23. november 2017. Klement. °C  drop down arrow
Svet financií jasne a pútavo
Quotes by TradingView
 

Zvýšia genetické testy rizikovosť poistenca?

Alica Balaščíková Alica Balaščíková Alica Balaščíková  28.7.2014 28.7.2014  

Genetické testy zatiaľ nie sú na Slovensku práve bežnou záležitosťou a spájajú sa tiež s pomerne vysokými nákladmi. Na základe chorôb rodinných príslušníkov často vzniká obava o vlastný zdravotný stav. Vtedy by mohli byť vhodným riešením. Ich výsledky sú však určené len pre oko testovaného človeka, ktorý sa do poslednej chvíle môže rozhodnúť, že ich ani sám nechce vedieť, prípadne, že o nezriedka stresujúcom zistení nebude nikoho informovať. Čo ak by ale nastala situácia, že v prípade nášho rozhodnutia uzavrieť životné poistenie, by sme nielenže museli testy absolvovať, ale ich výsledky by zohľadňovali poisťovne pri nastavovaní výšky poistného. Je to sci-fi, alebo reálna budúcnosť?

 

Ak sa rozhodnete uzatvoriť poistenie v súčasnosti, máte povinnosť úplne a pravdivo odpovedať na otázky poisťovateľa. Ide o otázky o tom, ako často požívate alkoholické a tabakové výrobky, či ste ľavák alebo pravák a podobne.

„Každý klient v našej spoločnosti prechádza oceňovaním. Znamená to, že ide o komplexný pohľad na poisteného z pohľadu rizikovosti,“ povedal Peter Záthurecký, námestník riaditeľa pre Životné poistenie v poisťovni Kooperativa a dodal, že zvýšenie poistného závisí od celkovej rizikovosti, nie od genetiky.

„Rada Európy v roku 1997 prijala Európsky dohovor o ľudských právach a biomedicíne (následne v roku 2008 dodatok k tomuto dohovoru), ktorý zakazuje akúkoľvek formu diskriminácie proti človeku na základe jeho genómu,“ povedala Judita Smatanová, špecialistka externej komunikácie a hovorkyňa Union zdravotnej poisťovne a dodala, že použitie genetických testov je povolené výlučne pre zdravotné alebo vedecké účely. V krajinách, ktoré tento dohovor ratifikovali, Slovensko nevynímajúc, poisťovne nie sú oprávnené požadovať výsledky genetických testov.

V prípade, že by v budúcnosti poisťovne brali do úvahy genetické testy, odrazilo by sa to na výške poistného, ktoré by sa mohlo výrazne navýšiť v prípade dokázania predispozície poistenca na chorobu, na ktorú sa chce poistiť, alebo by mohlo dôjsť k úplnému vylúčeniu poistného krytia pre prípad prepuknutia danej choroby. V tomto prípade by mohlo poistenca vysoké poistné odradiť a prišiel by tak o prostriedky, ktoré by v budúcnosti pravdepodobne vynaložil na zabránenie prepuknutia choroby.

„Mladé ženy, u ktorých bola dokázaná predispozícia na rakovinu prsníka alebo vaječníkov, by si mohli napríklad naplánovať rodinu čo najskôr, dať si väčší pozor na zdravý životný štýl a hlavne môžu absolvovať špeciálny program preventívnych vyšetrení, prípadne neskôr podstúpiť profylaktické operácie, ktoré znižujú riziko vzniku nádorového ochorenia,“ povedal Michal Konečný, vedúci pracovník Oddelenia lekárskej genetiky, Onkologického ústavu sv. Alžbety.

Tu už teda možno polemizovať o zmysle poistenia, ktoré má byť záchrannou sieťou práve v takýchto prípadoch.

Dokázaná predispozícia nie je rozsudkom smrti

„Je rozdiel medzi monogénnymi a polygénnymi ochoreniami. Pri monogénnych ochoreniach ide o vplyv jedného génu, zatiaľ čo pri polygénnych vplýva na vznik ochorenia množstvo rôznych génov,“ povedala Zdena Bartošová, pracovníčka Oddelenia lekárskej genetiky, Onkologického ústavu sv. Alžbety a dodala, že do úvahy je potrebné vziať aj možnú interakciu rôznych génových variantov (polymorfizmov), prípadne mutácií v génoch (silnejšia predispozícia) so životným prostredím, ale aj životným štýlom ako strava, psychohygiena či regenerácia testovaného človeka.

Znamená to teda, že výskyt niektorých chorôb sa dá určiť so stopercentnou istotou, u niektorých sa určí len predispozícia na danú chorobu, ktorá sa u testovaného jedinca prejaviť nemusí.

„Výsledok genetických testov, ktorý potvrdí predispozíciu na určitú chorobu, nie je rozsudkom smrti. Dovoľuje človeku byť akoby o krok pred chorobou, resp. úplne sa jej vyhnúť,“ povedal Konečný. Poisťovňa by podľa Konečného musela posudzovať genetickú predispozíciu u človeka a prípadné možnosti ovplyvnenia jej manifestácie veľmi zložito a komplexne s pomocou skúseného genetika, pretože až na výnimky nie sú pravdepodobnosti vzniku ochorenia stopercentné.

Rovnaký názor má aj Miroslav Chovan, generálny riaditeľ Genertel poisťovne: „Robiť poistenie podľa genetickej predispozície sa dá prirovnať k určovaniu poistného pre PZP podľa bodov dosiahnutých na policajných testoch. Testy nijako nevypovedajú o budúcej kvalite vodiča, tak isto ani genetické predispozície neznamenajú, že človek na všetky tie choroby ochorie.“

Kto by genetické testy financoval?

Komerčné poisťovne genetické testy v súčasnosti nepreplácajú a genetické ústavy spolupracujú len so zdravotnými poisťovňami, ktoré preplácajú testy v legislatívne upravených prípadoch.

„Podľa platnej legislatívy je možné na základe verejného zdravotného poistenia hradiť len tie zdravotné výkony, ktoré sú indikované zo zdravotných dôvodov,“ povedala hovorkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne Eva Ravingerová.

Podľa Konečného by financovanie genetických testov malo optimálne fungovať tak, že ak pacient alebo jeho rodina spĺňa indikačné kritériá, zdravotná poisťovňa mu testy preplatí. Definícia takýchto indikačných kritérií však zatiaľ ešte v prípade niektorých genetických ochorení na Slovensku nie je stanovená a v týchto prípadoch sa zatiaľ preberajú odporúčania zo zahraničia.

„Často musíme pred zdravotnou poisťovňou vyčerpávajúco obhajovať, z akého dôvodu sme genetické testy uskutočnili a nie vždy sa stretávame s pozitívnym odborným prístupom,“ dodal Konečný.

Keby teda komerčné poisťovne zvažovali využívať genetické testy pri oceňovaní svojich klientov, problémom by bolo financovanie genetických testov, ktoré rozhodne nie sú lacnou záležitosťou a dnes sú hradené väčšinou zo súkromných finančných zdrojov klienta.

Budúcnosť genetických testov v poisťovniach

Každý človek má právo rozhodnúť sa, či má záujem vedieť informácie o svojom zdravotnom stave na základe genetických testov, alebo nie.

„Výsledky vyšetrení sú anonymizované, aby sa nedostali k nikomu inému, iba k pacientovi a na vyžiadanie k ošetrujúcemu lekárovi,“ povedal Konečný.

Otázka na podrobenie sa genetickým testom teda nie je súčasťou zdravotných dotazníkov komerčných poisťovní. Väčšina z nich o zmene v budúcnosti ani neuvažuje, aj kvôli legislatíve, ktorá to nedovoľuje najmä kvôli otázke diskriminácie.

„Vo všeobecnosti by malo poistenie vychádzať z predpokladu, že nikto nemá záujem ochorieť a znížiť tak kvalitu svojho života,“ povedal Chovan a dodal, že je správne, ak poisťovňa vyžaduje lekárske prehliadky a sleduje indikátory kvality života a sebaochrany, ako napríklad fajčenie, alkohol, drogy, užívanie liekov, športovanie a podobne, keďže tieto veci dokáže lekár potvrdiť a je známe, že majú vplyv na výskyt chorôb. Genetické testy sú však podľa neho snahou o objektivizáciu subjektívnych faktorov.

Foto: Shutterstock

Aktuálne správy

tlacove spravy left arrowtlacove spravy right arrow