26. september 2017. Edita. °C  drop down arrow
Svet financií jasne a pútavo
 

Poisťovníctvo je pre právnika veľká výzva

NextFuture NextFuture NextFuture  2.3.2013 2.3.2013  

Uznávaný špecialista na poistné právo a renomovaný autor celého radu odborných publikácií pán JUDr. Imrich Fekete, CSc. nedávno získal ocenenie Osobnosť SIBAF za celoživotný prínos pre oblasť poisťovníctva. V jeho prípade sa skutočne nie je čomu čudovať. Jeho doterajšie skúsenosti a angažovanosť v rôznych oblastiach poisťovníctva a poistného práva sú viac než pôsobivé.

Nedávno ste získali ocenenie Osobnosť SIBAF za celoživotný prínos pre oblasť poisťovníctva, ktoré udeľuje Slovenská asociácia sprostredkovateľov v poisťovníctve spolu so Slovenskou asociáciou rizikového manažmentu. Čo pre vás osobne znamená toto ocenenie a čo podľa vášho názoru na vašej práci najviac ocenila porota?

Porota zrejme vychádzala z môjho doterajšieho pôsobenia v oblasti poisťovníctva. Aj keď som počas celej svojej kariéry nepôsobil len v tomto odbore, vždy som si našiel nejaké „odbočky“ práve smerom k poisťovníctvu.

Po skončení vysokej školy som nastúpil pracovať na ministerstvo spravodlivosti, kde som sa poisťovníctvu venoval len ako svojej záľube, a to konkrétne dejinám poisťovníctva. Svoju záľubu som nakoniec rozvinul a zúročil aj tým, že som sa spoluautorsky podieľal na vypracovaní dejín poisťovníctva na území Československa do roku 1918. Vypracoval som slovenskú časť tejto publikácie.

Neskôr som absolvoval externú ašpirantúru na Karlovej univerzite v Prahe v oblasti poisťovníctva a aj napriek tomu, že som v poisťovníctve nepracoval, vybral som si tému poistenia zodpovednosti za škodu.

K tomu „ozajstnému“ poisťovníctvu som sa dostal až v roku 1993, kedy som odišiel pracovať z ministerstva spravodlivosti z pomerne vysokej funkcie do Slovenskej poisťovne, kde som založil kanceláriu zelenej karty. V dôsledku rozdelenia Československa potrebovalo mať Slovensko samostatné zastúpenie v systéme zelenej karty. Bolo to nevyhnutné zabezpečiť tak, aby nás uznali aj zahraniční partneri a teda aby aj naši motoristi mohli cestovať do zahraničia s medzinárodne platným dokladom o poistení, tzv. zelenou kartou.

V Slovenskej poisťovni som pôsobil takmer desať rokov v rôznych funkciách od riaditeľa právneho odboru až po viceprezidenta pre poistenie. Od roku 2002 pôsobím v Slovenskej kancelárií poisťovateľov ako výkonný riaditeľ, kde sa špecializujem na oblasť povinného zmluvného poistenia motorových vozidiel. Popri tom pôsobím v poisťovníctve aj v iných sférach. Od roku 1995 vyučujem poistné právo na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a pôsobím aj v rôznych odborných komisiách. Napríklad v rekodifikačnej komisii na rekodifikáciu Občianskeho zákonníka, kde som dostal za úlohu vypracovať paragrafové znenie ustanovení Občianskeho zákonníka o poistnej zmluve. Okrem toho som sa podieľal aj na vypracovaní iných noviel, teda aj noviel zákonov, ktoré sa tykajú poisťovníctva a ich súčinnosti s poisťovacími maklérmi. Vystupujem na rôznych fórach, kde sa snažím poukazovať na aktuálne problémy v oblasti poisťovníctva, venujem sa aktuálnym otázkam v tejto oblasti a osobitne poistnému právu a príprave nových zákonov, ktoré by uľahčili, alebo zlepšili podnikanie v oblasti poisťovníctva.

Súčasne pôsobím aj pri Slovenskej asociácií poisťovní v legislatívnej sekcii. Čiže, ak by som to mal zhrnúť, dá sa povedať, že moja kariéra od skončenia vysokej školy bola vždy v tesnej súčinnosti s poistením.

Svoje skúsenosti sa snažím využívať aj pri publikačnej činnosti. Napísal som niekoľko kníh a odborných článkov, kde som sa venoval spomínanej problematike. 

 

Vaša publikačná činnosť je skutočne veľmi pôsobivá a roz‑ siahla. Spomínate si, koľko kníh ste počas svojej kariéry napísali a vydali?

Komentárov, monografií a odborných publikácií, ktoré sa tykajú občianskeho, obchodného a daňového práva, som napísal a vydal okolo dvadsať. Okrem toho som autorom asi 300 odborných článkov, pričom z toho asi jedna tretina sa venuje poisťovníctvu. Pravidelne som prispieval do odborných časopi‑ sov, ktoré na Slovensku vychádzali, napríklad Poistné rozhľady a Poistné rozpravy.

 

Čo bolo hlavným podnetom pre napísanie vašej prvej knihy?

Prvý bol tuším článok, ktorý som napísal do právnického časopisu a volal sa Premlčanie postihového práva poisťovne. Bolo to tesne po skončení vysokej školy. Článok vyšiel v roku 1980 a týkal sa otázok postihu poisťovne. Tam niekde sa prejavil aj môj záujem o publikačnú činnosť. Jedna z mojich prvých kníh bola kniha Dejiny poisťovníctva. Nebolo to však vyslovene moje autorské dielo. Za istú predprípravu na knižku Dejiny poisťovníctva považujem dve diela, ktoré vyšli ako interná publikácia Slovenskej poisťovne. Úplne prvá bola kniha, kde som sa venoval dejinám Požiarneho poisťovacieho spolku, ktorý vznikol v roku 1752 na Spiši a potom v nadväznosti na to som vydal trojdielnu publikáciu, kde som sa zaoberal dejinami poisťovníctva na Slovensku od prvopočiatku až do roku 1918. Dielo malo rozsah okolo 300 strán a bola to pre mňa istá platforma k tomu, že som sa neskôr podieľal na celoštátnej knihe, ktorá sa týkala dejín poisťovníctva v Československu.

  

Viem, že momentálne pracujete na novej publikácií. Vedeli by ste nám o nej, jej obsahu a samotnej príprave prezradiť niečo viac?

Momentálne pracujem na učebnici poistného práva. Keďže poistné právo učím na Právnickej fakulte UK v Bratislave už 7 rokov, vypracoval som už pre študentov aj v minulosti zopár učebných pomôcok a teraz by som to rád zavŕšil učebnicou. Táto učebnica by mala zachytiť aktuálny stav v oblasti poistného práva na Slovensku. Podobná publikácia doposiaľ na Slovensku nebola vydaná a pokiaľ viem, dokonca ani v Čechách. Takže predpokladám, že by o ňu mohol byť adekvátny záujem.

Učebnica by mala mať formát európskej učebnice poistného práva. Vychádzal som z toho, ako sú koncipované podobné učebnice a učebné texty u našich západných susedov, najmä v Nemecku a vo Francúzsku, prípadne aj v Rakúsku. Chcel by som tam zahrnúť aj časť teórie z oblasti základov poisťovníctva. Napríklad, čo sú to poistné riziká atď. Osobitne sa chcem venovať aj európskemu poistnému právu, lebo práve posledných 7 rokov, odkedy sme vstúpili do EÚ, európske právo silne ovplyvňuje a usmerňuje legislatívu a dáva impulzy pre úpravu poistného práva u nás.

 

Okrem iného, ako ste sám spomínali, pôsobíte aj na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde sa podieľate na vzdelávaní ďalšej generácie právnikov.

Ako sa vám javí nastupujúca generácia mladých právnikov? Aký majú vzťah k poistnému právu?

Poistné právo je zaradené do učebných osnov ako výberový predmet. To znamená, že študenti sa môžu dobrovoľne prihlásiť na výučbu. Z mojich doterajších skúseností môžem povedať, že záujem o túto oblasť bol vždy pomerne veľký. Dokonca pred 2 rokmi sa prihlásilo tak veľa študentov, že som nemohol všetkých akceptovať. Bežne mávam okolo 30 až 40 študentov ročne. Na moje hodiny chodia radi aj z dôvodu, že im okrem teórie viem ponúknuť aj praktické skúsenosti. Viem, ako to reálne funguje a viem ich upozorniť na malé odchýlky v právnom predpise, ktoré v praxi fungujú trochu inak. Mávam aj hodinu, kedy študentov pozvem k nám do SKP, kde im formou prezentácie ukážem, ako vyzerá trh v oblasti povinného zmluvného poistenia motorových vozidiel, akú pôsobnosť má Slovenská kancelária poisťovateľov a s akými problémami sa stretávame v praxi. Dávam im tým určitý návod, pokiaľ by v budúcnosti chceli pôsobiť v oblasti poisťovníctva, na čo sa majú zamerať. Poistné pravo sa učí aj na iných univerzitách. Neviem, aký je záujem tam, ale na našej fakulte na Univerzite Komenského je o tento predmet veľký záujem.

Vráťme sa do vašich študentských čias. Napadlo vás už počas štúdia na právnickej fakulte, že sa budete v takom rozsahu venovať poistnému právu?

Počas štúdia som to nemal presne zadefinované. Po jeho skončení som pracoval v právnickom ústave ministerstva spravodlivosti, čo bol vlastne vedecko-výskumný ústav pre aplikačnú prax. Tam som sa bližšie zoznámil s pánom prof. Plankom, ktorý bol veľkým nadšencom pre poistné právo. Pán profesor ma presvedčil, že toto odvetvie práva má veľkú budúcnosť.

V štátnom zriadení, v ktorom sme v tom čase žili, však platil na poisťovníctvo monopol. To znamená, že tu bola len jedna poisťovňa, ktorá nemala konkurenciu a preto aj poistné právo bolo tomu prispôsobené. Boli tu isté obmedzenia. Napriek tomu som sa už v tej dobe orientoval smerom na západ. Sledoval som zahraničné odborné publikácie a zúčastňoval som sa na svetových kongresoch. Priamo na škole som ešte netušil, v akej miere sa tomu budem venovať. Podmienky boli úplne iné ako sú dnes.

 

Čiže bol to najmä vplyv pána profesora Planka, ktorý vás priviedol k poisťovníctvu, alebo to malo aj iné dôvody?

Poisťovníctvo ma zaujalo, lebo je to odvetvie práva, ktoré je živé. Poistenie alebo poistné právo sprevádza človeka od narodenia až po smrť. Poistenie samotné je veľmi variabilné. Netýka sa len vecí, ktoré sú okolo nás, ale aj ľudí. Riziká spojené so životom ľudí sú priamym predmetom poistenia. Navyše, poistenie sa neustále vyvíja a postupuje ďalej. Dnes je už možné poistiť nielen veci, ktoré sú okolo nás, ale napríklad aj kozmické lode, riziká, alebo dokonca skryté riziká, o ktorých dnes ani nemusíme vedieť. Sú to napríklad riziká, ktoré sa týkajú životného prostredia, kontaminácie, atď. Poistiteľná je napríklad aj zodpovednosť za škodu, vznik škody a pod. Z pohľadu právnika sú to veľmi zaujímavé veci. Je to veľká výzva ovládnuť túto „zložitosť“ a za‑ chytiť ju do celku.

Mnohí ľudia u nás si mýlia bankové produkty s poisťovníctvom. Sú to však úplne odlišné veci. Bankovníctvo je oproti poisťovníctvu niečo ako remeselná výroba. Poisťovníctvo je naopak veľmi zložitý proces. Bankovníctvo znamená – zoberiem peniaze, vyberiem peniaze, požičiam peniaze, vložím peniaze. Ale poisťovníctvo je viazané na určité riziká. Je tam veľa „záhad“, ktoré človeka nútia, aby ich objavoval. Práve v tomto smere sú v súčasnosti veľké medzery aj v legislatíve. Pretože ani politici, dokonca ani európski poslanci nechápu tieto rozdiely a chcú rovnako regulovať činnosť bánk a poisťovní, čo je absolútny nezmysel a nepochopenie podstaty týchto dvoch inštitútov.

 

Ak by sme sa teda pozreli bližšie na legislatívnu úpravu v oblasti poisťovníctva, je podľa vášho názoru komplexná? Kde vidíte hlavné nedostatky?

Oblasť poisťovníctva upravujú dva základné zákony. Je to samozrejme aj samostatný zákon o finančných sprostredkovateľoch, ale myslím, že s týmto zákonom nie je problém. Bolo konštatované, že nateraz je v súlade aj s európskou smernicou o finančných sprostredkovateľoch.

Ale máme tu potom dva samostatné zákony. Prvý je zákon o poisťovníctve z roku 2008. Hlavným problémom tohto zákona je prílišná preregulovanosť. Ak je zákon priveľmi zložitý a neprehľadný, obyčajne sa nedodržiava. To je základná zásada. Môžem takmer s istotou povedať, že takéto zákony sa zväčša nedodržiavajú. Sú príliš neprehľadné a nemá ich kto kontrolovať. Môže tiež vzniknúť polemika o správnej interpretácií. Pokiaľ chceme, aby sa zákony dodržiavali, musia byť veľmi jasné a zrozumiteľné. Zákon o poisťovníctve by mal byť teda krátky a jasný, tak ako to je napríklad v Rakúsku alebo Nemecku. Zákony na niekoľko 100 strán v týchto krajinách nikto nerobí a je to absolútny nonsens.

Druhým problémom je Občiansky zákonník a právna úprava poistnej zmluvy, ktorá je ešte z roku 1964. V roku 1991 síce prešiel novelizáciou, ale pôvodne bol tento zákon šitý na mieru jednej poisťovne, teda bývalej Slovenskej štátnej poisťovne. Chýbajú tam mnohé inštitúty, osnova vychádza z toho, že máme len poistenie osôb, poistenie majetku a poistenie zodpovednosti. Chýbajú tam základné vymedzenia a pojmy, ktoré by takýto zákon mal mať. Pripravuje sa nový Občiansky zákonník a nová právna úprava, ktorá by už mala zodpovedať aj európskym štandardom a vychádzať zo vzoru iných vyspelých európskych štátov.

 

Nejaký čas ste pôsobili aj v zahraničí, absolvovali ste niekoľko stáží. Vedeli by ste porovnať poistný trh povedz‑ me v Nemecku, Rakúsku a Francúzsku alebo v iných európskych krajinách so Sloven‑ skom? Ako by ste pomenovali hlavné rozdiely?

Pokiaľ ide o formálnu stránku, teda akým spôsobom sa poisťovníctvo vykonáva, dá sa povedať, že tam zásadné rozdiely nie sú. Takmer všetky poisťov‑ ne na Slovensku sú v rukách zahraničných akcionárov, ktorí pôsobia nadnárodne. To znamená na viacerých trhoch. Takže štandardy, ktoré sa uplatňujú v zahraničí, sa uplatňujú aj na Slovensku. Po obsahovej stránke mnohé závisí od toho, akí ľudia pôsobia v oblasti poisťovníctva a ako je vybudovaná infraštruktúra. Tam sú už rozdiely viditeľné. Uvediem jeden rozdiel, ktorý ma prekvapuje.

Bol som napríklad na stážach v spoločnosti Allianz v Mníchove, ale aj v iných menších poisťovniach v rôznych krajinách. Šéfovia likvidácie škôd v zahraničí majú všetci právnické vzdelanie. Vychádza to z toho, že náhrada škody je vlastne právny problém. Upravuje to občiansky zákonník. Na Slovensku úseky likvidácie škôd zväčša riadia pracovníci bez právnického vzdelania.

Samozrejme, potom to má vplyv aj na to, akým spôsobom sa komunikuje s poškodenými a aké informácie sa dávajú navonok.

Ďalší rozdiel je aj v správaní samotných ľudí, ktorí požadujú plnenie. Na Slovensku je veľmi veľa prípadov poistných podvodov. Doplácajú na to najmä poctiví klienti, pretože poisťovne pri riešení poistnej udalosti a jej preverovaní postupujú podľa jednotnej šablóny.

Tretím podstatným problémom je infraštruktúra, ktorú vytvára štát. To znamená, akým spôsobom funguje polícia, prokuratúra a súdy. To je absolútny a diametrálny rozdiel. Pokiaľ ide o vymožiteľnosť práva, Slovensko je na predposlednom mieste spomedzi členských štátov EÚ. Slovensko by potrebovalo sofisti‑ kovaný a harmonicky skĺbený systém fungovania orgánov ochraňujúcich právo. Taký tu zatiaľ nie je. Navyše, nefunguje tu premyslená ochrana záujmov poistených. Tým, ktorí sa sťažujú a nie sú spokojní s postupom poisťovne, nemá prakticky kto pomôcť. Pokiaľ so sťažnosťami neuspeli v poisťovni, tak už nie je ďalšia inštitúcia, ktorá by riešila ich problém. Národná banka síce má oddelenie sťažností, ale tvrdí, že oni sa sťažnosťami klientov poisťovní nezaoberajú. Každý, kto je nespokojný s tým, ako pochodil v poisťovni, sa tak musí obrátiť na súd. No a vieme ako fungujú na Slovensku súdy...

Po formálnej stránke teda, ako som už spomínal, sme na európskej úrovni. Produkty sú v podstate všade rovnaké. Ale obsahovo je to trošku iné. Samo‑ zrejme, vždy to závisí  od ľudského faktora. Veľmi fandím mladým ľuďom a verím, že nová generácia veľa vecí zmení k lepšiemu. Mladým treba dať viac šancí, aby mohli niektoré veci zmeniť. 

Ďakujeme za rozhovor.

Aktuálne správy

tlacove spravy left arrowtlacove spravy right arrow