17. november 2017. Klaudia. °C  drop down arrow
Svet financií jasne a pútavo
Quotes by TradingView
 

Poisťovníctvo má za sebou viaceré legislatívne zmeny, zákony majú stále rezervy

Ján Beracka Ján Beracka Ján Beracka  24.8.2016 24.8.2016  

Najvýraznejšie zmeny v oblasti poisťovníctva v uplynulom období priniesla smernica Solvency II, ktorá sa zaoberá kapitálom poisťovní aj rizikami. Napriek viacerým zmenám legislatíva zaostáva v úprave poistnej zmluvy a aj online služieb.

 

Solvency II

Aj poisťovníctvo prešlo výraznými zmenami v legislatíve. Dôležitá je smernica Solvency II, ktorá vstúpila do slovenskej legislatívy zákonom  č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve. „Týmto zákonom sa  zaviedol harmonizovaný rizikovo orientovaný režim dohľadu a kapitálových požiadaviek pre poisťovne a zaisťovne pôsobiace v členských krajinách Európskej únie. Zavŕšila sa tak kľúčová reforma regulácie európskeho poisťovníctva, ktorá sa pripravovala mnoho rokov a ktorá významne ovplyvňuje fungovanie poisťovní a zaisťovní, a to najmä v oblastiach riadenia rizík, kapitálu, dát a informačných systémov,“ hovorí Jozefína Žáková, generálna riaditeľka Slovenskej asociácie poisťovní (SLASPO).

Táto legislatíva sa zaoberá kapitálom poisťovní. „Požiadavky na kapitál poisťovní po novom už  nie sú statické, ale zohľadňujú špecifický rizikový profil každej poisťovne. Riziká vplývajúce na poisťovne sa musia zachytávať čo najkomplexnejšie, v reálnej výške, časovo adekvátne a vyžaduje sa zodpovedajúce krytie týchto rizík vlastnými zdrojmi. Prakticky to znamená, že poisťovatelia, ktorí efektívne a transparentne riadia svoje riziká, budú môcť držať menej kapitálu,“ vysvetľuje Žáková.

„Na druhej strane od tých poisťovateľov, ktorí riadia svoje riziká nedostatočne alebo ktorí majú vyšší apetít prijímať riziká, sa bude vyžadovať, aby držali viac kapitálu z dôvodu zabezpečenia splnenia pohľadávok poistníkov v čase splatnosti,“ dopĺňa. Výrazne sa tak posilňuje úloha dohľadu, ktorý musí byť pripravený primeranosť kapitálu preverovať.

„Z pohľadu klientov, akcionárov aj dohľadu priniesla vyššiu mieru ochrany pred možným krachom poisťovne. Zaviedla zároveň viac povinností a vyššiu mieru transparentnosti ohľadom riadenia  nielen rizík  poisťovní. Poisťovne tiež zaviazala publikovať mnohé informácie o rizikách, ich riadení a kvantifikácii,“ upozorňuje Milan Janásik, hovorca spoločnosti Generali. „Trochu sa obávame, že kvantum reportovacích a dokumentovacích povinností, ktorými sú momentálne, žiaľ, poisťovne zavalené, povedie k povýšeniu formy nad obsah a nezostanú tak kapacity na skutočné zavádzanie nových prístupov do reálnej praxe,“ dodáva.

Žáková zároveň upozorňuje, že európski regulátori, ktorí pôvodne zamýšľali iba zjednotiť všetky dovtedy prijaté smernice o poisťovníctve (bolo ich 13) a sprísniť požiadavky na vykazovanie solventnosti poisťovní, do nej postupne, najmä pod vplyvom finančnej krízy, vkladali nové a nové požiadavky.

Ďalšie požiadavky smerom k poisťovniam formuluje Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA) a do poistného trhu vstupuje aj NBS ako orgán národného dohľadu. „Poisťovne sú tak vystavené tlaku, ktorý prináša nesmierne zložitá, ale najmä rozsiahla agenda. Na porovnanie – kým doteraz poisťovne vykonávali svoju činnosť podľa zákona, ktorý mal cca 80 strán, po novom sa musia riadiť predpismi v rozsahu vyše tisíc strán,“ hovorí Žáková.

Okrem toho vznikli aj viaceré európske inštitúcie s právomocami dohľadu. „Preto s údivom sledujeme ďalšie snahy európskych, ale aj slovenských regulátorov, ktoré vedú k vytváraniu ďalších schém na ochranu klientov, či už sú to rôzne garančné schémy, alebo rezolučné fondy. Všetky náklady na zavedenie režimu Solventnosti II a aj ďalších prípadných „ochranných“ inštitútov alebo inštitúcií však zaplatí vždy iba klient v cene produktu,“ upozorňuje Žáková.

Ochrana spotrebiteľov

Ďalšou typickou črtou meniacej sa legislatívy v poisťovníctve je snaha o ochranu spotrebiteľa. „Téma ochrany spotrebiteľa je momentálne v Európskej únii, ale aj na Slovensku, populárna. Tieto akokoľvek dobre myslené snahy však vyvolávajú otázky, čo znamená  mať ‚dostatok‘ informácií a na druhej strane, ktoré z týchto informácií sú ‚relevantné‘,“ hovorí Jozefína Žáková.

Už podľa súčasných pravidiel klient dostáva informácie o zmluve, poisťovni aj sprostredkovateľovi, dostáva formulár s predzmluvnými informáciami, vlastnú poistnú zmluvu, všeobecné poistné podmienky a osobitné poistné podmienky. Podľa nových pravidiel ešte pribudne ďalší dokument, ak bude mať poistná zmluva investičný prvok. „Pri faktickej veľkosti písma 12, ktorá musí byť v spotrebiteľských zmluvách dodržiavaná, to znamená, že klient má ku každej zmluve najmenej štyridsať strán písaného textu,“ hovorí Žáková. „Podľa skúseností poisťovní toto množstvo informácií spotrebiteľovi veľmi nepomáha, naopak ho to odrádza od ich čítania a radšej sa pri výbere poistenia spoľahne na odporúčanie suseda, reklamy alebo, v lepšom prípade, na sprostredkovateľa,“ dopĺňa.

„Pokiaľ klient dostane príliš veľa informácií, môže sa v nich ‚stratiť‘ a v konečnom dôsledku mu to v jeho rozhodovaní vôbec nepomôže. Základným problémom je totiž presné určenie toho, ktoré informácie sú relevantné a ktoré už redundantné až zavádzajúce,“ hovorí Janásik.

SLASPO zároveň zaznamenala trend, keď spotrebitelia uzatvárajú finančné zmluvy na základe takzvaných vzájomných kontraktov medzi klientmi, teda bez účasti licencovaných subjektov, akými sú banky alebo poisťovne. „Podľa môjho názoru to súvisí s tým, že spotrebitelia sú otrávení z prílišnej ‚starostlivosti‘ regulátorov,“ hovorí Žáková. „Znamená to, že aj v našom sektore môžeme hovoriť o ‚uberizácii‘ poskytovania služieb. Tento stav by mal byť varovaním pre regulátorov, že klienti nie sú ochotní dôsledky nadmernej regulácie nielen znášať, ale najmä ju financovať cez zvýšenú cenu produktov,“ dodáva.

Aktuálna poistná legislatíva má podľa jej slov rezervy, tie sa týkajú úpravy poistnej zmluvy. „Súčasne platná úprava v Občianskom zákonníku pochádza z roku 1964 a je tak zastaraná, že v niektorých právnych vzťahoch vznikajúcich v poistení je vyslovene nepoužiteľná. Táto situácia vytvára tlak na rôzne výklady jednotlivých ustanovení nielen poisťovňami a ich klientmi, ale aj súdmi a štátnymi inštitúciami, akými sú regulátori alebo dohľadové inštitúcie,“ hovorí Žáková.

Desaťročia stará úprava skutočne spôsobuje problémy, diskutuje sa o zmenách, tie však neprichádzajú. „Už roky sa diskutuje o zákone o poistnej zmluve, prípadne relevantnej novele Občianskeho zákonníka týkajúcej sa tejto problematiky, takáto legislatíva však zatiaľ nebola prijatá,“ hovorí Janásik.

Online prostredie predbieha legislatívu

Problémovou oblasťou z pohľadu zákonov na Slovensku je aj internetové prostredie. „Internetový predaj poistenia je v súčasnosti limitovaný legislatívnymi požiadavkami na informovanie a poradenstvo klienta, čo znemožňuje predovšetkým online predaj produktov životného poistenia,“ hovorí Jozefína Žáková. „Napriek snahe o digitalizáciu aj v oblasti poistenia nová európska legislatíva naďalej preferuje písomnú formu informovania klientov (napríklad PRIIPs) pred inými formami poskytnutia požadovaných informácií,“ dodáva.

„Rozvoj online služieb napreduje míľovými krokmi. To sa však nedá povedať o obsahu niektorých ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa úpravy práv a povinností vyplývaúcich z poistného vzťahu. Spôsob a forma uzavretia poistnej zmluvy v oblasti online služieb niekedy naráža na limity legislatívy,“ hovorí Milan Janásik.

Foto: Stockfresh

Aktuálne správy

tlacove spravy left arrowtlacove spravy right arrow