správy

tlacove spravy left arrowtlacove spravy right arrow