11. december 2017. Hilda. °C  drop down arrow
Svet financií jasne a pútavo
Quotes by TradingView
 

Štát chce odvod z celého neživotného poistenia

Zuzana Kočišová Zuzana Kočišová Zuzana Kočišová  23.8.2016 23.8.2016  

Banky a poisťovne a nepriamo aj ich klienti čelia v súvislosti s plánmi novej vlády pre rok 2017 hneď dvojnásobnej výzve. Po prvé predlžuje sa platnosť osobitných odvodov, ktoré sa oboch sektorov týkajú a po druhé chystá vláda aj ďalšie výrazné zmeny pre produkty neživotného poistenia a spotrebiteľské úvery. V prvom prípade hrozí pre klientov zdraženie, v druhom je cieľom zdravšie refinancovať.

 

Ministerstvo financií plánuje od budúceho roka zaviesť osobitný odvod vo výške osem percent z prijatého poistného v celom neživotnom poistení. Dôvod – zjednotiť odvodovú povinnosť. Už vyše tucet rokov sa totiž v rovnakej výške platí ministerstvám odvod z povinného zmluvného poistenia motorových vozidiel. Smeruje hasičským jednotkám. Očakávaný efekt – 77 miliónov eur už v prvom roku očakáva ministerstvo. Reakcia poisťovní, bánk a NBS – už súčasný odvod je nesystémový, jeho rozšírenie na už aj tak veľmi slabo ziskový sektor sa negatívne premietne do ešte nižšieho záujmu o poistenie. Pre zvýšenie cien sa zrejme o poistenie budú menej zaujímať práve zraniteľnejšie menšie podnikateľské subjekty, a problém môže byť aj s doterajšími poistkami na domy, ktoré si ich majitelia kúpili cez hypotéky.

Karty na stôl

Ministerstvo financií si názor ohľadom rozšírenia odvodu na celé neživotné poistenie najskôr testovalo cez takzvanú predbežnú informáciu. Aj keď už na ňu dostalo negatívne reakcie, návrh predsa len zverejnilo neskôr na pripomienkovanie. Okrem „zjednotenia“ je dôvodom zmeny, ako priznáva rovno ministerstvo, aj „zlepšenie stavu verejných financií“. Pričom sa v návrhu nehovorí nič o tom, že prioritne má byť väčší vyzbieraný balík použitý pre hasičské zbory. Materiál len opisuje, že na to smerovali doterajšie peniaze z povinného poistenia áut.

Pochopiteľne sa proti návrhu najviac ohradili samotné poisťovne. A hneď viacerými vážnymi argumentmi. Slovenská asociácia poisťovní vedená Jozefínou Žákovou upozorňuje, že i keď sa hovorí o „odvode“, ide v podstate o „skryté zdaňovanie“, ktoré spĺňa definíciu dvojitého zdanenia. Teda opakovaného zdanenia rovnakého objektu v rovnakých zdaňovacích obdobiach.

J. Žáková v súvislosti so zámerom zjednotiť podmienky uvádza, že „nie je žiadna legitimita, a ani neexistuje žiadny rozumný dôvod, aby bol odvod rozšírený aj na dobrovoľné odvetvia neživotného poistenia, ktoré nemajú žiadnu spojitosť s plnením vyššie uvedených úloh štátu“. Pod tými má na mysli financovanie lepšieho vybavenia a pomôcok pre hasičov. Upozorňuje tiež, že zavedenie odvodu výrazne ovplyvní nákladovosť neživotného poistenia.

„Pri poistnom na úrovni 650 miliónov eur by osempercentný odvod predstavoval 52 miliónov eur. Pri technickom výsledku celého odvetvia neživotného poistenia v SR za rok 2015 vo výške 43 miliónov eur by takýto dodatočný náklad znamenal generovanie straty v celom odvetví neživotného poistenia,“ varuje. Keďže pravidlá obozretného podnikania bránia poisťovniam financovať stratové poistky zo ziskovejších, muselo by sa navyšovať poistné. A to dokonca niekde aj u prebiehajúcich zmlúv.

Retroaktivita

Pretože poistky majú dlhodobý charakter, štandardne sa uzatvárajú na niekoľko rokov. „Pričom poisťovňa nemôže jednostranne meniť výšku poistného. To prakticky znamená, že v existujúcich poistných zmluvách nie je odvod kalkulovaný, a teda jednoducho tam nie je žiadna ‚vata‘, ktorú by bolo možné odviesť štátu. Ak by štát predsa len nútil poisťovne odvod zaplatiť, nemohla by si poisťovňa vytvárať dostatočné technické rezervy na plnenie záväzkov voči klientom,“ zdôrazňuje J. Žáková. To by mohlo viesť v niektorých prípadoch až k výpovediam už existujúcich zmlúv, čo by sa mohlo na prvé počutie zdať ako protitlak zo strany poisťovní. No v skutočnosti ich reálne k tomuto nútia pravidlá známe ako Solvency II. A to bude zrejme dôvod, prečo z návrhu nebude nadšená ani Národná banka Slovenska ako dozorný orgán pre poistný trh.

Reálne takéto výpovede hrozia napríklad pri poistení nehnuteľností, čo je jedna z podmienok pri poskytovaní hypoték.

Ministerstvo financií očakáva z novej povinnosti dokonca viac peňazí ako kalkulujú poisťovne. V prvom roku zavedenia, čo je budúci rok, ich odhad siaha k 77 miliónom eur, v ďalších dvoch rokoch ide o menšie sumy – po 55 miliónov. Prečo tento pokles, ministerstvo nespresňuje.

Poisťovne však neboli jediné, ktoré sa voči zámeru ostro ohradili. Negatívne sa vyjadrila aj Slovenská banková asociácia či Podnikateľská aliancia Slovenska. Aliancia poukázala na to, že odvod „posilňuje úlohu štátu v ekonomike, čo zvyšuje riziko korupcie a klientelizmu pri využívaní takto vyzbieraných peňazí“. Banky sa vracajú k téme poistenia v súvislosti s hypotékami.

Spotrebiteľské úvery

To však nebude jediná produktová zmena, na ktorú sa pripravujú. Vládou v polovici augusta už stihla prejsť novela zákona o spotrebiteľských úveroch. Sprísňuje najmä ich refinancovanie. Navrhovateľom je opäť ministerstvo financií. To sa opiera o fakt, že objem poskytnutých spotrebiteľských úverov za posledný rok medziročne stúpol o 12 až 15 percent a že významnú časť trhu tvorí refinancovanie spotrebiteľských úverov.

„Veritelia mnohokrát v praxi nevyužívali pokles úrokových sadzieb na zníženie splátky úveru, ale spolu s predĺžením splatnosti spotrebiteľského úveru ho využili na navýšenie objemu dlhu (pri rovnakej výške splátky). Uvedené sa v mnohých prípadoch realizovalo bez dodatočného overenia schopnosti spotrebiteľa splácať refinancovaný úver, čo malo vo viacerých prípadoch nepriaznivý vplyv na užívateľa úveru, ktorým je spotrebiteľ,“ konštatuje ministerstvo. Preto navrhnú do legislatívy zapracovať návrhy, ktoré vo forme odporúčania prezentovala centrálna banka ešte koncom roka 2014. Neboli však pre veriteľov záväzné, čo práve chce ministerstvo zmeniť.

Zrejme najviditeľnejšou zmenou je návrh, aby pri refinancovaní banky a ďalší poskytovatelia menších pôžičiek boli nútení preveriť nielen čistý príjem žiadateľa, ale porovnať ho aj s jeho nákladmi na zabezpečenie základných životných potrieb, vrátane potrieb ľudí, ktoré sú od žiadateľa závislé, splátkou úveru, ale aj ďalšími peňažnými záväzkami žiadateľa. Tými sú napríklad ďalšie pôžičky, lízing či iné povinné finančné splátky.

Prísnejšie pravidlá pre refinancovanie môžu platiť od polovice budúceho roka, ak novela ešte opakovane prejde schvaľovaním v parlamente.

Foto: Stockfresh

Aktuálne správy

tlacove spravy left arrowtlacove spravy right arrow