26. september 2017. Edita. °C  drop down arrow
Svet financií jasne a pútavo
 

Poistenie čelného skla robí problémy

Ján Beracka Ján Beracka Ján Beracka  21.11.2013 21.11.2013  

Ak čelné sklo počas jazdy zasiahne kameň letiaci spod kolies iného auta, môže sa na ňom objaviť prasklina. Pri uplatňovaní náhrady škody za opravu takéhoto skla môže vzniknúť komplikovaný právny problém. V súčasnosti na Slovensku prebieha diskusia o tom, či na krytie škôd na čelnom skle od letiaceho kameňa stačí povinné zmluvné poistenie (PZP), alebo nie. Národná banka Slovenska (NBS) sa ako dozorný orgán nad poistným trhom na Slovensku domnieva, že povinné poistenie je v tomto prípade na krytie škôd dostatočné. „Pokiaľ má vodič uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je poisťovateľ povinný takúto škodu zaňho nahradiť,“ informovala NBS. Predstavitelia poisťovní však nesúhlasia.

 

Pri riešení tohto problému je jedným z najspornejších bodov určenie zodpovednosti za takúto škodu. Práve to sa zdá byť kľúčové. „Preukázateľnosť samotného poistného deja je minimálna, takmer až nemožná,“ uviedol Rastislav Nemeček, manažér divízie zákazníckych služieb neživotného poistenia v ČSOB Poisťovni. Pri určovaní zodpovednosti vstupuje do hry občiansky zákonník a zákon č. 381/2001 Z. z. o PZP. Zákonník totiž  stanovuje podmienky objektívnej zodpovednosti pri riadení vozidla a zákon o PZP zase hovorí, kedy je možné kryť škody na automobile práve z tejto zákonnej poistky.

Podľa § 428 Občianskeho zákonníka skutočne existuje určitá objektívna zodpovednosť. „Svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ (vozidla) zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke,“ píše sa v zákonníku. Práve o to sa opiera NBS. „Ak bola škoda spôsobená... v prevádzke motorového vozidla, ide o absolútnu objektívnu zodpovednosť za škodu,“ hovorí NBS s tým, že prevádzkovateľ sa za žiadnych okolností nemôže zbaviť svojej zodpovednosti za vznik takejto škody. Motorista má teda byť zodpovedný za škodu, ktorú spôsobil autom, a tá by sa mala uhradiť z PZP.

S tým však nesúhlasia predstavitelia poisťovní, pretože § 428 za istých okolností umožňuje zbaviť sa zodpovednosti za vzniknutú škodu. Prevádzkovateľ „sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať“. Zákon teda dáva motoristom šancu vyhnúť sa zodpovednosti. „Nemožno preto súhlasiť so záverom uvedeným v stanovisku, že v prípade škody spôsobenej na členom skle ide o „absolútnu“ objektívnu zodpovednosť za škodu bez možnosti liberácie,“ povedal výkonný riaditeľ Slovenskej kancelárie poisťovateľov (SKP) Imrich Fekete.

Dôležité je aj určenie zodpovednosti za škodu z pohľadu zákona o PZP. Povinné poistenie kryje spôsobené škody vtedy, ak auto bolo v rozhodujúcom čase v prevádzke, zároveň vznikla škoda a existuje príčinná súvislosť medzi nimi. Podľa NBS spôsobuje vymrštenie kameňa práve pohyb kolies idúceho auta. Sú teda splnené aj podmienky stanovené zákonom a poisťovne by mali takto poškodené sklo uhradiť z povinnej poistky.

Fekete však upozorňuje na to, že právnym dôvodom na náhradu škody z PZP je preukázaná zodpovednosť prevádzateľa automobilu za škodu. „V prípade plnenia z PZP sa musí hodnoverne preukázať zodpovednosť konkrétneho a nie fiktívneho prevádzateľa, z ktorého poistky sa bude škoda na čelnom skle hradiť,“ povedal Fekete. Má sa tak predísť poistným podvodom. Zodpovednosť konkrétneho vozidla navyše podľa jeho slov dokazuje poškodený a škodca má šancu brániť sa. O prípadných sporoch potom rozhoduje súd. Dá sa teda povedať, že zodpovednosť, ktorá plynie z občianskeho zákonníka, by mohla byť v tomto prípade neúčinná.

Poisťovne však hodnotia stanovisko NBS opatrne s tým, že postupujú podľa platných predpisov. „Z nášho pohľadu ide o vyslovenie právneho stanoviska, NBS však nie je inštitúciou, ktorá má právomoc formulovať záväzný výklad zákona. Preto je to jeden z mnohých právnych názorov v tejto veci a až do finálneho rozhodnutia považujeme tento problém za otvorený,“ povedal Rastislav Nemeček.

Poisťovne na slovenskom trhu poškodenie predného skla letiacim kameňom prešetrujú, čo je v súlade so zákonom o PZP, keďže poškodený musí svoj nárok dokázať. „Naša poisťovňa naďalej zotrvá na súčasnom spôsobe likvidácie škôd na čelných sklách, pričom dôrazne bude dbať na dôkladné prešetrenie každej škodovej udalosti na čelnom skle a zisťovať jej preukázateľnosť,“ uviedla vo svojom stanovisku spoločnosť Groupama. Náhrada kameňom poškodeného skla z PZP je tak možná, no neistá. „Poškodenie čelného skla v cestnej premávke je legitímny nárok z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti motorového vozidla. Poisťovňa UNIQA, a. s., tieto nároky prešetruje a ak je právny základ na náhradu škody preukázateľný, poskytujeme poškodenému náhradu škody,“ povedal Andrej Valko z poisťovne UNIQA.

Pri preukazovaní zodpovednosti klienti poisťovní navyše často podvádzajú. „Aj vzhľadom na to, že pri týchto typoch škôd dochádza často k poistným podvodom, SKP už viackrát navrhla Ministerstvu financií SR zaradiť škody na čelnom skle medzi výluky z PZP,“ doplnil Fekete s tým, že na Slovensku nefunguje systém bonusov a malusov. Škodcovi tak nehrozí sankcia, preto sa motoristi ku vzniknutej škode nemajú problém priznať ani v prípade, že ju nespôsobili.

Prax na slovenskom trhu je teda taká, že poškodenie čelného skla sa rieši ako poistná udalosť v rámci špeciálne priplateného poistenia a objavujú sa prípady, keď nie je možné použiť zákonnú poistku. Tá sa dá využiť iba vtedy, ak poisťovne prešetrením udalosti zistia, že škodu spôsobil práve konkrétny klient konkrétnej poisťovne. Na plnenie z PZP sa preto v týchto situáciách nedá úplne spoľahnúť.

Poistenie čelného skla je dnes na Slovensku súčasťou havarijného poistenia, prípadne pripoistenia k havarijnej poistke vozidiel. Niektoré poisťovne na slovenskom trhu však poskytujú tento produkt aj samostatne alebo ako pripoistenie k PZP. 

Foto: Shutterstock

Aktuálne správy

tlacove spravy left arrowtlacove spravy right arrow